Do povedomia sirsej verejnosti sa dostala vlani, ked vyhrala celoslovensku sutaz vyhlasenu podpredsedom vlady Ivanom Miklosom. Jej esej o potrebe nasho vstupu do Europskej unie a NATO bola najlepsia, pozvali ju na prevzatie ceny a za odmenu bola na studijnom pobyte v zahranici.

V tomto case prazdninovom, kedy si skolaci plnymi duskami uzivaju volne chvile, vam predstavime jednu z nich - Ivanu Kvietkovu z Brezna. Zenu, matku dvoch synov, jedneho tazko zdravotne postihnuteho, ktora sa vo svojich tridsiatich siestich rokoch rozhodla doplnit si vzdelanie. Co ju k tomu viedlo?
,,Zamestnat matku s postihnutym dietatom chcel malokto, ale nemohla som velmi ,,vyskakovat", pretoze som nemala maturitu. Okrem toho som sa druhykrat vydala a v nasej spolocnosti sa na takuto zenu pozeraju akosi inak. Takze musela som sklonit hlavku a urobit si maturitu."
Rozhodla sa pre dvojrocne denne nadstavbove studium v Strednom odbornom ucilisti na Mazornikove, kde si sadla do skolskych lavic medzi devatnastrocnych studentov: ,,Vsetci ma brali v pohode. Samozrejme, ze som nemala ziadne privilegia. Pisala som domace ulohy, pisomne prace, ucila som sa basnicky, odpovedala pri tabuli. Niekto sa mozno pousmeje a povie si: Stara baba blazniva. Ved ktora zena sa rozhodne studovat v takom veku?"
Ivana to zvladla, bola predsednickou triedy, svojim spoluziakom bola psychologickou poradkynou i druhou mamou. Prijali ju medzi seba: ,,Musela som sa vzit do ich situacie a prisposobit sa. Bol to super kolektiv, moje babule, ako som ich volala, boli zlate."
Kazdy rok skoncila uspesne s vyznamenanim, ale neslo vzdy vsetko hladko:,, Nastupila som do anglickej triedy, kde sa vsetci uz predtym ucili anglictinu. Ja nie. Bolo to ako hodenie do Dunaja. Neraz som si poplakala. Pre mna to bola velmi tazka rec. Luskali sme ju spolocne so synom - priemyslovakom, aj manzel navstevoval kurz anglictiny. Prehravali sme si ,,cedecka", konverzovali sme po anglicky. Druhym problemom bola matematika, v ktorej som nikdy nevynikala. Mali sme fantasticku profesorku, prisnu, ale spravodlivu, vdaka ktorej som skoncila s jednotkou."
Popri studijnych povinnostiach na Ivanu - na rozdiel od jej spoluziakov - cakali aj povinnosti materinske, manzelske. Zacala pracovat ako ombudsmanka pre okres Brezno, cvici s kolektivom zien, neodpusti si prechadzky so psikom. Okrem toho velmi rada pecie, co mali moznost posudit aj spoluziaci. Vzdy po nedeli im v krabicke priniesla zakusky.
Cas plynul. V tomto roku Ivana zmaturovala na same jednotky. Dosiahla, co si predsavzala. Jej manzel ju vsetranne podporoval: ,,Je to skvely clovek. Nebyt jeho, urcite by som nenabrala tolko odvahy a sily. Pomahal mi, ci bolo treba nieco vyhladat na internete, vytlacit, napisat, usmernit. Bol ochotny vypocut ma. Vsetky moje radosti i starosti prezival so mnou. Ale aj moje deti boli statocne a myslim si, ze su na mna hrde. Fandili mi vsetci kamarati i spoluziaci. Stalo sa vsak, ze aj velmi blizki ludia mi hodili pred oci nieco take, co som velmi zle znasala. Vela noci som prebdela. Nakoniec som sa cez to prehryzla a povedala si, ze kazdy je strojcom svojho stastia."
Maturitou sa vsak Ivanino vzdelavanie neskoncilo. Hned po nej sa pripravovala na prijimacie skusky na Pedagogicku fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Prijali ju na externe studium. Od septembra bude teda vysokoskolackou: ,,Tesim sa na to, aj bojim zaroven," povedala na zaver nasho rozhovoru sympaticka Ivana, ktorej budeme drzat palce.

(ng)

Obdobie, v ktorom zijeme, je poznacene zrychlovanim vsetkych cinnosti smerujucich k zabezpeceniu ekonomickej prosperity. Kazdy chce mat dopravny prostriedok, aby si skracoval cas dopravy do miesta zaujmu ci uz v podnikani alebo za kulturou, ale aj za oddychom na dovolenku. V tomto zhone ci supereni s casom velakrat zabudame na svoje zdravie a bezpecnost, ale aj na bezpecnost ostatnych obyvatelov tejto planety, miest a dedin. Casto nas sokuju rychlosti, akymi sa najma mladsi soferi prehanaju na svojich ,,plechovych tatosoch" aj cez obce. Nie je to len motocykel alebo osobne auto, ale kolkokrat sa popri vas prezenie kamion. Ti, co sa zaoberaju vyvojom dopravnych prostriedkov pre urychlovanie dopravy, zvysuju konstrukcnu rychlost vozidiel, co na jednej strane je technicky zvladnutelne a mozno aj potrebne. No na druhej strane zhodnotme stav ciest, prejazdov a ochrannych prostriedkov na cestach a popri nich, aby ten, pre ktoreho sa to vsetko robi, teda clovek, mohol byt tiez bezpecnym uzivatelom a ucastnikom cesty a cestnej premavky v obci.
Odbornici z oblasti dopravy a dopravnych stavieb sa nad touto neutesenou situaciou zamyslaju a vedia najst riesenie. Riesenia odkukavame vo vyspelejsich krajinach (Rakusko, Svajciarsko, Nemecko ...), kde sa s tymto problemom uz davnejsie vysporiadali a prijali opatrenia na ,,ukludnovanie" dopravy. Sme svedkami hrubeho porusovania dopravnych predpisov, nerespektovania dopravnych znaciek a vodici mi isto daju za pravdu, ze na slovenskych cestach je to cim dalej horsie a menej bezpecne. Podla nasich skusenosti najviac ,,nespratnych vodicov" ma na aute evidencne cisla bratislavske, kosicke i dalsich vacsich miest. Prave preto aj v zapadnych krajinach vymysleli nieco ine. Aby cesta v obci sluzila aj jej obyvatelom ,,pesiakom" treba dopravu ,,ukludnit".
Takyto projekt pre Polomku vypracovali uz v rokoch 1994-1995 najpovolanejsi odbornici z fakulty dopravnych stavieb pod vedenim prof. Marie Medelskej. Projekt nie je financne narocny a jeho prva etapa bola zrealizovana v roku 2002. Slovenska sprava ciest a jej riaditel Marian Cimerman podporili realizaciu tohto projektu a vykonali vodorovne znacenie cesty prvej triedy I/66 cez cast Polomky od vstupu od Brezna az po most na Zdiarskom potoku. Iste ste postrehli, ze boli vyznacene jazdne pruhy zuzene, boli vyznacene priechody pre chodcov, vyznacene odbocenia do jednotlivych ulic a cela obec okolo hlavnej cesty dostala novu tvar. Prispel k tomu aj novy asfaltovy koberec za dva miliony korun, zastavka autobusov s novym nastupistom a peknym drevenym pristreskom s orientacnymi informaciami.
Vsimli sme si, ze zakladny prvok pre znizenie rychlosti pred vstupom do obce, vyznacena slza v strede cesty, mnohym vodicom vobec ,,nevadi" a prekracuju plne ciary akoby sa nic nestalo. Bohuzial porusuju to aj profesionalni vodici SAD s autobusmi a to je uz naozaj dovod, aby sa o tom dozvedeli policajti. Mozno mnohi obyvatelia Polomky to vnimaju inak, ale pozorovanim sme naozaj zaznamenali, ze sa rychlost vozidiel cez obec znizila na unosnejsiu mieru. To bol zamer, aby aj starec ci starena, ktori potrebuju prejst z jednej strany cesty na druhu, mali tuto moznost bez strachu o svoj zivot. Tymto projektom sme dosiahli dostatocny pocet priechodov pre chodcov. Naviac budovanim zastavky autobusov sa podstatne zlepsila situacia na krizovatke pri nej. Spomalenie dopravy zvysilo bezpecnost pri Panskom dome, kde je pre chodcov najnebezpecnejsi usek cesty od Brezna po Vernar.
Aj toto dopravne znacenie ukludnenia dopravy cez obec sa kolesami aut opotrebuje. Treba ho udrzat a nater cesty pravidelne obnovovat, aby sa projekt nezlikvidoval. To je uz uloha obce a jej vedenia.

Frantisek Durcenka, predseda Spolku pre obnovu dediny

Pilotne centrum aj v Banskobystrickom kraji

V pondelok 7. jula sa v kongresovej sale Krajskeho uradu v Banskej Bystrici konalo 12. zasadnutie Zastupitelstva Banskobystrickeho samospravneho kraja (BB SK), ktore viedol jeho predseda prof. Milan Marcok. Aj ked rokovanie bolo stazene zlyhavajucou technikou (ozvucenie i hlasovacie zariadenie) a cely jeho priebeh bol poznaceny urcitymi zmatkami, opakovanymi hlasovaniami, ba i drobnymi slovnymi potyckami, poslanci prijali niekolko zavaznych uzneseni velmi dolezitych, ba priam nevyhnutnych pre dalsi chod nasho kraja, o ktorych nas opat poinformuje poslankyna Mgr. Iva Urbanova:
- V uvode boli z programu rokovania stiahnute materialy tykajuce sa rozsirenia vymedzenia pravomoci podpredsedu BB SK a dalsie materialy, ktore obdrzali poslanci tesne pred zaciatkom zasadnutia. Bez pripomienok boli vzate na vedomie: sprava o plneni uzneseni, informacia o dosiahnutych vysledkoch Uradu BB SK za posledne obdobie a sprava o postupe decentralizacie v doprave.
K sprave o cinnosti utvaru hlavneho kontrolora (UHK) vystupilo niekolko poslancov. Okrem inych faktov uvedenych v sprave, vycislenie porusenia pravnych noriem predstavuje az 58 % vsetkych nalezov. Podpredseda BB SK Ing. Jaroslav Demian konstatoval, ze pravne vedomie mnohych riadiacich pracovnikov nasich institucii je velmi nizke a jeho navrh, aby Urad BB SK v tomto smere s nimi intenzivnejsie popracoval, zastupitelstvo schvalilo jednomyselne. Odzneli navrhy, aby sa pri opatovnych nalezoch nekompromisne vyvodzovali disciplinarne, ekonomicke, resp. personalne postihy. Po urcitom doplneni o dalsie kontroly bol schvaleny plan cinnosti UHK na II. polrok 2003 i navrh na vyplatenie odmeny pre hlavneho kontrolora.
Bez pripomienok boli schvalene aj materialy: Navrh na zaplatenie clenskeho prispevku a vstup BB SK do Zdruzenia europskych regionov, Dohoda o spolupraci medzi BB SK a Kralovohradeckym krajom v Ceskej republike, Navrh na zlucenie Novohradskej galerie s Novohradskym muzeom v Lucenci.
Po urcitych upravach (napr. zvysenie ceny pozemku pri odpredaji) bol odsuhlaseny aj material o nakladani s majetkom BB SK. Jednym z jeho bodov bolo aj odnatie zo spravy Stredneho odborneho ucilista hutnickeho Podbrezova budovy byvaleho Domova mladeze v Piesku, ktoru SOUh pre svoje ucely vobec nevyuziva. Vytvoril sa tak priestor pre pripadny odpredaj uvedeneho objektu.
Na predoslom zasadnuti schvalili poslanci vstup BB SK do akciovej spolocnosti Tatra Air, a.s., ktora bude zabezpecovat letecke spojenie Sliac – Praha – svet. Na tomto zasadnuti obdrzali zakladatelsku listinu, stanovy spolocnosti a zvolili clenov do jej organov - do dozornej rady poslanec Ivan Danis a do spravnej rady poslanec Vladimir Demcik. Odsuhlasili prispevok 900 000 korun do zdruzenych financnych prostriedkov na zabezpecenie prevadzky leteckej linky, ktorej prvy – inauguracny let sa ma uskutocnit 28. jula.
Dalsie schvalovanie sa tykalo Regionalneho rozvojoveho fondu n. f. BB SK. Bol prijaty jeho statut a menovanie clenov spravnej a dozornej rady. Za nas okres sa stal clenom spravnej rady Regionalneho rozvojoveho fondu n. f. BB SK poslanec Slavomir Kupcok.
Z povodneho navrhu zmeny rozpoctu BB SK poslanci neschvalili prerozdelenie kapitalovych vydavkov pridelenych zo statneho rozpoctu na stavbu Nemocnice s poliklinikou v Rimavskej Sobote v prospech stavby Nemocnice s poliklinikou v Ziari nad Hronom. Ostatne zmeny rozpoctu boli prijate. Zmena zahrna aj preklasifikaciu 400 000 korun na rekonstrukciu a modernizaciu skolskych ucebni v priestoroch Hotelovej akademie v Brezne.
Burliva diskusia sa rozvinula okolo materialov navrhujucich zmeny v sieti skol a skolskych zariadeni pre nadchadzajuci i buducorocny skolsky rok. Islo o urcite racionalizacne kroky, zlucovanie a stahovanie skol. Poslanci, clenovia skolskych rad, tlmocili (mnohokrat velmi emotivne) stanoviska dotknutych skol. Napokon si osvojili navrhy a odporucenia skolskej komisie pri BB SK i uzemnej skolskej rady, ktore predniesli poslanec Juraj Bodi – predseda skolskej komisie a ja ako clenka uzemnej skolskej rady a akekolvek zmeny v sieti skol a skolskych zariadeni pozastavili az do prijatia koncepcie rozvoja stredneho skolstva v nasom kraji. Po doplnujucich informaciach predsedu BB SK i dalsich kompetentnych pracovnikov vyssieho uzemneho celku (VUC) Zastupitelstvo BB SK dospelo ku konsenzu a bolo schvalene splynutie Stredneho odborneho ucilista elektrotechnickeho so Strednym odbornym ucilistom strojarskym v Banskej Bystrici. K tomuto kompromisu dospeli na zaklade toho, ze obidva subjekty po splynuti splnaju narocne kriteria a boli vybrane na zriadenie Pilotneho centra so zameranim na automobilovy priemysel. Hlavnym cielom Pilotneho centra je vytvorenie skoly, ktora bude pripravovat zamestnavatelnych absolventov pre prax a najma pre etablujuci sa automobilovy priemysel na Slovensku. Na realizacii tejto ulohy vlady sa podielaju ministerstvo skolstva a Zdruzenie automobiloveho priemyslu na Slovensku v spolupraci so vsetkymi VUC. Projekt nabieha od 1. septembra a v nasom kraji bude Pilotne centrum so zameranim na celozivotne vzdelavanie pre automobilovy priemysel v Banskej Bystrici so satelitom v Lucenci.
K poslednym bodom rokovania patrili personalne otazky. Boli schvalene urcite zmeny v obsadeni troch komisii. Tajnym hlasovanim vsak nepreslo menovanie riaditela Nemocnice s poliklinikou v Rimavskej Sobote a bude vypisane nove vyberove konanie.
Z interpelacii a zaverecnej diskusie vzniklo niekolko uzneseni. Z nich najzavaznejsi bol navrh na zmenu rokovacieho poriadku.
Prijemnym spestrenim tohto narocneho 12. zasadnutia Zastupitelstva BB SK bolo uvedenie do zivota verejnosti knihy Banskobystricky samospravny kraj. Tuto dvojjazycnu reprezentativnu obrazovu poblikaciu vyprevadil do celeho nasho kraja, do celej Slovenskej republiky i do celeho sveta vystiznymi versami, uprimnymi slovami, zelaniami a radami jej “krstny otec” herec Juraj Sarvas.

Najblizsie verejne riadne zasadnutie zastupitelstva je naplanovane na 28. augusta.