8. JUN 2004 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

h0423a.jpg (10579 bytes) Vzacne obrazky

Fotografia mamicky s detmi sa zachovala v rodinnom archive vnucky seniora evanjelickej cirkvi v Brezne Samuela Skrovinu. Nespoznavate tuto damu?

 

Este je nasa, vazme si ju
Uz ani neviem, kde a od koho som k tomu prisiel, ale v pamati nosim tieto slova: “Unavene oci nestacia sledovat obrazy za zavretym oknom (rano, cez den, vecer), mihaju sa prilis rychlo. Tak ako vcera, tak aj dnes, nahlia sa auta i ludia. Bezia vsetci. Pri uchu ruku drzia. Nik sa nepristavi...”
Rychly zivot zijeme, to je pravda, ale aj tak na nic nestacime. Mame akusi dusevnu sklucenost a myslienku – co ak... Rozhodujuce je ako vzdy – praca a peniaze, preto ten zhon dookola pripominajuci sedadla na zabavnom kolotoci. Pri tej nervozite po istote zabuda na ludsku slusnost, na krasne a vystizne nase pozdravy (dnes malo dobry den, iba cau), na narodne dejiny, na medziludske vztahy, ba i rodinne vztahy, na city k matke, otcovi.
Ma na to vplyv spolocensky vyvoj? Samozrejme. Este sme sa nestacili u nas doma (na Slovensku) so samostatnostou, uz vraj ideme pod ochranne kridla. Dobre, ale kazdy z nas so svojim “ja” musi vediet slusne “obchodovat” aj co sa tyka jazyka a reci.
Mikulas Kovac v basni O reci nam to takto pripomina: “...Aj keby si ovladal stodesat ludskych reci/iba v jednej snivas. Iba v jednej/vykriknes zo spanku a kazdy, kto ta pocuje/ti porozumie./Aj keby si hovoril/vsetkymi jazykmi nasho sveta/mas iba jeden. Miluj v nom/a spievaj...”
Jazyk a rec a nase literarne osobnosti to nemali lahke uz aj preto, lebo jazyk vladou (madarcina) im zivotnu cestu stazoval. Este dobre pre nas narod, nasu kulturu, ze mnohe tie osobnosti mali v dedine, v meste, odkial pochadzali, svojich rodicov, najma laskave matere. Ich srdcia, oci, stony vela vraveli, vela sa bali o syna, dceru, vela vytrpeli, a predsa prisiel zlom v prospech rodiny.
Par prikladov. Viliam Pauliny – Toth (1826 – 1877), slovensky buditel, publicista, spisovatel, vydavatel (Cernoknaznik) sa v zivotopise priznava, ze... “ked mater sama so mnou bola a mojej zvuku struny neporozumela s bolom zvolala: “Boze moj, co som urobila!” a pustila sa do placu. A veru vela prace mala so mnou, kym vyliecila ma z choroby madaronstva...”
Jozef Skultety (1853 – 1948), dusa dobra, mudra, skromna, slusna, prisna, mila a presna... objavovatel slovenskych pismakov (Timrava, Kukucin, Vansova...), pracoval od roku 1879 v Martine, kde sa i natrvalo usadil. Redaktor Narodnych novin a Slovenskych pohladov... Aj Skultety tvrdi, ze k slovenskej reci ho prinavratilo gymnazium v Revucej, a to jeho riaditel A. Horislav Skultety. J. Skultety hovori: “Moja madarska hlava hned tam dostala zavrat, a to od privitania krasnou lubozvucnou slovencinou.”
Za presadzovanie lubozvucnosti jazyka a za tych, ktori nim pisali, ocitol sa Skultety sestkrat vo vazeni.
Samo Chalupka (1812 – 1883) odchadza ako osemrocny do gymnazia v Gemeri. Tam ma len latinske a madarske prednasky. V roku 1822 presiel na lyceum v Kezmarku a tam nastala zmena. Profesor Jan Benedikti mu otvoril krasy klasickych literatur a Matej Slavkovsky zobudil v Chalupkovi narodne povedomie, ktore v Roznave umocnila Kollarova Slavy dcera. Chalupka vyse polstorocia stal verne v sluzbe svojho naroda, napracoval, namodlil, natuzil sa, len nemohol sa toho dozit, aby prisiel spolu. Ziju vsak jeho basnicke spevy, slovenske klenoty.
Jan Botto (1829 – 1881), junak slobody alebo basnik – mernik (zememerac), robil aj v Brezne studie pre kanalizaciu ulic Venezia a Burgundia, tiez sa dvakrat narodil. Vo Vysnom Skalniku a potom v septembri 1843, ked prisiel na lyceum v Levoci. Tu sa narodil ako Slovak – basnik, verse ktoreho nam starsim rezonuju v pamati.
Hviezdoslavov navrat k milovanej matke a k slovenskej reci pozname. A nasli by sa dalsie a dalsie priklady, ktore dusu potesili, svoju rec potvrdili, ale...
Vyspate oci opat stoja za oknom. Pozoruju ranny ruch, nahlive kroky, brzdenie a zastavovanie osobnych aut. Z nich vychadzaju deticky a cupitom sa uberaju pod ochranne ruky mamiciek – vychovavateliek a...
Mnohi z ponahlajucich uz zrana maju ruku pri uchu. Zacina sa predsa pracovny den este stale v nasej reci, jazyku.

(li)


Bozena Bobakova: MALA ZOOGALERIA

Moriak

Ked je moriak nahnevany,
iba utek ta zachrani.
Ked pocujes: hudry, hudry,
rychlo zmizni, ak si mudry.
Ako moriak vyzera?
Jaj - hotova prisera!
Hladiet nan je prima sou.
Z chvosta spravi koleso.
A to vpredu? Strach a hroza!

 

Handra daka miesto nosa
ako ohen cervena.
Co to pre nas znamena?
Moriaky su, ake su.
V nicom vinu nenesu.
Ale ziaka hanba caka,
ak sa poda na moriaka.
Zlost, nadutost, hundravost:
minusov akurat dost.

Z etnografickeho zapisnika


Slovenske prislovia

o Mlynar sa vtedy prebudi, ked mu mlyn zastane o Kazdy chce byt panom a rozkazovat o Dar oslepuje oci o Chudobny ma malo, ale lakomec nic o Ked slniecko zajde, sova sovu najde o Remeslo je zlata bana o Kto druhemu klame, sam neskor oklamany byva o Niet tazsej nose nad prazdne brucho o Kto nechce, nestihne o S planym muzom je zle, bez neho este horsie o Po akej ceste ides, ta prides o Nehas, co ta nepali o Cim kto hresi, tym aj trestany byva o Aj v pekle je dobre, ked mas stryca diabla o Kto bez penazi chodi, toho psi obstia o Zenu a platno treba kupovat pri svieci o Mlademu sa svet usmieva o Kde sa strom nahne, tam i padne o Svet viac vie o tebe, ako ty o sebe o Ked pes zasteka, cakaj na zajaca o Ma zaludok, ze by mu aj klince strovilo o Nech sa len ozeni, ved mu ono brka vypadaju o Duchna je richtar medzi manzelmi o Samemu ani jest nechuti o Dlhu klobasu, kratku kazen, to miluje kazdy blazon o Osa licha, len do sladkej hrusky picha o Kto sa raz popali, aj huspeninu ducha o V snach ti nic nepadne do lona o Keby koza neskakala, nohu by si nezlamala o Dobry je zart, ale nie vzdy o Na lekara nemysli, kto je v dobrej mysli o Nezapchavaj stastiu kazdu dierku o

Zozbieral: Mgr. Jozef Pupis

 

Drobnostky...

Drobnostky – myslienky, ktore nam v troch – styroch vetach maju pripomenut udalost, vec, osobnost... nielen z minulosti, ale aj z pritomnosti. To preto, aby sa na ne uplne nezabudlo. Kazda drobnostka (aspon si tak myslim) po precitani vynuti si pri citatelovi hlbsie zamyslenie o tom, o com drobnostka hovori.
Skusme a zacnime organom. Organ, citam z vypisneho listka, dohovori sa s kazdym clovekom. Ma vsak i silu, ktora si hlasovou skalou vsetko podrobuje, ktora vsetkych, ktori ho pocuvaju, naplna vedomim malosti a pokory. Je prilis pravdivy tento bozsky nastroj. Su a boli ludia, ktori ho vedeli a vedia rozospievat. A hned sa mi vynaraju osobnosti, ako J. Bosko, J. Kovacik, J. Zachar.
Matica slovenska. Brezniansky miestny odbor sa viaze s rokom 1919. Drzi sa uz osemdesiatpat rokov. Podujatia boli vzdy pritazlive, iniciativne. Potvrdia to priklady. V roku 1943 si Miestny odbor Matice slovenskej v Brezne uctil 90. narodeniny J. Skultetyho tak, ze mesto zalozilo pri Statnom slovenskom gymnaziu zakladinu majucu meno Skultetyho, s kapitalom 50 000 korun. Slavnostnym recnikom pri tejto udalosti bol Dr. Jan Martak, tajomnik Matice slovenskej. Miestny odbor Matice slovenskej v Brezne na jun 2004 pripravil tiez poucne podujatie. Vylet do skanzenu lesneho vo Vydrove – C. Balogu. Jedinecna prilezitost pripomenut si osobnost J. Dekreta – Matejovie (230. vyrocie narodenia). Ozaj, ktore kroky a ciny sa nam vybavia pri tomto mene?
Synagoga – zidovska modlitebna – kulturna pamiatka mesta – ma uz 102 rokov. Z nich dlhe rocky bola bez “zivota”. Zub casu ju poznacil, ale v sucasnosti oziva. Sluzi najma na realizovanie vystav. Naposledy sme si v nej prezerali drevorezby D. Hulku z Tisovca.
Kronika – y, su tiez knihy, v ktorych je strucne zachyteny zivot obce, mesta. V ciernobalockej najdeme i zaznam, ze pred 59 rokmi, po prvy raz po vojne (1945), prisiel do C. Balogu spisovatel P. Jilemnicky. Zozbieral si podklady pre napisanie knihy Kronika. Priami ucastnici SNP sa s nim o svoje zazitky podelili. Kniha mala uspech a je cenna najma pre obec. Meno Jilemnickeho, cestneho obcana obce, miesta i zakladna skola. Zial ale, po neznej, sa toto meno v tichosti kdesi vytratilo.
Peter Zvan (E. Holeczy) posobil v Brezne od roku 1929 az do roku 1945. Citatelia poznaju od neho literarne diela, ako Inzinier Riava, Cachovania, Ajhla Clovek!... V Literarnom tyzdenniku z 25. februara 2004 nam P. Parenicka predstavil dalsi, neznamy roman P. Zvana Smrt neobisla Luky. Ide o viacstranove dielo, ktore zachytava celu burlivu predvojnovu, vojnovu a povojnovu dobu od leta roku 1938 az do jesene roku 1945 v Lukach (Brezno). Moze to byt zaujimave citanie. Kedy sa ale roman dostane na predajne pulty... Zahadna otazka.
Jakub Surovec a jeho zbojstva – knizocka, v ktorej stredobodom je Brezno s okolim. Napisal ju spisovatel F. Kreutz zijuci v Brezne. Autor ma uz styri rocky nad osemdesiatku (narodil sa v aprili) a isto – iste sa spolu s nami potesi, ked Surovca si uz v juni kupime. F. Kreutz ma i dalsie prace pripravene pre tlac. Vypodkajme odniekial carovny prutik, ktory by prisiel k nemu a povedal: “Pane, sem tie veci pod moju ochranu!” A ak sa to stane, ma moznost brat do tlaciarenskych strojov versovany Osmy div sveta, Bajky a epigramy, historicky roman Rodopis, lenze... Oci nikdy nenasytis a jar prejavuje znamky unavy!

(gs)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT