|
Mate nadhernu kulturu, chrante si ju V zilach mu koluje francuzska krv, ale slovenske tradicie pestuje akoby bol slovacisko ako repa. Za rozvijanie francuzsko-slovenskych vztahov ho odmenilo nielen mesto Brezno udelenim cestneho obcianstva, ale jeho zasluznu pracu ocenil v roku 2001 aj prezident Slovenskej republiky najvyssim statnym vyznamenanim pre cudzinca Radom Bieleho dvojkriza. Vdaka 56-rocnemu Danielovi Compagnonovi, rodakovi z Pariza, Brezno zije Francuzskom po cely rok. Preco prave Slovensko? - V roku 1968 som spoznal folklorny subor Nadeje, ktory posobil pri Spolku ceskoslovenskych rodakov v Parizi a zacal som v nom tancovat. O rok na to prisla do suboru Monika a nase priatelstvo sme v roku 1973 specatili manzelstvom. So suborom sme kazdy rok chodili na sustredenia do Ciech, na Moravu, na Slovensko a v roku 1978 sme prisli do Brezna. V tom case bol umeleckym veducim folklorneho suboru Mostar Augustin Nikel a medzi suboristami sme mali vela priatelov. Kedze ucim v strednej odbornej skole v Meudone, 50-tisicovom meste nedaleko Pariza, prve kontakty s breznianskymi strednymi skolami s priemyslovkou a hotelovou akademiou sme nadviazali v roku 1990. Vztahy udrziavame nadalej, nasi ziaci praxuju v Zeleziarniach Podbrezova a spoznavaju Horehronie a Slovensko a na vymenu chodia priemyslovaci do Pariza. Medzi francuzskym Meudonom a slovenskym Breznom vyrastol most, ktoreho piliere si budoval prave ty. - V ramci tychto kontaktov vznikol v Meudone v roku 1994 Spolok Slovensko, ktoreho som prezidentom. Za tieto roky spoluprace sa rozvinuli vztahy v kulture, sporte i medzi predstavitelmi samosprav Meudonu a Brezna. Spojil nas aj general Milan Rastislav Stefanik, ktory styri roky posobil vo hvezdarni v Meudone a teraz tam stoji kopia sochy z vasho namestia. Spolupraca je postavena predovsetkym na medziludskych vztahoch a podpisanie zmluvy o priatelstve a spolupraci 5. maja 1999 v Meudone primatormi druzobnych miest za ucasti predsedu vlady Mikulasa Dzurindu bolo akymsi prirodzenym vyustenim tychto priatelskych kontaktov. Tvoja manzelka Monika ma slovenske korene. Kto koho ucil po slovensky? - Monika rozumela po slovensky, ale hovorila velmi malo. Spolu sme sa zacali intenzivne ucit, ale bola to riadne tvrda robota. Slovencina je tazka, najma sklonovanie a vyslovovanie spoluhlasky H, pretoze vo francuzstine neexistuje zvuk h. Nerobi mi problem dorozumiet sa, ale tazsie je to s citanim. Ktore slovo sa ti najviac paci? - Folklor. Preco? - Lebo je to moj zivot. Su to ludia, spev, tanec, tradicie. Mate dve dcery. Aj ony idu vo vasich slapajach? - Ano. Sona a Tana vedia lepsie po slovensky ako my a spolu s nami spievaju a tancuju v subore Nadeje. Co si zelas do buducnosti? - Aby nase vztahy pokracovali, aby Slovensko udrzalo svoje tradicie, pretoze to je velky problem. Dufam, ze kultura z Ameriky nepohlti aj Slovensko. Mate nadhernu kulturu, chrante si ju. Maria Sajgalikova
Horeli vatry zvrchovanosti
(ms)
Noznicami bodla manzela Svojsky sposob riesenia manzelskych problemov si 12. jula nasla M. S. z Pohronskej Polhory. Zena vo vecernych hodinach v ubytovni v Brezne po hadke bodla noznicami s dlzkou 17,5 cm a dlzkou cepele 9,5 cm do oblasti chrbta manzela D. S., cim mu sposobila povrchove zranenie, bodnu ranu s velkostou 1 cm a dlzkou 3 cm. Zranenie si vyziadalo lekarske osetrenie bez urcenia casu praceneschopnosti, muza z nemocnice prepustili do domaceho liecenia. Vysetrovatel vzniesol obvinenie voci M. S. pre trestny cin ublizenia na zdravi, podozrivu zadrzali a bude spracovany navrh na vzatie do vazby. (mf) |