K zaujimavostiam Dni mesta Brezna 2004 patrilo
aj pokracovanie prac rezbarov na tvorbe betlehemu pred Horehronskym muzeom. Vlani na jesen
pocas tohto podujatia vytvorili nadherne dielo, na ktorom sa podielali Pavol Siman z Helpy
(Jezisko v jaslickach), Juraj Pancuska zo Stiavnicky (Panna Maria), Jan Caban z Bravacova
(svaty Jozef), Vladimir Brozman z Hornej Lehoty, Pavel Matuska z Trebechovic pod Orebem,
Jan Pindiak z Helpy (Traja krali), Jozef Slivka z Valaskej (pastier s ovcou) a Matus Tesak
z Pohronskej Polhory (gajdos). V tomto roku sa stretli v trochu pozmenenej zostave. Na
chvilku sme ich vyrusili pri praci a vyzvedali, na com pracuju teraz, na com vlani, ako sa
im robi a ako sa im pozdava napad vytvorit taketo dielo: |
S anketovym mikrofonom
|
Vladimir Brozman, dochodca, Horna Lehota:
- Vlani som robil jedneho z Troch kralov, teraz pracujem na
chlapcekovi v slovenskom kroji s pistalkou. Zatial sa mi robi dobre, len je to prilis
kratky termin od pondelka do piatka, treba sa ponahlat. Myslienka je to vynikajuca,
skvela. Uz sme spolu robili v muzeu ,,na trinastke" plastiky, ale tam tvoril kazdy z
nas volne. Teraz mame tematicky stanoveny betlehem, takze musime sa drzat istych
propozicii, pravidiel. Ja nie som zvyknuty na ludove figury, skor tvorim moderne umenie,
ale prisposobil som sa.
Jan Pindiak, sprievodca vo vlaku, Helpa:
- Podla maleho modelu, ktory som spravil este v roku 1993,
robim zenicku z Horehronia s batozkom ako nesie dar do tohto nasho betlehemu. Vlani som
zhotovil krala, ktory nesie truhlicku so zlatom. Zatial sa mi robi dobre, len keby nam
pocasie vydrzalo. Podla mna je to dobry napad, mozeme sa aj my realizovat a aj mestu nieco
ostane.
Jan Caban, strojar, Bravacovo:
- Bude to muzikant s basou, minule som robil svateho Jozefa.
Robi sa mi tazko, lebo vyrezavam z bukoveho dreva, ktore je tvrdsie ako vlanajsie
javorove. Musim pozarezavat viac pilou, aby som to do tyzdna zvladol. Myslienka zhotovit
takyto betlehem je pekna vec. Mam uz predchadzajuce skusenosti, prvy raz sme robili
plastiky v muzeu, potom vlani na jesen pocas Dni mesta, no a teraz nas zavolali opat ako
staru partiu.
Peter Blaha, stolar, Banska Bystrica:
- Vyrezavam ovecku z javoroveho dreva. Som tu prvy rok. Vlani
som neprisiel, lebo som si nemohol zobrat dovolenku. Teraz som nezamestnany, tak mam more
casu. Tato akcia je pekna, ako aj celotyzdnove podujatie Dni mesta Brezna. Pocasie mame
dobre, aj kolektiv sme dobry, panuje medzi nami vyborna nalada.
Jozef Slivka, konzervator, Valaska:
- Momentalne robim klaciaceho valacha - prosebnika, ktoreho
este v betleheme nemame. Vlani som robil darovnika - valacha, ktory nesie ovcu ako darcek.
Robi sa vyborne, pocasie je akurat. Myslienka je fantasticka, betlehem by nemal ostat
pusty a na Vianoce by ho mali opat obdivovat okoloiduci.
Juraj Pancuska, zamocnik, Stiavnicka:
- Bude to ujo s kosom, ktory nesie dary Jeziskovi. Vlani som
zhotovil Mariu. Sice ja viac malujem, ako vyrezavam, ale urobim aj to. Dakedy je zmena
dobra. Da to zabrat hlavne rukam, nastastie mam makksie javorove drevo. Slnko nam nepecie,
to je dobre. Nase vlanajsie dielo vyzera vyborne, treba ho este skompletizovat. Dufam, ze
to dorobime do konca tyzdna. Zisli sme sa opat stari kamarati, je o nas postarane. Zvykli
sme si aj na obdivovatelov, ktori nas sleduju pri praci.
(ng, ma)
Vazene Okresne riaditelstvo Policajneho zboru v Brezne
Drogy su jednym z najzavaznejsich problemov v dnesnej spolocnosti, to
je asi kazdemu z nas jasne. Nechcem sa vyjadrovat o tom, ako klesa vekova
hranica a zaroven stupa pocet drogovo zavislych osob. Chcela by som vediet, preco sa
napr. marihuana ako ilegalna droga (a ak len ta) konzumuje za bieleho dna bez akychkolvek
obav. Narazam tym hlavne na klub Bombura, v ktorom sa da “pohulit” ak nie
priamo vnutri, tak rovno pred vchodom do vnutra. Preco sa tam neuskutocni pravidelne
policajna razia a nezabrani sa tymto negativnym navykom coraz mladsich ludi? Tymto
otvorenym listom si vas dovolujem upozornit na iste fakty, o ktorych podla mna ale
dobre viete, no ako “muzi zakona” ste s nimi zatial bohuzial nic
neurobili...
(Odpoved najdete na strane 4)
(va)
Tyzden MDD na Mazornikove
Obcianske zdruzenie Volejbalovy klub SMEC Brezno, Vsesportovy areal zdravia,
riaditelstvo Zakladnej skoly Mazornikovo a projekt OBCAN zorganizovali pre deti akciu
na oslavu MDD. Jazdecke kone, elektricke auticka, sutaze vo volejbale, futbale,
v jazde na bicykli, kolobezke, kolieskovych korculiach, skateboardoch spojene
s diskotekou predcasne ukoncil dazd. Bola to prva akcia podobneho druhu na
Mazornikove. Dakujeme vsetkym sponzorom za umoznenie zorganizovat ju.
(vl)
Koncerty absolventov
Pomaly sa bliziaci zaver skolskeho roka kazdorocne predznamenavaju absolventske
koncerty. Tento skolsky rok koncilo v Zakladnej umeleckej skole v Brezne 30
hudobnikov a 15 vytvarnikov v prvom cykle, co su prevazne ziaci konciaci zakladnu
skolsku dochadzku, ale aj viacero maturantov zakoncilo svoj druhy cyklus.
Dna 26. maja privitala riaditelka PaedDr. Gabriela Pravotiakova rodicov, surodencov
a ostatne obecenstvo na slavnostnej vernisazi spojenej s prezentaciou
absolventskych prac ziakov 1. a 2. cyklu vytvarneho odboru. Pritomnych uputalo bohatstvo
fantazie, kreativity a zrucnosti vo vyuziti roznych vytvarnych technik. Niektori
ziaci su prijati na stredne a aj vysoke skoly s vytvarnym zameranim.
Z mnohych uspechov spomeniem napriklad postup dvoch nasich vytvarnikov na
celosvetovej sutazi, kde z 33 000 prac z 55 statov bolo vybratych 2000 do druheho vyberu.
Po vernisazi o 17. hodine uz miesto na podiu v koncertnej sale patrilo
hudobnikom. Kazdy jeden absolvent zaujal osobitostou svojho vykonu a emocionalneho
vkladu do hranej skladby.
Druha polovica absolventov prezentovala vysledok svojho viacrocneho usilia na
koncerte absolventov v piatok 28. maja.
Po kazdom z tychto koncertov nasledovalo slavnostne vyradenie absolventov, na
ktorom sa podakovali svojim ucitelom v dojimavych prihovoroch. Sucastou tychto
slavnostnych podujati byva absolventske tablo a rozluckovy banket. Nebolo to inak ani
tento rok. S niektorymi z absolventov sa nelucime, pretoze budu pokracovat
v studiu v druhom cykle, alebo v tretom – studiu popri zamestnani.
Vsetci – ucitelia i vacsina ziakov ZUS-ky vyslovuje nadej, ze nas stat
a kompetentni v jeho zastupeni nedopustia, aby nase umelecke skolstvo padlo do
prachu, aby ucitelia nemuseli v buducnosti zobrat od kazdeho rodica neprimerane
vysoke prispevky na studium, ktore vacsina rodicov nie je schopna ani ochotna uhradit.
Velky hudobny pedagog G. G. Nejgauz vyslovil myslienku: “Treba si uvedomit, ze
vzdelavanie sa v zakladoch hudby je otazka celkovej kulturnosti, ze hudobne (i
vytvarne ci herecke) vzdelanie je pre kulturneho cloveka prave take povinne ako vzdelanie
jazykove, ako znalost spolocenskych vied, matematiky, dejin, prirodnych vied, atd. Ved
hudba (a umenie) je prave takym plodom ludskeho myslenia ako vsetko, co clovek vytvoril,
vladnu v nej tie iste zakony, ako v kazdej oblasti duchovneho zivota.”
(ml)
Jarna brigada
Sme ziaci zo Zakladnej skoly Mazornikovo. Casto chodime na vychadzky na
Chamarovu. Prechadzame aj okolo maleho potocika. Vsimli sme si, ze je velmi znecisteny.
Trapilo nas, ze je tam tolko odpadov a zivocichy pomaly vymieraju. Preto sme sa
rozhodli, ze ho vycistime.
Ked sme prisli, naskytol sa nam strasny pohlad. Zacala sa tvrda praca.
Z potoka sme vybrali sedadla z auta, pneumatiky a kolesa z bicykla,
polamane boby, stare cizmy, flase, sacky, konzervy a mnoho inych zbytocnosti. Ked sme
odchadzali, boli sme stastni a spokojni, lebo sme odviedli kus dobrej prace. Na tejto
brigade sa zucastnili vsetci ziaci nasej skoly a potok vycistili po celom jeho toku.
Dufame, ze si vsetci uvedomia, ze potok nie je kontajner.
Ziaci lV. A
Zlodej kvetov
Cintorin je miestom posledneho odpocinku nasich najblizsich. Chodievame sem, aby
sme si ich pripomenuli a vysadenymi kvetmi sprijemnili hroby. Nie vsetci vsak sem chodia
za tymto ucelom. Co tym myslim? Nie po prvykrat sa mi totiz stalo, ze cerstvo zasadene
kvety z crepnika na hrobe ktosi vytrhol. Vlani zmizli vsetky do jedneho, tohto roku sa
zlodejovi (ci zlodejke?) zapacil len jeden. A tak v strede crepnika ostala len priehlbina.
Pytam sa, co je to za bezbozneho cloveka, ktory taketo nieco dokaze? Nema v sebe
ani trosku ucty k mrtvym? Neboji sa, ze ho niekto uvidi? Podla vsetkeho nie, ked drzo
kradne dalej ako straka a ako som pocul, nebolo to len na nasom hrobe.
(md) |
