V piatok 29. augusta uplynulo patdesiatdevat rokov od vypuknutia Slovenskeho narodneho povstania, ktore sa stalo jednou z klucovych a pozitivnych udalosti slovenskych dejin. Preto aj v septembri 1992 Slovenska narodna rada 29. august vyhlasila za den statneho sviatku.
V okresnom meste Brezne si toto vyrocie pripomenuli v sobotu na spomienkovej oslave, ktorej ucastnikom sa prihovorili primator Brezna Ing. Jaroslav Demian a za Slovensky zvaz protifasistickych bojovnikov Jan Petro.
Bezmala sestdesiat pretekarov zo Slovenska, Ceska a Ukrajiny potom absolvovalo 10. rocnik Polmaratonu SNP. Vyse 21-kilometrovu trat v siestich kolach z namestia na mestsky stadion v teplom pocasi najlepsie zvladol Ivan Marionda z Ukrajiny v case 1:08:22, ktory den pred tymto sportovym podujatim oslavil svoje dvadsiate osme narodeniny. Druhy do ciela dobehol Jan Krizak z Atletiky SK Skalica (1:08:35) pred dlhorocnym uspesnym ucastnikom tohto polmaratonu Orestom Babjakom z JM LAVO Bardejov (1:09:20). V kategorii zien zvitazila jeho oddielova kolegyna Dana Janeckova (1:20:26) pred Irenou Sadekovou z Pardubic (1:21:24) a Marinou Bychkovou zo Ziliny (1:21:48).
Preteky boli zaroven majstrovstvami Breznianskeho okresu s tymito vysledkami: 1. Pavol Fasko (1:16:26), 2. Miroslav Haninec (1:17:26) - obaja z AK ZP Sport Podbrezova, 3. Jozef Marnik (1:23:00) z Brezna, 4. Jozef Vrablik (1:23:46) zo ZP Sport, 5. Peter Vanik (1:26:47) z Pohronskej Polhory, 6. Marek Sikula (1:29:38) z Telgartu, 7. Stanislav Pepich (1:31:45) z Myta pod Dumbierom, 8. Marian Skladany (1:34:42) zo ZP Sport, 9. Boris Kalisky (1:37:17) z Brezna, 10. Zoltan Bodor (1:38:47) z Brezna.
Najstarsim ucastnikom jubilejneho rocnika Polmaratonu SNP v Brezne bol Vojtech Orth, ktory v den pretekov dovrsil sestdesiat sedem rokov, a najmladsim osemnastrocny vytrvalec Adrian Oros (obidvaja z Bratislavy).

(DaRa)

Snimky: Stefan Vozar

 V pondelok si na mnohych miestach pripomenuli 11. vyrocie prijatia Ustavy Slovenskej republiky. Tento zakladny zakon statu Slovenska narodna rada schvalila 1. septembra 1992, co fakticky znamenalo konstituovanie Slovenskej republiky ako zvrchovaneho, demokratickeho a pravneho statu.
Proces vytvarania ustavy sa na Slovensku zacal v roku 1991. V juni 1991 SNR prijala uznesenie o zriadeni komisie na pripravu spolocneho navrhu Ustavy Slovenskej republiky. Jej navrh parlament prerokoval 1. septembra 1992, kedy bola prijata. Ustava Slovenskej republiky nadobudla ucinnost dnom vyhlasenia - 1. oktobra 1992. Tohtorocny prvy september bol vlastne poslednym pripomenutim si Dna ustavy Slovenskej republiky pred nasim vstupom do Europskej unie.
Stalo sa uz tradiciou, ze na oslavy Dna ustavy v Brezne pozyva Miestny odbor Matice slovenskej. Pri Lipke statnosti ucastnikov oslav basnou privital maticiar Jozef Prepletany a prihovorom primator Brezna Ing. Jaroslav Demian, v kulturnom programe vystupili clenovia detskeho folklorneho suboru Stastne detstvo a polozenim kytice k pamatnej tabuli si pripomenuli 11. vyrocie zakladneho zakona statu.

(r)
Snimka: Stefan Vozar  

Problematika byvania Romov rezonovala na tlacovej konferencii, ktoru v utorok 26. augusta po zasadnuti mestskeho zastupitelstva zvolal primator Brezna Ing. Jaroslav Demian. Spravu o podmienkach byvania Romov na rokovanie zastupitelstva spracovala a predlozila zastupkyna primatora Ing. Janka Mihalovicova, ktora aj informovala novinarov.
Situaciu v meste za asistencie mestskej policie mapovala od aprila v najviac osidlenych a najproblemovejsich lokalitach (ulice Vrbova, Kuzmanyho, Razusova, Cernakova, Skolska, centrum mesta, Predne Halny - ,,Dom hrozy", Zadne Halny - Bastova ulica). ,,Zistili sme napriklad, ze v ,,Dome hrozy", kde by malo byvat patdesiat az sestdesiat ludi, ich byva viac ako sto. Pred tromi tyzdnami som tam zorganizovala brigadu, zucastnilo sa na nej dvadsatjeden obyvatelov, ktori mozno po dvanastich rokoch prvykrat pracovali cele predpoludnie. Pivnicne priestory a suteren poriadili, ale o dva tyzdne tam bol opat neporiadok, spina a vykaly, hoci WC maju v bytoch", konstatovala Ing. J. Mihalovicova.
Na Bastovej ulici dokonca zaznamenali vyskyt tuberkulozy u zeny, ktora sa uz lieci v Banskej Bystrici. Pretoze hrozi sirenie tejto choroby medzi zdravou populaciou, Romovia byvajuci v tejto lokalite (asi 300 dospelych a deti nad 15 rokov) dostali pozvanku na hromadne prestitkovanie: ,,Dostavilo sa ich len trinast, a tak mestska policia ich bude musiet upozornit na nebezpecenstvo verejneho ohrozenia", zdoraznila.
Dalsi problem: neplatenie najomneho, pretoze davky socialnej pomoci stihnu ihned minut a podla slov viceprimatorky aj v Brezne panuje uzera. ,,Riesenim by bolo sprevadzkovanie osady Hlavina. Rokovali sme aj s firmou, ktora vlastni obytny dom s jednoizbovymi bytmi na Mazornikove, kde vsak treba investovat vela penazi, preto sme od tohto zameru upustili a sustredili sa na Hlavinu. Projekt sme upravili podla novej vyhlasky ministerstva zdravotnictva c. 505/2002, este treba dopracovat nejake vyjadrenia. Ocakavam, ze koncom septembra by mohlo byt stavebne povolenie, a to je vlastne prvy krok k tomu, aby sme mohli uplatnovat ziadosti. Vyberovym konanim vlani bola vybrata firma, ktora by vsetko zrealizovala a sprevadzkovala do siestich tyzdnov od prevzatia. Pred dvoma mesiacmi sme boli na urade vlady, kde nam Klara Orgovanova slubila, ze Hlavina bude prioritou, ale zatial to necitime."
Vyriesenie byvania je vsak len ciastocnym riesenim, pretoze problem je ovela zlozitejsi: ,,Ako vieme, vsetko so vsetkym suvisi a podmienky, v akych Romovia byvaju, su len odrazom velmi nizkej urovne po kazdej stranke - vzdelanostnej, moralnej, socialnej, zdravotnej. Ich nizke IQ im nedovoli, aby sami od seba mali snahu nieco zmenit. Preto my musime zmenit postoj k rieseniu romskej otazky. Tvarit sa, ze sa nas tento problem netyka, je alibisticke a kratkozrake, casom sa nam to moze vypomstit. Pojmy majoritny a minoritny uz v niektorych obciach (napr. Sumiac, Valkovna) maju opacny vyznam a prevahu tu maju Romovia. Bude treba zacat pracovat s maloletymi romskymi detmi, ktore je mozne formovat a ovplyvnovat, a pre pracu s Romami ziskat socialnych terennych pracovnikov, u niektorych bude nutny osobitny prijemca davok." Okrem tohto kostatovania Ing. Janky Mihalovicovej na stretnuti s novinarmi zazneli aj slova o lahostajnom postoji k romskej otazke, ktory sposobil nahromadenie mnozstva problemov, tie mozno pramenia aj z toho, ze existuju ludia, pre ktorych Slovensko konci za Trnavou ...