Koncesionarske poplatky sa od 1. augusta
zvysuju o jednu tretinu. Novela koncesionarskeho zakona, ktoru poslanci NR SR schvalili
19. juna, stanovuje, ze poplatky za pouzivanie televizneho prijimaca sa zvysia zo 75 na
100 korun a za rozhlas z 30 na 40 korun. Dochodcovia budu platit za rozhlas 25 a za
televiziu 50 korun, ak neziju v spolocnej domacnosti s inou osobou s pravidelnym prijmom
zo zarobkovej cinnosti. Podla informacii z ministerstva kultury Slovensko ma v porovnani s
vyspelou Europou stale najnizsie poplatky. Plati ich iba 61,5 % domacnosti, 32 % tvoria
oslobodene osoby. Od zavedenia v roku 1969 poplatky stupli iba v rokoch 1985 a 1997. V
uliciach Brezna sme zistovali, ci su ludia o tomto zvysovani informovani a co na to
hovoria: |
S anketovym mikrofonom
o zvyseni koncesionarskych poplatkov |
|
Drahomira Hrnciarikova, predavacka,
Michalova:
- Poplatky za televiziu sa zvysia na sto korun a za rozhlas
tusim na styridsat korun. Zda sa mi to vela, pretoze ich casto nesledujem. Rozhlas teraz
pocuvam dost malo, az na nedelu, kedy mam viac casu. V STV sledujem hlavne spravy a filmy.
Jozef Horkovy, robotnik, Brezno:
- Pocul som, ze od augusta sa koncesionarske poplatky zvysia.
Uz doteraz to bolo dost vela. Samozrejme, ze to financne zatazi. Neviem, co sa ide robit
dalej, lebo na nase platy je to neunosne. Vela pracujem, takze pomaly ani nemam cas na
sledovanie informacii v rozhlase a v televizii.
Vlastimil Ruzicka, monter, Brezno:
- Prave som sa vratil z Talianska, takze o zvysovani
poplatkov som este nepocul. Neostava nam nic ine, len platit.V tejto republike je to uz
neunosne, a preto musime odchadzat za robotou do zahranicia. Ostal som nezamestnany, mame
tri deti, platime vysoke najomne za byt, preto som si musel vybavit robotu v zahranici.
Miriam Flochova, skolnicka, Myto pod Dumbierom:
- Koncesionarske poplatky idu hore o dost, podobne aj za vodu
a elektrinu, vynimky nie su ziadne a financii je stale menej, platy nerastu. Cize normalnu
rodinu toto zvysenie pomerne dost zatazi. Navyse program v STV v poslednom case nie je
bohvieaky.
Michal Stupka, dochodca, Brezno:
- Poplatky za televiziu pojdu hore o dvadsatpat korun a za
rozhlas o desat korun. Co na to mozem povedat? Ked chcem pocuvat a pozerat, musim platit a
od 1. augusta uz budu dokonca platit aj dochodcovia.
Jana Olbrychtovicova, zdravotna sestra, Osrblie:
- Koncesionarske poplatky za televiziu sa zvysuju na
,,stovku" a za rozhlas neviem presne. Zatazi to kazdu domacnost bez rozdielu. Podla
mna to nevymysleli dobre, pretoze nebyvam v meste. Mame slaby prijem STV 1 a STV 2,
Markizy mizerny. Nepaci sa nam to, jednoducho nemame co pozerat. Mame nevyhodu, ze byvame
bokom, ale platit bohuzial musime. Neda sa s tym nic robit.
(ng, ma)
Predaj, prenajom majetku mesta?
Pan primator v rubrike Slovo ma primator reagoval aj na
moj clanok, ktory prezentoval jeden z nazorov na predaj (prenajom) majetku mesta.
Mrzi ma, ze jeho reakcia prisla az po dvoch mesiacoch a zaroven odmietam skutocnost, ze
moj nazor sa siri po domoch a bytoch na sidlisku Mazornikovo. Mimochodom na Mazornikove uz
dva roky nebyvam a rozne nazory a famy sa siria vtedy, ked obcania nie su o problemoch
dostatocne informovani. Som toho nazoru, ze iny nazor na problem este nemusi byt mylny,
jednostranny a skreslujuci, ako to formuluje pan primator.
Kedze sa pan primator vyjadruje v clanku prevazne k ekonomickym otazkam
cinnosti BYPOS-u, k tymto skutocnostiam sa, predpokladam vyjadri vedenie BYPOS-u, ale
stojim si za nazorom, ze obyvatelia (odberatelia tepla z centralnych zdrojov)
zaplatia v cene tepla pripadny vklad buduceho vlastnika BYPOS-u. A pytam sa: Ako mam
rozumiet vyjadreniu pana primatora, ze mesto tymto obcanom prispelo na riesenie ich vyroby
a zasobovania teplom (v minulosti). Ak ano kolko, za kolko rokov, cize kolko budu tito
obcania vo zvysenych cenach tychto tovarov do spolocnej kasy vracat a preco?
Lebo ked porovnam vyvoj priemernych cien ceny za m3 zemneho plynu
v rokoch 2001 az 2003 pre rodinne domy a pre velkoodberatela, co je aj firma BYPOS
Brezno, s. r. o., a tym aj vsetci odberatelia, vychadza, ze majitelia rodinnych domov su
na tom neporovnatelne lepsie.
rok rodinne domy BYPOS Brezno, s. r. o. rozdiel v %
2001 4,4 4,7 6,8
2002 4,4 5,64 28,1
2003 6,5 7,83 20,4
(ceny su bez DPH, podla materialov SPP a BYPOS-u)
Tolko moja reakcia na clanok a na rozdiel od pana primatora
sa priklanam k nazoru Ing. Very Bulakovej umoznit, aby vo vyrobe tepla hospodarili
ludia (odbornici) z Brezna, samozrejme pri urceni presnych pravidiel ich vztahu
k mestu v otazkach hlavne ekonomickych.
Zucastnil som sa na poslednom zasadnuti mestskeho zastupitelstva a bol som
prekvapeny, ze az na nom (na podnet poslanca D. Svantnera) bolo rozhodnute o predaji
(prenajme) firmy BYPOS Brezno, s. r. o., a pritom jeden zaujemca svoj zaujem o vstup uz
verejne prezentoval. Myslim, ze zasluhou navrhu poslancov D. Svantnera, R. Dubeciho a J.
Pampurika boli stanovene pravidla pri predaji (prenajme) tejto firmy pri rovnakych
moznostiach vsetkych zaujemcov a po posudeni ponuk odbornou komisiou, ktorej kreovanie
urcilo uznesenie zasadnutia mestskeho zastupitelstva.
Tolko moja reakcia na poslednu rubriku Slovo ma primator a na zaver chcem vyjadrit
presvedcenie, ze aj predaj, respektive prenajom vyrobcu tepla v Brezne zvladne
mestske zasupitelstvo pod vedenim pana primatora transparentne, bez naznaku klientelizmu a
najma k spokojnosti obcanov aj vo vzdialenejsej buducnosti.
Ladislav Siman
O poslancoch... a o
koncepcii |
Kazdy obcan ma pravo (podla zakona o obecnom zriadeni)
zucastnovat sa na zasadnutiach mestskeho zastupitelstva, teda nasich volenych zastupcov.
V ocakavani, ze sa oboznamim s pracou poslancov pri zveladovani a skraslovani
spolocneho majetku (tak to vsetci slubovali), sadam si v case rokovania
zastupitelskeho zboru na drevenu lavicu v mestskej zasadacke (parlamentna miestnost)
a sledujem priebeh rokovania.
Predpokladam, ze uz nie je potrebne pisat o naplnani predvolebnych slubov.
Regionalne periodika su plne informacii a vyjadreni o zaobchadzani s majetkom mesta,
o spolocnostiach zriadenych mestom, o predaji, o prenajmoch. V tejto suvislosti ma
ovela viac zaujima praca, resp. nepraca niektorych volenych zastupcov.
Je fascinujuce, a aj poucne sledovat ich pracu v mestskom parlamente.
Z doterajsich pozorovani by som mohol osadenstvo zastupitelstva rozdelit,
podla kvality pripravenosti na zasadnutia (dufam, ze nie podla IQ), priblizne do troch
kategorii:
1. Poslanci, ktori si materialy na zastupitelstvo prestuduju
v dostatocnom casovom predstihu. Na zasadnuti sa javia ako pripraveni a schopni viest
konstruktivny dialog.
2. Poslanci, ktori si materialy prestuduju hodinu-dve pred
zasadnutim. Na zastupitelstve dychtivo hltaju informacie, aby pochopili
zameskane a potom reaguju.
3. Poslanci, ktori obalku s materialmi otvaraju cestou
na zasadnutie. Ti poslusne nacuvaju a reaguju len na vtipne poznamky prisediacich kolegov.
Vychadzajuc z predchadzajuceho rozdelenia potom niektore
casti zasadnuti mestskeho parlametnu po obsahovej stranke pripominaju posedenie pri ohniku
v lone prirody. Toto samozrejme moze byt (a aj je) zabavne, nie vsak prospesne pre
mesto Brezno.
Je az komicke pocuvat, potom, hlasy niektorych poslancov volajuce po koncepcnosti
v praci primatora a mestskeho uradu. A pritom v poslaneckej praci ich samotnych
(vynimku tvori kategoria c. 1) chyba akykolvek naznak pripravenosti a konstruktivizmu.
Schvaluje sa to, co uz bolo schvalene, rusi sa zrusene aj takto prebieha
zasadnutie mestskeho zastupitelstva. Na tuto nie velmi lichotivu vizitku prace poslancov
samozrejme mozu existovat aj objektivne dovody, vychadzajuc vsak z priebehov
jednotlivych zasadnuti je toto predovsetkym vysledkom nepripravenosti a, bohuzial, aj
neserioznosti niektorych poslancov voci obyvatelom mesta.
Koncepcnost prace, po ktorej mnohi poslanci volaju (slovo koncepcia zaznelo na
poslednom rokovani zastupitelstva zboru minimalne dvadsatkrat), by sa mala prejavit najma
v otazke buduceho vyvoja a stavu mesta ako celku s obyvatelmi aj
majetkom. Naznak takejto prace sa zatial objavil v personalnej politike mestskeho
uradu, ktora sa bude realizovat na zaklade auditu. Je zaujimave, ze toto niektori poslanci
nepovazuju za koncepcny krok. Predaj a prenajom majetku bez podrobnych udajov a perspektiv
do buducnosti az taky prehresok voci koncepcnosti nie je.
Konatelia mestskych spolocnosti ticho sedavaju v predposlednom rade mestskej
zasadacky bez naroku vyjadrit sa k danej problematike. Dozorne rady tychto
spolocnosti nie su bombardovane poslancami, aby podavali relevantne
vysvetlenia, spravy o sposobe hospodarenia a stave majetku, a hlavne o perspektivach ich
dalsieho fungovania.
A poslanci cakaju... a hovoria o potrebe koncepcne riesit problemy mesta.
Mgr. Peter Morong
Aj takych ludi mame v nasom meste!
V Brezne na Malinovskeho ulici pred vchodom c. 21 rastol
stromcek (smrek pichlavy). Najstarsim obyvatelom tohto domu pripominal kus minulosti. Hoci
bol maly, jeho ihlicie prezradzalo, ze je zdravy. Odolaval detom, ktore tadial behali,
ludom, ktori okolo neho chodili. V jedno sobotne rano (12. jula) poniektorych
obyvatelov domu zarazil pohlad na prazdne, vyprahnute miesto pred vchodom.
Zdobil ho len odrezany pnik. O tom, ze umysly, ktore viedli niektorych ludi
k tomuto cinu, neboli ciste, hovorit ani netreba. Ved samotny cin sa stal
v nocnych hodinach, bez povolenia prislusnych uradov.
Vandali by ten stromcek surovo zlomili, keby im stal v ceste. Obdobie Vianoc
je este daleko, aby si ho niekto zrezal na vyzdobu svojej domacnosti a taktiez Pamiatka
zosnulych je az v novembri, kedy by bola pekna kytica z jeho ceciny. Nedaleko
zrezaneho stromceka rastie vysoky strom (jasen stihly), ktoreho konare siahaju az po
strechu a liste znecistuje zlaby domu. Skoda, ze neobrezali aj tie, ale zrejme namaju
povolenie na prace vo vyskach.
Technicke sluzby mesta na jar nestihaju robit orezavku nahlasenych drevin, pre
nedostatok pracovnikov. Preto odporucame dotycnym dobrovolnikom, aby sa
nahlasili u pana riaditela, ten im pracu prideli a mozno budu mat zaplateny aj priplatok
za nocnu pracu!
(ak)
Stretnutie po patdesiatich rokoch
Dna 19. jula sa
uskutocnilo v Ciernom Balogu mile stretnutie spoluziakov 8. a 9. rocnikov pri
prilezitosti ukoncenia povinnej skolskej dochadzky v zakladnej skole v roku
1953. Zislo sa takmer devatdesiat byvalych spoluziakov roztrusenych po celom Slovensku
s byvalymi zijucimi ucitelmi. Za organizaciu tohto podujatia patri predovsetkym
podakovanie najma hlavnemu organizatorovi Jozefovi Stulrajterovi s manzelkou, ktori
vynalozili velke usilie, aby tato narocna akcia bola perfektne zvladnuta.
Byvali spoluziaci, dnes uz sestdesiatnici, si pospominali na svoje skolske roky a
v druznej debate pri rezkej muzike a peknych pesnickach pokracovala zabava. Ozivenie
do podujatia priniesla navsteva skanzenu Ciernohronskou zeleznickou. Rozisli sme sa plni
nadeje, ze sa opat o par rokov zideme na podobnom stretnuti.
(mv)
Snimka: Stefan Vozar |