Anna Paukova, dochodkyna, Brezno:

- Ja by som bola za zriadenie zachytky, pretoze po meste sa potuluje dost opilcov, casto robia neplechu a v neposlednom rade okradaju rodinu. Dobre by bolo, keby sa na taketo zariadenie nasli prostriedky. Ked sa mu nebridi sediet v krcme a rodina doma caka, nech si za noclah zaplati.

Eva Sujova, dochodkyna, Brezno:

- Myslim si, ze zachytku v meste treba. Napriklad pred Vianocami pred nasim vchodom lezal muz. Musela som zavolat mestsku policiu, lebo som nevedela, ci je opity, alebo mu prislo zle. Bol opity, preto by bolo lepsie, keby ho zaviezli do zachytky a nerobil by doma neporiadok. Kazdy by si pobyt zaplatil sam, alebo si ho odpracoval, ako to byva v inych statoch. V Amerike nerobia rozdiel, ci je to napriklad prezidentova dcera alebo radovy obcan. Aj u nas by to tak malo byt, ved roboty je v meste dost.

Marcela Longauerova, na materskej dovolenke, Brezno:

- Podla mna zachytka by sa zisla, pretoze stretavam vela opitych ludi, ktori spinia vo vchodoch. Nerobi to dobry dojem z mesta. Mozno, ze sa casom poucia, ked za noclah v zachytke budu musiet zaplatit.

Ing. Dagmar Mikovinyova, referentka, Brezno:

- Myslim si, ze zachytka by sa v Brezne urcite uzivila, lebo je tu viac podnikov, kde sa da posediet. Cize je tu vela moznosti a ludia vzdy najdu peniaze, aby tam zasli. Asi si rozmyslia, ci budu spavat po lavickach, ked maju zaplatit 500 korun za noc v zachytke.

Eduard Navratil, rusnovodic, Brezno:

- Myslim si, ze zachytka je dobra vec, pretoze je lepsie, ked opilec stravi noc niekde v teple, ako na snehu. Zaplatit by si mal, lebo je to jeho chyba a ked ma na palenku, mal by mat aj za noc stravenu v zachytke.

Maria Kovacikova, pomocna kucharka, Brezno:

- Mozno to pomoze a bude menej alkoholikov. V zime opitych ani tak nevidat, skor v lete. Ked musia platit vazne chori ludia, preco by neplatili alkoholici?

Dana Rumancikova, zivnostnicka, Brezno:

- Suhlasim, aby cinnost zachytnej stanice obnovili, lebo v Brezne je dost ludi, ktori peniaze nosia skor do krcmy ako do rodiny. Zena si doma s opitym chlapom neporadi a mozno by sa tym aj predislo nasiliu v rodinach.

(ng, ma)

 Lyziarske preteky podporene idealnym pocasim

Den pred 7. rocnikom lyziarskych pretekov z Certovice do Bacucha, ktore usporiadali Obecny urad a OZPS v Bacuchu, snezilo. No sobotne rano 31. januara bolo krasne a slnecne, co davalo tusit, ze zazitky z jazdy bielou prirodou budu prekrasne. Na preteky sa prihlasilo 74 lyziarov, ktori vytvorili tri zenske a 24 muzskych dvojic kvoli bezpecnosti na trase. Ostatni lyziari sa na pretekoch zucastnili nesutazne. Zraz lyziarov bol rano o osmej hodine v Bacuchu, odkial ich autobus vyviezol na Certovicu, kde bol start. Na starte i na najvyssom bode trasy bolo vetristo, no pohlad na zasnezene vrcholy Vysokych i Nizkych Tatier bol uzasny.
Prijazd pretekarov bol ohlaseny na dvanastu hodinu, a tak sa v cieli pri skolskej jedalni zislo okolo stovky divakov, aby
povzbudzovali prichadzajucich lyziarov. Ti prichadzali postupne do ciela, kde vladla vyborna atmosfera ozivena hudbou a moznostou obcerstvenia. Podla vyjadrenia niektorych lyziarov, trasa umocnena krasnym pocasim bola vyborna, niektori sa vsak trosku potrapili v prvom useku, kde bolo strmsie stupanie. Vsetci to vsak zvladli a prisli do ciela, kde ich cakal chutny kotlikovy gulas, pri vareni ktoreho sefoval starosta Bacucha.
Po prichode poslednych lyziarov bolo vyhodnotenie pretekov a najlepsim odovzdal ceny starosta obce Stanislav Medved a za OZPS Miroslav Nikel a Norbert Nikel. Oceneny bol aj najmladsi ucastnik pretekov 12-rocny Robko Libic z Bacucha, ktory prisiel do ciela so svojim otcom. Najstarsim bol pan Luptak z Brezna - Halan a do pretekov sa na Certovici zapojili aj dvaja starsi lyziari z Trnavy, ktori sa v cieli pochvalne vyjadrili o organizacii pretekov a prislubili ucast na dalsom rocniku. Putovny pohar starostu obce prevzala dvojica muzov na 1. mieste - Vlastimil Nikel, Jozef Haraburda, ktora obhajila vlanajsie vitazstvo.
Po pretekoch sa vsetci rozchadzali s prijemnym zazitkom z pekneho dna a lyziari s dobrym pocitom, ze si znova preverili svoju zdatnost v dost narocnom terene. Uz teraz sa tesia na dalsi rocnik.

Mgr. Maria Cesnakova

Nadacia pre deti Slovenska v Pohronskej Polhore

Dnom 13. jula 2003 sme v nasej obci v spolupraci s Nadaciou pre deti Slovenska rozbehli projekt Objavme caro svojich schopnosti a zrucnosti. V juli sme zorganizovali denny tabor pre deti zo socialne slabsich rodin, pokracovali sme vychadzkami do prirody a vytvaranim zbierok, ako je herbar, samorasty... Spolocne sme nacvicili aj detske divadelne predstavenie s nazvom Ked choroba vystrajala, s ktorym sme aj vystupili. Piekli sme perniky, s ktorymi sme sa podelili aj s detmi, ktorym sv. Mikulas priniesol balicky. V den mikulasskeho prekvapenia si deti spolu s rodicmi mohli prezriet vystavu nasich zbierok, nase vyrobky a vsetko, co sme vytvorili a pripravili. Vystava je este stale nainstalovana v priestoroch obecneho uradu. Detom zo socialne slabsich rodin sv. Mikulas odovzdal balicky, ktore sme mu spolu s detmi pripravili. Potom si spolocne s Mikulasom zatancovali.
S detmi sme urobili aj budky pre vtaciky, vyvesili sme ich do prirody a na spolocnych prechadzkach im doplname krmivo.
Hned po Vianociach sme chceli vyhlasit sutaz o najkrajsieho snehuliaka a najoriginalnejsi snehovy vytvor. Kedze nam Perinbaba kvalitny sneh na pripravu snehuliakov ustedrila len v novom roku, vyhlasili sme ju v januari. Teraz sme odfotografovali vsetkych snehuliakov a na februarovom detskom karnevale vyhodnotime sutaz a ocenime najkrajsich. Na detsky karneval pozyvame vsetky deti, najkrajsie masky budu ocenene a vsetci spolocne sa budeme moct zabavit a spolu si zatancovat.
Chceme sa podakovat Nadacii pre deti Slovenska, ze nas financne podporila, Obecnemu uradu v Pohronskej Polhore za to, ze nam vzdy vysiel v ustrety a vsetkym darcom, ktori nam pomohli bud financne, alebo nas inak podporili. Vsetkym vam patri velka vdaka. Dakujeme.

Katarina Pindiakova

Cestujuca verejnost a soferi dialkovej a primestskej dopravy, ktori museli cestovat cez autobusove nastupiste v obci Podbrezova, boli do 28. januara ohrozovani na zdravi i majetku vzhladom na neupraveny, nebezpecny povrch vozovky na tomto nastupisti. Ako vyzeralo toto autobusove nastupiste od noveho roka? Bola to zasnezena, zladovatela a hrbolata dopravna plocha. Kazdy, kto v januari cestoval cez toto nastupiste, prezival “dopravny stres”. Soferi s napnutymi nervami len vdaka svojim dlhorocnym skusenostiam na nasich cestach zvladali tuto “kaskadersku” jazdu cez Podbrezovu po snehovo – ladovych “vlnach”. Cestujuci sa citili ako na testovacom trenazeri terennych automobilov a ked zavreli oci, mali dojem, ze prave zdolavali piesocne pustne duny na chrbte tavy.
Spravovanie a udrzba povrchu vozovky tohto autobusoveho nastupista spada do kompetencie Obecneho uradu v Podbrezovej a dopravne sluzby sukromnej spolocnosti. Dna 27. januara som sa starostu Podbrezovej opytala: Kto je zodpovedny za tento problem? Na druhy den sa urobilo urychlene riesenie: Sneh a zladovatele nerovnosti boli odstranene z povrchu vozovky autobusoveho nastupista.
Chcem sa podakovat Obecnemu uradu v Podbrezovej v mene soferov a sirokej cestujucej verejnosti za obnovenie bezpecnosti prepravy cestujucich cez nastupiste v tejto obci. Jednou z hlavnych poziadaviek na dopravne sluzby je spokojnost cestujucich. Len skoda, ze na jej obnovenie bolo treba cakat takmer mesiac.

Ing. Irena Helcova