Ing. Anna Barancokova, ekonomka, Podbrezova:

- V Brezne som sa s bezdomovcami nestretla, ale v Bratislave ano. Myslim si, ze zriadenie centra pre bezdomovcov je dobry napad. Treba sa o nich postarat, aj ked mozno vacsi ucinok by malo, keby sa nejako vzdelavali, alebo sa im hladala praca ci nejaka verejno-prospesna cinnost. Viem, ze v Bratislave su taketo centra, aj vyvarovna na hlavnej stanici ma uspech. Dufam, ze to bude uspesne aj v Brezne.

Ingrid Nodzakova, zubna laborantka, Podbrezova:

- Na Stiavnicke su bezdomovci a svojim sposobom ,,otravuju", pretoze sa zdrziavaju v nasom bistre a ludia sa stazuju, ze su tam, hoci my za to nemozeme. Myslim si, ze take centrum v Brezne by bolo velmi vhodne a spravne, lebo bezdomovci sa nemaju kde poriadit - do potoka nepojdu. Urcite by sme to privitali aj v Podbrezovej.

Eva Sojkova, nezamestnana, Brezno:

- Bezdomovci su tak isto ludia ako my a tak isto im treba pomoct. Mozno su v tom nevinne a v takej situacii sa mozeme ocitnut aj my. Takze by bolo dobre, keby sa im pomohlo, po Brezne sa ich potuluje dost. Chodievam do Klenovca a tam sa velmi staraju o skolky, o dochodcov a je tam aj pristresok pre bezdomovcov.

Stefania Pikulova, dochodkyna, Brezno:

- Podla mna, kto by chcel trosku robit, tak si zarobi, co by isiel len pomoct niekomu. Takze nejaku tu korunku by si mohol zarobit, a nie spavat volakde na ulici alebo pod mostom. Centrum pre bezdomovcov schvalujem, ale mal by sa niekto o nich zaujimat, aby im pomohol a dohovoril, aby nieco robili.

Mgr. Anna Cernakova, ucitelka, Brezno:

- Stretnut som sa s nimi stretla, pretoze u nas vo vchode - kym sme ho nemali zamknuty - jeden bezdomovec prespaval a bolo to neprijemne. Myslim si, ze take centrum, pokial ho budu akceptovat, by bolo dobre urobit, aby sa tam chodili upravit. Teraz v lete je to este dobre, ale v zime dost krute.

Margita Gasperanova, dochodkyna, Benus:

- V nasom okoli nie je vela bezdomovcov, ale suhlasim s nazorom, aby sa pre nich naslo nejake riesenie, lebo niektori sa dostali do takej situacie nie z vlastnej viny a bolo by im treba pomoct.

(ng, ma)

Novy cestovny poriadok Brezno Mazornikovo otocka – Brezno zeleznicna stanica

Oznamu o novom spoji sa potesila siroka cestujuca verejnost. Ved sidlisko Mazornikovo ma do 6000 obyvatelov. Je pravda, ze nie kazdy vyuziva cestu do mesta autobusom. Ale ti, co ju vyuzivaju, mi urcite daju za pravdu, ze prvymi skolskymi dnami zacne poriadny chaos pri nastupovani do autobusov premavajucich z tohto sidliska. V com by mal byt chaos? V prvom rade nie kazdy si precital pri novom cestovnom poriadku, kto oznamuje cestujucej verejnosti, ze bude od 25. augusta premavat nova autobusova linka. Novu linku zriadil Dopravny podnik Brezno. A Dopravny podnik Brezno nie je SAD Brezno. A aky je rozdiel medzi nimi? Rozdiel je v tom, ze SAD Brezno zaviedlo v tomto kalendarnom roku cipove karty. Karty su sucastou preukazok pre ziakov, a to od tych najmensich prvacikov az po plnoletych skolakov. Cipove karty si moze kupit aj ostatna cestujuca verejnost. Zaciname si zvykat na bezhotovostne cestovanie. No ale tento system v Dopravnom podniku Brezno neplati. Viete si teda uz asi predstavit, co vznikne na autobusovych zastavkach pri autobusoch. Dospely s cipovou kartou, ak bude chciet cestovat s DP Brezno, vytiahne penazenku a listok si kupi. Ale viete si predstavit tie male este nemotorne deti so skolskymi taskami na chrbatikoch, ktore budu mat rodicmi vybavene v SAD Brezno preukazky s cipovymi kartami a predplatene cestovne, sa spojom DP Brezno neodvezu? Totiz rodicom ani nenapadne vybavit dieta peniazmi na cestovanie, ked mu uz cestovne predplatili.
A tak bude nastupovanie a vystupovanie a budu pracovat nervy ako vodicom autobusov, tak aj cestujucej verejnosti. Dockame sa zdravej konkurencie nie na ukor nervozity vsetkych ludi?

E. Stulajterova

Skriatok lesa

Matersku skolu v Nemeckej, ktora je od 1. januara 2003 zlucena zo zakladnou skolou mame zatvorenu spravidla styri tyzdne striedavo v juli alebo v auguste. Kedze v tomto obdobi navstevuje matersku skolu nizsi pocet deti, nie vzdy sa nam podari zabezpecit prevadzku na cele styri tyzdne. Tento rok sme sa preto rozhodli naplanovat letnu cinnost o nieco zaujimavejsie. Prvy augustovy tyzden trinast deti spolu so svojimi ucitelkami (D. Stellerovou, M. Belisovou, zdravotnickou M. Barankovou) prezilo v skole v prirode na Kordikoch.
Po prichode na Kordiky deti nasli list od skriatka lesa, ktoremu pomahali spoznat okolitu prirodu. Skriatok zil v case, ked na Zemi este nebol zivot. Spolu so svojimi druhmi doplatil na svoju pahltnost, ked sa najedol cervenych bobul a zaspal. Po mnohych rokoch sa vsak jeden z nich zobudil a ocitol sa v neznamom prostredi. Pre deti bol skriatok najskor neviditelny.
Prvy den sme sa vybrali do lesa spoznavat stromy. Deti sa naucili, co znamena pre zvierata a ludi les (les nam dava kyslik, cisti vzduch, pohlcuje prach, zvieratkam poskytuje potravu). Deti porovnavali listy podla tvaru, zoradovali ich podla velkosti. Vecer sme si robili frotaz z listov. Len co sme na dalsi den rano vstali, deti uz boli zvedave, aky odkaz im nechal skriatok dnes. Nasou ulohou bolo vyhladat co najviac domacich zvierat (pes, macka, kon, krava). Deti boli rozdelene do styroch skupin, kde kazda hladala ine zvieratko. Na okraji lesa sme si oddychli a naskytol sa dalsi objekt na pozorovanie – mravenisko. Vsimli sme si culych, rychlo pobiehajucich mravcov. Pod lupou sme pozorovali ich stavbu tela a vajicka. Mravce od deti dostali privlastky, ako usilovne, kamaratske, sikovne. Prirodzenu sutazivost deti sme vyuzili pri hrach v rozpravkovom lese, kde si precvicovali svoju sikovnost a obratnost. U vodnika chytali rybicky, u Toma a Jerryho triafali loptou do kosa a pri sasovi podliezali pod upnute spagaty.
Bystre ocka, dobry sluch – bolo motto tretieho, indianskeho dna. Doobeda sme spolu s detmi zdolali dvojhodinovu vychadzku k senniku pri lesnej skolke. Tam pocuvali zvuky v prirode, zbierali kamienky, zdolavali prekazky, ako napriklad preskok cez maly potocik. Chlapci zbierali konare, ktore sme poobede vyuzili na stavbu indianskeho stanu. Po poobednajsej sieste si deti vyrobili indianske oblecenie, pestrymi farbami pomalovali tricka a zhotovili indianske celenky. Zvolili si indianske mena, nacelnika a indianska osada bola hotova. Chlapci a dievcata si svoju sikovnost precvicovali v prekracovani tyce na zemi, v behu so zaviazanymi ocami. Vecer nechybalo ani hladanie pokladu, posedenie pri ohni s veselymi pesnickami a opekanie rozkov.
Pri hre na ramusnikov sme vo stvrty den pozbierali v lese vsetko, co tam nepatri (plechovka, flasa, krabica, papier). Nepotrebne veci sme uviazali na spagat. Takto pripravene veci si zobrali do ruky a zacalo sa nahravat (sustanie vrecuska, buchanie na drevo, krcenie papiera).
Vydaril sa nam aj rozluckovy karneval. Kazde dieta sa pri promenade masiek mohlo popysit svojim karnevalovym kostymom. Nechybali ani lienky bodkovane, sasovia, Indiani, baletka, mravcekovia a ani zirafa. Posledny den uz skriatok poznal celu prirodu a odmenil deti sladkym pokladom, ktory bol ukryty pod velkou skalou.
Co povedat na zaver. Deti si okrem sladkej odmeny odniesli domov aj vela peknych zazitkov a spomienok na prezite chvile s kamaratmi. Chcela by som podakovat aj rodicom (panom Medvedovi, Cizmarikovi, Molcanovi a Blahutovi), ktori nas uspesne doviezli domov.

Bc. Maria Belisova

Ako som stretol “ochrancov” prirody!

Dna 18. augusta som podnikol mensiu turu v okoli Bystrej, presnejsie siel som z Piesku do Bystrej po statnej ceste c. 72.
Ked som bol asi v polovici mojej trasy, zbadal som “ochrancov” prirody. Auto (cervena Lada kombi s banskobystrickym evidencnym cislom) bolo odstavene pri krajnici (hned pred znackou Nebezpecenstvo smyku) a jeho majitel spolu s pomocnikom vysypali privesny vozik do priekopy, zrejme si neuvedomujuc, ze sa nachadzaju v ochrannom pasme Narodneho parku Nizke Tatry.
Ako som zistil cestou spat, potrebovali sa zbavit stavebneho materialu, ktory zrejme nespotrebovali pri stavbe a tiez prazdnych vriec od cementu i mnozstva veci, ktore patria na smetisko.
Chcel by som sa touto formou podakovat tymto “ochranarom” prirody za “zveladovanie” a “skraslovanie” nasej uz beztak “panenskej” prirody. Ved aj inde na svete vas pred branami narodneho parku privita cierna skladka, co robi ohromnu reklamu Slovensku a zvlast nasmu regionu.
Co si teda pomysli zahranicny navstevnik prechadzajuci popri podobnych miestach, mimochodom nachadzajucich sa na kazdom kroku?
Odpoved je jednoducha: “Slovaci su spinavy narod, ktory si se... nielen pred prah domu, ale aj pred prahy narodnych parkov!!!”
Mozno su to ostre slova, ale zamyslime sa, ci to nie je pravda? Ved nasa vlast vyzera ako jedno velke smetisko aj vdaka takymto doslova bezcharakternym ludom. A kym my, ludia nezmenime pristup k prirode, dovtedy to tak bude! Priroda nam predsa nesluzi ako nejake smetisko, ba prave my by sme ju mali chranit a zveladovat a ona sa nam raz za to odvdaci tym, ze si v nej budeme moct oddychnut a vychutnavat jej krasy.
Dotycnym “ochrancom” prirody by som chcel odkazat: Ked niekedy budu vase vnucata listovat v encyklopediach a v turistickych sprievodcoch o Nizkych Tatrach, chodte im prosim ukazat aj vas podiel na “skraslovani” nasej prirody. Myslim, ze budete hrdi na svoje dielo a vase vnucence vas urcite pochvalia za to, ze skutocne krasy prirody mozu vidiet uz iba na fotografiach spred niekolkych desatroci.

(cd)