Jozef Mackin, sukromny podnikatel, Brezno:

- Rad chodim na trznicu, vzdy dobre nakupim. Som spokojny so sortimentom, mam dojem, ze zeleninka je cerstvejsia ako v obchode, len treba prist zavcasu rano. Co sa tyka cien, kazdy si stanovi svoju vlastnu a ja uz nikoho nepresviedcam. Ved aj my mame v krcme cenu stanovenu a nemam rad, ked niekto vyjednava.

Zlatusa Pistekova, nezamestnana, Brezno:

- Cela rodina chodime nakupovat na trznicu, sme spokojni s tovarom. Zatial som si mohla vybrat ovocie, ci zeleninu vzdy sama, nikdy mi nepovedali nie a dovolili mi ho aj ochutnat. V lete chodim radsej na trznicu ako do obchodu, lebo je tam ovocie ovela lepsie, kvalitnejsie a cenovo pristupnejsie. V jednej velkoobchodnej predajni v Brezne sa mi stalo, ze som kupila pokazene ovocie.

Zita Parickova, nezamestnana, Brezno:

- Zeleninka je na trznici cerstvejsia ako v obchode, preto sem velmi rada chodim. Ceny su podobne, mozno koruna - dve je rozdiel. V porovnani s vlanajskom je viac tovaru, ale ja vacsinou kupujem to, co si nedopestujem v zahradke, cize paradajky a papriku.

Margita Hunova, dochodkyna, Brezno:

- Chodievam casto na trznicu, kupim to, co potrebujem do kuchyne. Ovocie aj zelenina su cerstve, niekedy sice drahsie, ale mozem si vybrat. Kupila som ceresne, ale ak to porovnam s minulym rokom, boli menej kvalitnejsie. Mam zahradku a v nej si vypestujem zemiaky, cibulku, fazulku ...

Lubomir Lehocky, referent, Brezno:

- Tohto roku som na trznici prvykrat, zatial som chodil len do obchodu. S nakupom som spokojny, ceny neporovnavam, ked nieco potrebujem, tak to kupim. Vidim, ze zeleniny a ovocia je uz dost, takze sem zavitam castejsie.

Iveta Lednova, zdravotna sestra, Brezno:

- Malokedy chodim na trznicu, iba obcas, pretoze prisun mam zo zahradky. Vidi sa mi, ze v obchode je lacnejsie. Sem pridem vacsinou vtedy, ked este nie je zelenina a ovocie v zahrade, ale tu uz ponukaju. Na zavaranie kupujem uhorky, marhule, broskyne. Dufam, ze tento rok bude uroda lepsia ako vlani.

(ma, am)

Skoda, ze party skoncila

Kto s nami neabsolvoval 10. jula super vylet na Ciernohronskej zeleznicke a na gulasi vo Vydrove urcite nikdy nepochopi, ze aj my tazko zdravotne postihnuti sa radi zabavame a zapajame do roznych kulturnych a sportovych aktivit.
Sceneria Horehronia, stebot husli primasa Jaroslava Javorku s harmonikou Stana Kestera ml. nam este dnes znie v usiach. Dva plne vagony rozospievali nevidiacich nielen z okolia Brezna. Nasa vdaka v prvom rade preto prinalezi Alesovi Bilekovi, Janke Tazkej ako i celemu vedeniu CHZ a ich ustretovym, milym a usmiatym zamestnancom. Parnou lokomotivou – Ancou sa s nami zviezli aj ini navstevnici Ciernohronskej zeleznicky i niektori sponzori. V skanzene a amfiteatri vo Vydrove nas uz ocakaval gulas a hudba Milana Kvietka so skupinou Blindman, vdacni sme aj Mgr. Michaele Galvanekovej a zvukarovi Vladovi Kmetovi. Deturence sa vyblaznili ako skautske sviste, dospeli sa vytancovali a vyspievali do sytosti a country kapele Tulibande v zavere podujatia sa nechcelo ani odist. Kyticku jahod a spevom vo vlaciku sme sa rozlucili a podakovali vsetkym sponzorom, vdaka ktorym sa party mohla uskutocnit. Slova ucty a viery v dobro ludi patria z nasej strany hlavne podnikatelom z Brezna, ktori akoukolvek formou nezistne prispeli k uspesnemu priebehu skveleho podujatia.

ZO UNSS Brezno, Aldo Daxner

Aj zakaznik je obetou

Vo “svete” obchodu sa denne udeju rozne chyby, ale tie, ktore su zapricinene umyselne nepoklada iste nikto z nas za spravne. Jedna z takych chyb sa prihodila aj mne, ked som pri platbe za tovar (za brusne kotuce) rozumel miesto 176 korun 576 korun, a tak som k 500 korunam dolozil este stokorunacku. Pani veduca ma na tuto moju chybu neupozornila, rovno mi vydala do 600 korun cize 24 korun, pricom skutocny a pravdivy vydavok mal byt 424 korun.
Dnes mi tie peniaze uz nik nevrati, dokonca pani veduca predajne v Brezne nebola ochotna ani nazriet do knihy uzavierok, ked za nou bola moja dcera, tvrdila len, ze sa na take nieco nepamata.
Pozname aj zakon nam to vravi, ze takeho problemy sa riesia hned na mieste. No mojich 424 korun naviac z dennej trzby posluzilo niekomu inemu a na zaver by som chcel podakovat pani veducej za ochotu upozornit ma ze platim navyse a mrzi ma to, ze zena s dlhorocnou praxou takto straca doveru od zakaznikov. Dnesne pokladnicne bloky totiz obsahuju aj slovo vratit, ale to niekedy oci asi nevidia, “alebo nechcu”?

(sklamany zakaznik)

Dobry clovek este zije

Mnohi z nas, ktori sa radi tulame po krasnom okoli nasho mesta, sme sa roky hlavne v zimnom obdobi stretavali s drobnou, huzevnatou zenou. Tak ako turisticke chodniky byvaju oznacene prislusnymi znackami, ta “jej” trasa bola lemovana krmidlami z plastovych flias zavesenymi na stromoch a krikoch. Presla ju niekolkokrat do tyzdna v case i necase, ked svietilo slniecko ci krajina bola zasypana hlbokym snehom. Musela predsa svojim vtacikom priniest potravu.
Prve stretnutia boli viac – menej formalne pozdravenia, ale postupom casu z prirodzenej zvedavosti zacalo nase zblizovanie. Dozvedeli sme sa, ze sa desiatky rokov venuje vtacikom, ktorym zo svojho dochodku pravidelne kupuje semiacka, roznasa ich do krmidiel, rada ich pozoruje a rozprava sa s nimi. Pozna kazdy druh, vie, ktore sa postupom rokov vytracaju. Neskor nam rozpravala, ako sa ona Ceska zoznamila so svojim muzom v kupeloch a prisla na Slovensko, ako sa najlepsie citi na kopcoch, v lese a medzi vtacikmi. Pri kazdom dalsom rozhovore sme sa viac a viac presviedcali o jej krasnom vztahu k prirode a k zivotu.
Jedneho dna k jej vybave pribudla palicka a s nou aj otazka, co a kolko bude vladat pri krmeni “svojich” vtacikov. A u jej obdivovatelov sa pridali aj dalsie: podakoval sa vobec niekto tejto zene za jej nezistnu pracu? Da sa to napravit?
Samozrejme. Pani Libuska Kovacikova oslavila na konci juna 82. narodeniny, a tak sme jej pripravili male prekvapenie. Za vydatnej pomoci sponzorov, ktori nechcu byt verejne menovani, sa nam podarilo v uzkom kruhu jej priaznivcov ako aj zastupcov Spolku pre ochranu vtactva na Slovensku oslavit jej krasne jubileum, podakovat sa v mene jej malych chranencov.
Aj touto formou chceme oslavenkyni este raz popriat vsetko najlepsie a vyjadrit nadej, ze bude mat dalsich nasledovnikov.

Peter Laubert

Besedovali o SNP

Este pocas skolskeho roka predseda historicko-dokumentacnej osvetovej komisie (HDOK) Milan Krahulec a tajomnik Jan Krupa s podporou okresneho vyboru Slovenskeho zvazu protifasistickych bojovnikov pri prilezitosti 60. vyrocia SNP usporiadali besedu v skolach na Pionierskej 2, Pionierskej 4, Karola Raposa a v Gymnaziu Jana Chalupku v Brezne. V juni sa stretli v priemyselnej skole za ucasti predsedu HDOK Banska Bystrica PhDr. Jana Mateja, ktory studentom porozpraval o SNP v sprievode hudby Evy Bruchackovej. Touto formou sa treba podakovat vsetkym za ucast, ako aj riaditelom, zastupcom, triednym ucitelom a studentom.

(mk)