Uz ani neviem, kde a od koho som k tomu prisiel,
ale v pamati nosim tieto slova: “Unavene oci nestacia sledovat obrazy za
zavretym oknom (rano, cez den, vecer), mihaju sa prilis rychlo. Tak ako vcera, tak aj
dnes, nahlia sa auta i ludia. Bezia vsetci. Pri uchu ruku drzia. Nik sa
nepristavi...”
Rychly zivot zijeme, to je pravda, ale aj tak na nic nestacime. Mame akusi dusevnu
sklucenost a myslienku – co ak... Rozhodujuce je ako vzdy – praca
a peniaze, preto ten zhon dookola pripominajuci sedadla na zabavnom kolotoci. Pri tej
nervozite po istote zabuda na ludsku slusnost, na krasne a vystizne nase pozdravy
(dnes malo dobry den, iba cau), na narodne dejiny, na medziludske vztahy, ba
i rodinne vztahy, na city k matke, otcovi.
Ma na to vplyv spolocensky vyvoj? Samozrejme. Este sme sa nestacili u nas doma
(na Slovensku) so samostatnostou, uz vraj ideme pod ochranne kridla. Dobre, ale kazdy
z nas so svojim “ja” musi vediet slusne “obchodovat” aj co sa
tyka jazyka a reci.
Mikulas Kovac v basni O reci nam to takto pripomina: “...Aj keby si
ovladal stodesat ludskych reci/iba v jednej snivas. Iba v jednej/vykriknes zo
spanku a kazdy, kto ta pocuje/ti porozumie./Aj keby si hovoril/vsetkymi jazykmi nasho
sveta/mas iba jeden. Miluj v nom/a spievaj...”
Jazyk a rec a nase literarne osobnosti to nemali lahke uz aj preto, lebo
jazyk vladou (madarcina) im zivotnu cestu stazoval. Este dobre pre nas narod, nasu
kulturu, ze mnohe tie osobnosti mali v dedine, v meste, odkial pochadzali,
svojich rodicov, najma laskave matere. Ich srdcia, oci, stony vela vraveli, vela sa bali
o syna, dceru, vela vytrpeli, a predsa prisiel zlom v prospech rodiny.
Par prikladov. Viliam Pauliny – Toth (1826 – 1877), slovensky buditel,
publicista, spisovatel, vydavatel (Cernoknaznik) sa v zivotopise priznava, ze...
“ked mater sama so mnou bola a mojej zvuku struny neporozumela s bolom
zvolala: “Boze moj, co som urobila!” a pustila sa do placu. A veru
vela prace mala so mnou, kym vyliecila ma z choroby madaronstva...”
Jozef Skultety (1853 – 1948), dusa dobra, mudra, skromna, slusna, prisna, mila
a presna... objavovatel slovenskych pismakov (Timrava, Kukucin, Vansova...), pracoval
od roku 1879 v Martine, kde sa i natrvalo usadil. Redaktor Narodnych novin
a Slovenskych pohladov... Aj Skultety tvrdi, ze k slovenskej reci ho
prinavratilo gymnazium v Revucej, a to jeho riaditel A. Horislav Skultety. J.
Skultety hovori: “Moja madarska hlava hned tam dostala zavrat, a to od
privitania krasnou lubozvucnou slovencinou.”
Za presadzovanie lubozvucnosti jazyka a za tych, ktori nim pisali, ocitol sa
Skultety sestkrat vo vazeni.
Samo Chalupka (1812 – 1883) odchadza ako osemrocny do gymnazia v Gemeri.
Tam ma len latinske a madarske prednasky. V roku 1822 presiel na lyceum
v Kezmarku a tam nastala zmena. Profesor Jan Benedikti mu otvoril krasy
klasickych literatur a Matej Slavkovsky zobudil v Chalupkovi narodne povedomie,
ktore v Roznave umocnila Kollarova Slavy dcera. Chalupka vyse polstorocia stal verne
v sluzbe svojho naroda, napracoval, namodlil, natuzil sa, len nemohol sa toho dozit,
aby prisiel spolu. Ziju vsak jeho basnicke spevy, slovenske klenoty.
Jan Botto (1829 – 1881), junak slobody alebo basnik – mernik (zememerac),
robil aj v Brezne studie pre kanalizaciu ulic Venezia a Burgundia, tiez sa
dvakrat narodil. Vo Vysnom Skalniku a potom v septembri 1843, ked prisiel na
lyceum v Levoci. Tu sa narodil ako Slovak – basnik, verse ktoreho nam starsim
rezonuju v pamati.
Hviezdoslavov navrat k milovanej matke a k slovenskej reci pozname.
A nasli by sa dalsie a dalsie priklady, ktore dusu potesili, svoju rec
potvrdili, ale...
Vyspate oci opat stoja za oknom. Pozoruju ranny ruch, nahlive kroky, brzdenie
a zastavovanie osobnych aut. Z nich vychadzaju deticky a cupitom sa uberaju
pod ochranne ruky mamiciek – vychovavateliek a...
Mnohi z ponahlajucich uz zrana maju ruku pri uchu. Zacina sa predsa pracovny
den este stale v nasej reci, jazyku.(li)
Bozena Bobakova: MALA ZOOGALERIA
| Moriak Ked je
moriak nahnevany,
iba utek ta zachrani.
Ked pocujes: hudry, hudry,
rychlo zmizni, ak si mudry.
Ako moriak vyzera?
Jaj - hotova prisera!
Hladiet nan je prima sou.
Z chvosta spravi koleso.
A to vpredu? Strach a hroza! |
Handra daka miesto nosa
ako ohen cervena.
Co to pre nas znamena?
Moriaky su, ake su.
V nicom vinu nenesu.
Ale ziaka hanba caka,
ak sa poda na moriaka.
Zlost, nadutost, hundravost:
minusov akurat dost.
Z etnografickeho zapisnika |
Slovenske prislovia
o Mlynar sa vtedy prebudi, ked mu mlyn zastane o Kazdy chce
byt panom a rozkazovat o Dar oslepuje oci o Chudobny ma malo, ale lakomec nic o Ked
slniecko zajde, sova sovu najde o Remeslo je zlata bana o Kto druhemu klame, sam neskor
oklamany byva o Niet tazsej nose nad prazdne brucho o Kto nechce, nestihne o S planym
muzom je zle, bez neho este horsie o Po akej ceste ides, ta prides o Nehas, co ta nepali o
Cim kto hresi, tym aj trestany byva o Aj v pekle je dobre, ked mas stryca diabla o Kto bez
penazi chodi, toho psi obstia o Zenu a platno treba kupovat pri svieci o Mlademu sa svet
usmieva o Kde sa strom nahne, tam i padne o Svet viac vie o tebe, ako ty o sebe o Ked pes
zasteka, cakaj na zajaca o Ma zaludok, ze by mu aj klince strovilo o Nech sa len ozeni,
ved mu ono brka vypadaju o Duchna je richtar medzi manzelmi o Samemu ani jest nechuti o
Dlhu klobasu, kratku kazen, to miluje kazdy blazon o Osa licha, len do sladkej hrusky
picha o Kto sa raz popali, aj huspeninu ducha o V snach ti nic nepadne do lona o Keby koza
neskakala, nohu by si nezlamala o Dobry je zart, ale nie vzdy o Na lekara nemysli, kto je
v dobrej mysli o Nezapchavaj stastiu kazdu dierku o
Zozbieral: Mgr. Jozef Pupis
Drobnostky...
Drobnostky – myslienky, ktore nam v troch – styroch
vetach maju pripomenut udalost, vec, osobnost... nielen z minulosti, ale aj
z pritomnosti. To preto, aby sa na ne uplne nezabudlo. Kazda drobnostka (aspon si tak
myslim) po precitani vynuti si pri citatelovi hlbsie zamyslenie o tom, o com
drobnostka hovori.
Skusme a zacnime organom. Organ, citam z vypisneho listka, dohovori sa
s kazdym clovekom. Ma vsak i silu, ktora si hlasovou skalou vsetko podrobuje,
ktora vsetkych, ktori ho pocuvaju, naplna vedomim malosti a pokory. Je prilis
pravdivy tento bozsky nastroj. Su a boli ludia, ktori ho vedeli a vedia
rozospievat. A hned sa mi vynaraju osobnosti, ako J. Bosko, J. Kovacik, J. Zachar.
Matica slovenska. Brezniansky miestny odbor sa viaze s rokom 1919. Drzi sa uz
osemdesiatpat rokov. Podujatia boli vzdy pritazlive, iniciativne. Potvrdia to priklady.
V roku 1943 si Miestny odbor Matice slovenskej v Brezne uctil 90. narodeniny J.
Skultetyho tak, ze mesto zalozilo pri Statnom slovenskom gymnaziu zakladinu majucu meno
Skultetyho, s kapitalom 50 000 korun. Slavnostnym recnikom pri tejto udalosti bol Dr.
Jan Martak, tajomnik Matice slovenskej. Miestny odbor Matice slovenskej v Brezne na
jun 2004 pripravil tiez poucne podujatie. Vylet do skanzenu lesneho vo Vydrove – C.
Balogu. Jedinecna prilezitost pripomenut si osobnost J. Dekreta – Matejovie (230.
vyrocie narodenia). Ozaj, ktore kroky a ciny sa nam vybavia pri tomto mene?
Synagoga – zidovska modlitebna – kulturna pamiatka mesta – ma uz 102
rokov. Z nich dlhe rocky bola bez “zivota”. Zub casu ju poznacil, ale
v sucasnosti oziva. Sluzi najma na realizovanie vystav. Naposledy sme si v nej
prezerali drevorezby D. Hulku z Tisovca.
Kronika – y, su tiez knihy, v ktorych je strucne zachyteny zivot obce,
mesta. V ciernobalockej najdeme i zaznam, ze pred 59 rokmi, po prvy raz po vojne
(1945), prisiel do C. Balogu spisovatel P. Jilemnicky. Zozbieral si podklady pre napisanie
knihy Kronika. Priami ucastnici SNP sa s nim o svoje zazitky podelili. Kniha
mala uspech a je cenna najma pre obec. Meno Jilemnickeho, cestneho obcana obce,
miesta i zakladna skola. Zial ale, po neznej, sa toto meno v tichosti kdesi
vytratilo.
Peter Zvan (E. Holeczy) posobil v Brezne od roku 1929 az do roku 1945.
Citatelia poznaju od neho literarne diela, ako Inzinier Riava, Cachovania, Ajhla
Clovek!... V Literarnom tyzdenniku z 25. februara 2004 nam P. Parenicka predstavil
dalsi, neznamy roman P. Zvana Smrt neobisla Luky. Ide o viacstranove dielo, ktore
zachytava celu burlivu predvojnovu, vojnovu a povojnovu dobu od leta roku 1938 az do
jesene roku 1945 v Lukach (Brezno). Moze to byt zaujimave citanie. Kedy sa ale roman
dostane na predajne pulty... Zahadna otazka.
Jakub Surovec a jeho zbojstva – knizocka, v ktorej stredobodom je
Brezno s okolim. Napisal ju spisovatel F. Kreutz zijuci v Brezne. Autor ma uz
styri rocky nad osemdesiatku (narodil sa v aprili) a isto – iste sa spolu
s nami potesi, ked Surovca si uz v juni kupime. F. Kreutz ma i dalsie prace
pripravene pre tlac. Vypodkajme odniekial carovny prutik, ktory by prisiel k nemu
a povedal: “Pane, sem tie veci pod moju ochranu!” A ak sa to stane, ma
moznost brat do tlaciarenskych strojov versovany Osmy div sveta, Bajky a epigramy,
historicky roman Rodopis, lenze... Oci nikdy nenasytis a jar prejavuje znamky unavy!
(gs) |
