Pre zopakovanie: Do modreho kontajnera (pri bytovych domoch – cinziakoch – C) alebo do jedneho vreca (v rodinnych domoch – RD) davame: papier a textil. Do zeleneho kontajnera (C) a druheho vreca (RD) davame: sklo, plastove obaly, kovove obaly. V ramci plastov uz zbierame okrem napojovych PET-flias, aj vsetky ostatne plastove obaly, napr. zo: samponov a ostatnej kozmetiky, z destilovanej vody, z naplne do ostrekovacov, z kuchynskej drogerie – Pur, Jar... Kovove obaly aj z ocelovych plechov, aj z hlinikovych plechov alebo folii. Do hnedeho kontajnera (C) a tretieho vreca (RD) davame: viacvrstvove obaly – krabice, ide o obaly z roznych napojov, ako: mlieko, dzusy, ovocne stavy, smotany,...

Aby boli kontajnery na triedeny odpad vyuzite co najlepsie, je vhodne PET-flase a viacvrstvove krabice pred ulozenim do kontajnera stlacit.

Obyvatelia nasho mesta ziskali take podmienky, ze mozu podstatnu cast odpadu vytriedit. Priestor v kontajneroch na triedeny odpad mame, v roku 2003 boli vyuzite v priemere na 45 %. V kontajneroch na ostatny odpad by mal zostat aj volny priestor a okolo kontajnerov by sa nemalo povalovat vobec nic!

Kazdy kilogram, ktory vytriedime z odpadu, nevyvezieme na skladku, ale odovzdame na materialove zhodnotenie, znamena: usporu 1 Sk za skladku; prinos 1 Sk od odberatela; prinos 1 Sk od Recyklacneho fondu. Takze aj cistota priestranstiev na sidliskach, aj vyska poplatku za odpad je plne v rukach obyvatelov mesta.

Prve tohtorocne hodnotenie triedenia obyvatelmi cinziakov bolo 26. januara. Velmi dobre zareagovali na rozsirenie triedenia obyvatelia blokov: Fucikova 3 – 9, Nalepkova 14 – 24, 38 – 48, SLN 1 – 3, 9 – 11, Frana Krala 3 – 7. Obyvatelia blokov Krculova 20 – 30, Sarova 7 – 11, Fucikova 11 – 21 si sami oznacili na kontajnery nove triedene zlozky. Tu by som chcel informovat, ze na jar doplnime oznacenie vsetkych kontajnerov na triedeny odpad.

Na stretnutiach obyvatelov s primatorom mesta a poslancami mestskeho zastupitelstva niektori obyvatelia navrhovali nezamkynat kontajnery na triedeny opad, ze sa im bude lahsie vkladat to, co vytriedili. Zatial to nemozeme urobit, lebo tam, kde dojde k poskodeniu zamkynania, sypu obyvatelia aj zvyskovy odpad, cim znehodnocuju pracu svojich susedov aj pracovnikov technickych sluzieb. V roku 2003 bol tento problem pri blokoch: 9. maja 1 – 8, Nalepkova 14 – 24, 26 – 36, Malinovskeho 7 – 11, tento rok sa to stalo na CSA 29 – 33.

Na zaklade hodnotenia urovne triedenia odpadu obyvatelmi cinziakov, boli ako najlepsi vyhodnoteni z blokov: CSA 54 – 62, CSA 30 – 38, Clementisova 7 – 9, 9. maja 43 – 51, CSA 21 – 27, CSA 14 – 21, Krculova 32 – 36, Sarova 1 – 5. Tito obyvatelia dostali na rok 2004 zlavu 15 % z poplatku za odpad.

Najslabsie triedili obyvatelia cinziakov: Krculova 9, 11, Fucikova 18 – 24, Sladkovicova 2 – 4, Malinovskeho 13 – 15, Malinovskeho 20 – 24, CSA 35 – 37, 39 – 43.

Najlepsi poriadok, uz tradicne niekolko rokov, je okolo kontajnerov pri bloku 9. maja 32 – 35.

Hodnotenie urovne triedenia odpadu obyvatelmi rodinnych domov robime pri kazdom dome zvlast. Zoznam domov, ktore dostali zlavu z poplatku na rok 2004, je dlhy, 15. januara bol postupeny mestskemu uradu - spravcovi poplatku.

Ing. Tomas Gabon, riaditel Technickych sluzieb mesta Brezna

Este ku kauze zimny stadion

Po precitani clankov v periodickej tlaci nasho regionu, ale aj Slovenska (Pravda, Novy cas, Plus 7 dni), kde v obdobi 09-11/2003 boli rozsirovane vedenim mesta polemiky okolo prestavby ci dostavby Zimneho stadiona Laca Horskeho v Brezne, som povodne nechcel reagovat, ale drzat sa jedneho slovenskeho prislovia, ze mlcat je najelegantnejsia reakcia na ludske vymysly, hoci sa ma polemika ako nekvalifikovana, osobne dotkla. Naviac, vobec nebola vypocuta druha strana, tzn. pracovnici mestskeho uradu, ktori v konkretnom obdobi pracovali na priprave zadania projektu a sice vtedajsi primator, vtedajsi architekt mesta Ing. arch. J. Kralik, vtedajsi i sucasny prednosta mestskeho uradu Ing. J. Medved, poslanec mestskeho zastupitelstva Ing. J. Pampurik (v rozhodujucom obdobi bol zastupcom primatora na plny uvazok) a nakoniec ani dodavatel projektovej dokumentacie. Teda cudne zneju “odborne stanoviska” z ust kompetentnych pracovnikov mestskeho uradu, vid Horehronie zo 4.11. 2003, kde Ing. J. Demian konstatoval nekompetentnost projektovej dokumentacie, z ktorej bolo opravnenymi organmi vydane v roku 1999 stavebne povolenie (okresny urad, ktoreho bol prednostom). Treba vediet, ze REALIZACNA DOKUMENTACIA kazdej stavby sa vypracuva v uzkej spolupraci so zhotovitelom tej ktorej stavby. Kedze si este pamatam na rozhodujuce momenty tvorby, zadania a celej snahy mestskeho uradu, napriek dochodku som spracovatelom projektovej dokumentacie informovany o diani okolo projektu, nemozem nereagovat na to, co sa okolo dostavby deje. V protiklade s hodnotenim “odbornikov” z mestskeho uradu vyznieva stanovisko Ustavneho izinierstva Zilinskej univerzity v Ziline ako najvyssieho legislativneho organu Slovenskej republiky v danej oblasti, ze predmetna dokumentacia stavby Dostavba a stavebne upravy zimneho stadiona v Brezne, je spracovana v uplnom sulade so zmluvou o vytvorenie diela zo 4. 9. 1997 a vsetkych dodatkov”. Stanovisko podpisal prof. Gustav Kasanicky, PhD., riaditel ustavu, ktory je na Slovensku najrenomovanejsou kapacitou v odbore sudneho inzinierstva.
Citovane stanovisko bolo pracovnikmi statneho drevarskeho vyskumneho ustavu oodovzdane osobne primatorovi mesta dna 10. 12. 2003, o com uz vedenie mesta verejnost neinformovalo. Zrejme uvedenie neodbornych stanovisk kompetentnych z mestskeho uradu na spravnu mieru je zo strany mestskeho uradu uz nepotrebne.
Bolo by vhodne, aby si pan primator Demian pred vyjadrenim sa novinarskej obci premyslel vetne spojenia: “...safarenie byvaleho primatora” (Plus 7 dni, 8. 9. 2003), “...zatial sa len nestacim cudovat. Keby som ja vo svojej profesii odviedol podobnu robotu, hanbil by som sa."(Smer, 4. 11. 2003).
Myslim, ze funkcia nie je profesia a v roku 2003 este nemal co odviest. Su to silne slova od byvaleho poslanca, predsedu financnej komisie v rokoch 1994-98, ako aj poslanca 1998-2002. Ja sa za seba mozem smelo pozriet, mesto som odovzdal majetkovo zveladene bez predaja lukrativnych majetkov, napriek tomu v dobrom financnom, ako aj vseobecnom stave, ako konsolidovany subjekt so statutom okresneho mesta dobre fungujucim mestskym uradom, vratane organizacii zalozenych mestom.
Ale podme k veci, k stavbe prekrytia. Zaujem zakrytia stadiona je vec nielen posledneho roka 2003, ale da sa povedat sen generacii. Prave z toho, ako aj zo svojho osobneho svedomia, desatrocia zodpovedneho funkcionara v sporte (predseda TJ Mostaren Brezno), za jednu z hlavnych priorit vo volebnom obdobi 1994-98 sme si spolu s vtedajsim mestskym zastupitelstvom dali ulohu pripravit dostavbu zimneho stadiona. Tu zacala realizacia myslienky. Co stoji usilia priprava a nasledne realizacia investicnej akcie, vie vsak posudit len ten, kto investicnu vystavbu robi priamo, nie cez suhrn nepresnych cisel.
Spolu so spolupracovnikmi z mestskeho uradu, hokejovymi legendami a odbornikmi sme niekedy v rokoch 1995-96 formulovali ZADANIE, ktore znelo na Dostavbu zimneho stadiona na sportovo-kulturnu halu. Naviac, hokej v Brezne zacal uz v tom obdobi ozivat, comu som sa nielen ja, ale mnohi nasi spoluobcania tesili.
Podla skusenych odbornikov bola odporucena “drevena konstrukcia” podla skusenosti z Banskej Bystrice, Zvolena, Ziliny (v Dolnom Kubine sa budovala drevena hokejova hala) a v protiklade z Brezna-Mazornikova kombinacia zeleza a muriva na plavarni a telocvicni, kde stavba je v hroznom stave. Teda odbornici sa priklonili k drevenej konstrukcii podla vzoru severskych statov, co v zime navlhne, v lete vyschne.
V tom zmysle a este za dalsich spresnujucich podmienok sme vypisali ZADANIE pre verejnu sutaz. Podrobnosti si uz nepamatam, ale urcite sme nic vedome neporusili, riadili sme sa vtedy platnou novelou zakona o verejnom obstaravani. Teda velmi odvazne, ba zalovatelne znie veta v denniku SMER 04.
11. 2003 “...byvale vedenie viackrat prekrocilo zakon!” Tu zakon prekrocil ten, kto poskytol neprerokovanu, nepotvrdenu informaciu dotknutymi osobami a ten, kto takuto informaciu zverejnil.
Na zaklade vyberoveho konania projekt a stavbu cez mandatnu zmluvu mal realizovat SDVU Bratislava ako erudovany subjekt navrhovanych, lepenych, drevenych nosnikov so subdodavatelmi HRONSTAV-stavba, GARNEX-drevene lepene nosniky, Drevokombinat Polomka-strecha a bionika, VOMEX-montaz, co je normalna prax cez objednanu inziniersku cinnost, lebo mestsky urad nie je personalne (ale moze byt) vybaveny, aby prekryval generalnu dodavku. Odbornici vedia, co je to.
V tom zmysle bol poziadany stavebny urad (Okresny urad Brezno) o vydanie uzemneho rozhodnutia a stavebneho povolenia, co sme od okresneho uradu dostali. Uzemne rozhodnutie vychadzalo z existencie zimneho stadiona a regulacneho planu mesta, pretoze UPN SU Brezno sa len tvorilo a prislusne objekty ako pristupova cesta, parkoviska boli riesene v sportovo-rekreacnej zone na to urcenej, co pri schvalovani UPN SU Brezno 14. 12. 2001 bolo potvrdene ako sport a uzemie cistej rekreacie a sportu, vid vykr. c. 2/a – funkcne vyuzitie uzemia z 03/2001. Pripustam, ze nasou najvacsou chybou bolo, ze sme nedokazali zabezpecit aspon zakladnu dotaciu k vlastnym rozpoctovym nakladom v rokoch 1999-2000 po 5 milionov korun. Kazdorocne sme vsak ministerstvu skolstva a SZTK predpisanym sposobom predkladali ziadosti na dotaciu, nepomohli ani osobne intervencie.
V protiklade k tomu je vystavba Baldovskeho mosta ako statna investicia s podporou vtedajsieho ministra dopravy pana Jasovskeho s moralnym intervenovanim mestskeho uradu. V kauze sa uvadzaju vratene miliony. Boli vsak na ucte? Nesetril som to, no bodaj by to bola pravda. Mozem smelo napisat, ze prislub dotacie na zimny stadion v Brezne som dostal aj ja este vo funkcii primatora z ust najpovolanejsich, bez akychkolvek podmienujucich podmienok v lete 2002 od prezidenta SZLH Ing. Sirokeho, ze zvaz bude podporovat vystavbu zimneho stadiona Kosice a Brezno. Teda prislub je jedno a realita je ina. Zo skusenosti mozem povedat, ze tie peniaze su, ktore su na ucte.
Teraz k stavebnemu povoleniu. Ano stratilo platnost z casoveho hladiska (Smer 04. 11. 2003), ale nebol problem stavebne povolenie obnovit. Namiesto “odbornych posudkov”, ktore hladali klucky, farbu stien a pod. mali kompetentni pracovat na obnove stavebneho povolenia, ked uz bol dany prislub financii. Ale to je tazko, ked v rozpore s aj dnesneho dna platnym UPN SU Brezno sa do sportovo-rekreacnej zony (uzemia), nepochopitelne vclenuje na travnatu plochu za tribunou a skvarove ihrisko OBCHODNE CENTRUM. Tymto zasahom sa zmenili aj podmienky vstupov do zimneho stadiona, vznikli nenormativne zmeny parkovisk, bez riesenia parkovania a pristupov zdravotne postihnutych, nezmyselne v rohoch sa navrhuje tenis, ubera sa z plochy urcenej na rozvoj sportovych objektov. Je to normalne?
Architektonicky navrh vypracovany pocitacovou grafikou je len “...studia bez respektovania sucasne platnych noriem”.
Tymito “zamermi” stratilo platnost aj uzemne rozhodnutie na dostavbu zimneho stadiona, co je este vacsia skoda ako platnost stavebneho povolenia.
Ako som vpredu uviedol, projekt bol podla odbornikov spracovany dobre. Chyba mi vsak vyjadrenie o uplnosti a kvalite projektov vtedajsieho architekta mesta Ing.arch. J. Kralika. Urcite nie len ja som na stanovisko zvedavy, ved pocas celeho priebehu spracovania ho konzultoval.
Nepripustim ani nazor megalomanstva. Ci Horehronie si nezasluzi stavbu hodnu tradicii ludu? Ved aj v sucasnosti okrem vynikajuceho hokeja poriadame kazdorocne svetove podujatia v biatlone. Zimny stadion moze spolu s golfom, lyziarskymi terenmi, rekreacnymi chatami, prirodou sluzit reprezentantom mnohych sportov na sustredenia, cim pritiahneme mladez k sportu, podla vzorov, alebo by sa vyuzilo miesto amfiteatra, ktory na Horehroni (okrem Helpy a Bravacova) chyba, na velke kulturne akcie.
Naviac v znevazenej projektovej dokumentacii bol vyvinuty impresivny nosny system dreveneho zimneho stadiona s unikatnou bionickou strukturou drevenych nosnych prvkov, ktory uz v pripravnych fazach vzbudil mimoriadnu pozornost odbornej verejnosti na Slovensku, ale aj v zahranici, pozri Structura Engineering and Mechanics z 8/2002.
Vzhladom na velky rozsah polemik medzi mestskym uradom ako investorom a spracovatelom dokumentacie, nebudem sa rozsirovat o abnormalnych, neodbornych, nerealnych poziadavkach mestskeho uradu. Len konstatujem, ze sucasny Vyskumny ustav papiera a celulozy, a. s., usek SDVU listom z 12. 12. 2003 mestskemu uradu, ze zastavuje prace na Dodatku c. 4 k Zmluve o dielo. Zaroven sa musim stotoznit s nazorom autora statiky prekrytia zimneho stadiona v Brezne Ing. Alexandrom Tesarom, PhD., DrSc., vedeckym pracovnikom SAV: “Som toho nazoru, ze material dostatocnym sposobom prezentuje sucasny stav v MsU v Brezne, ktoremu vobec nejde o vystavbu zimneho stadiona, ale o vytvaranie hojne medializovanych osobnych kauz.”
Ja len dodavam, ze spominany autor statiky urobil vypocty a realizoval nie jednu stavbu, obdobne ako SDVU. A nakoniec, kto chce kritizovat, mal byt mat za sebou mnozstvo prace a skusenosti v odbore a najma poznat aspon zakladne pravidla slovenskeho pravopisu.
Verim, te zainteresovani sklonia hlavy z oblakov a realne za pomoci a spoluprace skutocnych odbornikov zabezpecia stavebnu pripravu dostavby zimneho stadiona.
HOREHRONIE SI TAKU STAVBU ZASLUZI!!!
Vsetky dokazove materialy su k nahliadnutiu u autora clanku. Ing. Vladimir Fasko  

Predbezne vysledky pody v okrese Brezno

Ministerstvo podohospodarstva SR v mesiacoch oktober az december 2003 podla schvaleneho harmonogramu vykonavalo verifikaciu polnohospodarskych pozemkov uzivatelov okresu Brezno.
Na identifikacii pozemkov a zapise do evidencie sa zucastnilo 392 osob, co predstavuje len 31,6 % z poctu fariem zistenych pri strukturalnom cenzuse fariem. Obdobne aj v okrese Banska Bystrica bola nizka ucast uzivatelov a dosiahla iba 27%.
Vysoku ucast obcanov zaznamenali najma v obciach Jasenie, Sihla, Michalova, Pohronska Polhora a Polomka. Nizke percento ucasti bolo dosiahnute v Helpe, Sumiaci, Ciernom Balogu, Lome nad Rimavicou, Drabsku a v Brezne.
Z hladiska moznosti ziskania financnych podpor z Europskej unie nie je rozhodujuci pocet zverifikovanych subjektov, ale najma vymera polnohospodarskej pody zapisana do registra parciel. Pri sledovani tohto kriteria vysoke plosne pokrytie zistili najma v Dolnej Lehote, Jaseni, Raztoke, Sihle, Telgarte, Polomke, Bacuchu a v Myte pod Dumbierom.
Nezaevidovane pozemky vo vacsom rozsahu ostali este v Helpe, Sumiaci, Valaskej, Hronci, Drabsku, Lome nad Rimavicou, Benusi a v Bravacove. Pre ilustraciu treba uviest, ze mnohe okresy SR v percentualnom vyjadreni dosiahli 97 az 99 % zverifikovanej vymery. V okresoch, ktore su determinovane odlisnymi prirodnymi podmienkami a kvalitou evidencie, sa tymto cislam neda vyrovnat. Treba sa im vsak snazit maximalne priblizit, a tym zvysit vypovedaciu hodnotu registra.
Ucast dotknutych uzivatelov bola sice nizsia ako sa predpokladalo, ale o pristupe, discipline farmarov a spolupraci obecnych uradov sa da vyslovit spokojnost.
Podla informacii z centra bude mozne vo februari a marci este upresnit udaje, resp. zaevidovat novu podu. Preto treba pripomenut, ze narok na vyplacanie priamych podpor ma iba farmar, ktory ma uzivanu podu zapisanu v registri parciel. Subjekty alebo udaje, ktore nie su evidovane vo vsetkych predpisanych databazach, nesplnaju podmienky EU na poskytnutie financnej podpory.

§ 6 Cistenie chodnikov

1/ Podla tohto vseobecne zavazneho nariadenia sa za chodnik povazuje cesta upravena pre chodcov alebo cesta v podobe schodov, pruh verejnej komunikacie siroky dva metre, priliehajuci k nehnutelnosti a potrebny na bezpecnu chodzu. Nerozhoduje, ci chodniky boli prevzate alebo prehlasene za verejne, ani majetkovo-pravny vztah pozemku. Chodnikom je aj cesta pre chodcov, ak bola schvalena ako verejna.

2/ Na uzemi mesta je chodnik povinny cistit vlastnik, spravca alebo uzivatel prilahlej nehnutelnosti. Cistenie chodnikov pred obchodnymi alebo prevadzkovymi miestnostami je povinnostou organizacii, ktore ich vyuzivaju.

3/ Vlastnik, spravca, uzivatel prilahlej nehnutelnosti moze povinnost cistit chodnik zverit aj inej osobe alebo organizacii. Pokial za cistenie chodnika nezodpoveda domovnik, musi vlastnik, spravca, uzivatel vyvesit oznamenie s uvedenim mena a adresy osoby zodpovednej za cistenie chodnika.

6/ Chodniky sa musia cistit denne. Cistenie chodnika je povinnost zametat, kropit, odstranovat blato, sneh, namrazu ci jej posypanie rozmrazujucimi materialmi, zasadne po celej sirke chodnika.

7/ Cistenie je potrebne vykonat do osmej hodiny, aby chodci a obyvatelia domov boli co najmenej vystaveni nebezpeciu. Chodnik treba cistit cez den tak, aby bol sustavne cisty. V zime musi byt vzdy odpratany sneh a na chodniku sa nesmie nechat vytvorit namraza alebo lad.

8/ Smeti z chodnikov sa ukladaju do zbernych nadob. Sneh sa zhrnie na okraj chodnika, k okraju vozovky. Nesmu byt zatarasene priechody cez komunikacie, vchody a vjazdy do budov, plochy uzivane na skladanie a nakladanie materialov a tovaru. Zhrnovat sneh a smeti do vozovky sa zakazuje. Sneh a cencule, zhodene ci spadnute zo striech, treba z chodnikov odpratat ihned.

2/ Za cistotu a cistenie chodnikov zodpoveda vlastnik, spravca, uzivatel prilahlej nehnutelnosti.

3/ Za cistotu a cistenie chodnikov pred obchodnymi a prevadzkovymi miestnostami zodpoveda ich veduci, resp. prevadzkovatel (podnikatel).

4/ Chodniky pred obchodmi a prevadzkami musia byt vycistene najneskor do deviatej hodiny.

SUTAZ

ZLATY HLAS MESTA BREZNA 2004

Mestsky mladeznicky parlament v spolupraci s mestom Breznom pripravil sutaz o najlepsiu hudobnu skupinu a najlepsieho spevaka z Brezna i okolia. Spomedzi styroch skupin a piatich spevakov si vyberte favorita a svoj hlas mu poslite formou SMS na c. t. 0907 689549 v tvare ZH cislo interpreta vase meno a telefonne cislo. Uzavierka SMS hlasov je do 20. hodiny 26. februara.

Ti, ktori odovzdaju svoj hlas, maju sancu vyhrat zaujimave ceny a vstupenky na vecer s nazvom Zlaty hlas mesta Brezna 2004, ktory sa uskutocni 27. februara o 18. hodine v Mestskom dome kultury v Brezne. V programe okrem inych vystupi znama hudobna skupina CHICI LICI TU - A, ktora bude mat svoj vlastny koncert na zaver vecera.

Medialni partneri podujatia: tyzdennik HOREHRONIE, BB ZURNAL, RADIO REGINA, reklamni partneri: DIAGO, SAD BBDS, a. s., SIGNUM.

Hlavni sponzori programu: mesto Brezno, poslanec BBSK Ing. Slavomir Kupcok, AUTOSALON ROSKA, sponzori: COLLINS, REAL MARKET, COOP JEDNOTA, DART CLUB, KOVANNA Ing. Anna Fasangova, JOHADAN, s. r. o., Milan Palovcik.

Predpredaj vstupeniek za 99 korun je v strednych skolach, v Bombura klube a v predajni COLLINS.

1 Slepe crevo
2 LPS
3 Blindman
4 Sovietska krasa
5 Jan Gallo
6 Petra Vatamanova
7 Lenka Kovacikova
8 Patricia a Eva Dubravske
9 Zuzana Strenitzerova