Chcem robit, kym ruky budu vladat

Ziju medzi nami, su nenapadni, jednoduchi. Odkial sa v nich berie ta sikovnost, zrucnost a napaditost? Niekto tomu hovori dar od Boha, iny tvrda praca na sebe samom. Nie su profesionali, ale svojho konicka robia s laskou a odusevnenim. Ich diela nam pripominaju, aby sme nezabudali na svoje korene a cerpali z ich krasy a mudrosti.

Akym sposobom sa dostal k rezbarceniu murar Jan Pindiak z Helpy?

- Uz ako maly chlapec som struhal z dreva, ked sme pasli kozy a kravy, bice, poriska. Nechcelo sa mi ucit, asi dvakrat som prepadol, a otec mi hovorieval: - Nepojdes do ucenia, kupime kona a budes chodit do hory. Mama mi zas: - Ty sa otcovi nedaj napravat, len sa chod ucit. Chcel som byt stolar, bavila ma robota s drevom, ale nakoniec som sa vyucil za murara. Dlhe roky som robil na pozemnych stavbach, ale murarcina bola tazka. Mal som uraz a kym som sa vyliecil, na stavbe som robit nemohol. Osem rokov som zametal zeleznicnu stanicu v Podbrezovej. Doma styri deti, musel som rozmyslat, co dalej, bolo treba z dacoho zit, preto som sa znovu chytil do dreva. Prve boli podlozky pod srnce, jelene, potom obrazky, crpaky, kuchyne... Zivot bol dost drsny, ale vzdy som dufal, musim sa s tym vysporiadat.

Co radsej robite?

- Tazko povedat, vacsinou obmienam, viacej veci mam rozrobenych. Vzdy je to lepsie, ked neviem, pre koho to bude. Robim aj na objednavky, aj svoje motivy, aj z pohladnic. Jednoduchsie je to, co si sam vymyslim. Dolezite je najst si namet, aby sa pacil. Na reliefe by som mohol robit aj tyzden, aj dva, ale poviem si dost, tak skoncim. Vacsi obraz tvorim aj dva mesiace. Teraz dcere vyrezavam kuchynu, svoju som uz dokoncil. Ak termin tlaci, naplanujem si, kolko za den urobim. Ak nestihnem, poviem si, aj zajtra je den.

Kolko veci ste urobili?

- Od 1989, kedy som zacinal, je toho vzdy viac a viac. Tri roky mam zmapovane. Kamarat mi povedal, zapisuj si, ale potom ma to prestalo bavit, pretoze roboty mam dost a este aj evidenciu si viest o tom. Som spokojny so vsetkym, co sa vydari a vydari sa asi vsetko. Este nic som nezahodil. Ked sa mi to paci, zakvacim na stenu, ked nie, dam do suplika a niekedy inokedy opravim. Este nic som neroztal, chytil a hodil do sparhetu. Zatial praca napreduje, myslim si, ze sa vylepsuje. Bavi ma to, kym ruky stacia. Prsty mam este cele, zakazdym sa nejaky skrabanec vyskytne, ale davam si pozor.

Co vam dava rezbarstvo?

- Pohodu, oddych, kym ma niekto nenahana. Doma je vela deti, problemy su tam a tam, a vsetko len za otcom pride. Ale musim ist do dielne, oddychnut si a pri robote porozmyslam, ako by sa to dalo vyriesit. Tam je cas aj na rozmyslanie, ale ked pridu detaily, tam mi uz nemozu myslienky behat kade-tade, musim sa sustredit. Najlepsie sa robi rano, ked vstanem sviezi, odpocinuty, pripravim si ranajky a idem do dielne.

Murarcina je vase remeslo. Venujete sa jej este?

- Staviam krby. Za vlanajsi rok som ich postavil dvadsatdva, z toho dve kachlove pece. Na robotu chodim do roznych kutov, bol som v Ziari nad Hronom, v Topolcanoch, na vychode, v Cechach, na Morave. Bavi ma to, ale roboty je vela. Zo zaciatku som vzdy zavesil k hotovemu krbu aj jeden obrazok, potom toho bolo vela, bud by som nestacil obrazky vyrezavat, ale krby robit.

Co chcete este stihnut?

- Pozit si este. Chcel by som, aby som bol zdravy a mohol robit. Co to bude, tazko povedat. Sen kazdeho rezbara je betlehem – ten mam, velke figury uz tiez, na dnoch mesta Brezna som vyrezaval jedneho z troch kralov, tento rok matku s dietatom, na horehronskych dnoch v Helpe som zacal dvaapolmetroveho valacha. Teraz ho dokoncujem, dam ho doma ku krbu a k tomu dorobim dve ovecky. Nemam dajake velke ciele, zit a co zivot da, robit dalej, kym ruky budu vladat.

Maria Sajgalikova

Den stromu

Sobota 24. jula patrila vo Vydrovskej doline vsetkym ludom, ktori maju radi les. Taketo motto priradili organizatori Dna stromu Lesy SR, s. p., Vydra n. o., Ciernohronska zeleznica n. o. a obec Cierny Balog podujatiu, ktore sa uz po treti raz uskutocnilo v Lesnickom skanzene vo Vydrovskej doline. Takmer 2000 navstevnikov cakal bohaty program – od lesnickych hier pre najmensich, cez vystupenie folklornych suborov Kycera a Urpin, vyznanie jubilujuceho rodaka z Hronca Ladislava Chudika, inauguraciu postovej znamky Jozefa Dekreta Matejovie, predstavenie novej publikacie balockeho rodaka Ladislava Tazkeho “V kralovstve zelenej bohyne” az po slavnostne otvorenie dreveneho vyrezavaneho minilandu a historickej hajovne “Smreciny” – novych zastavok v Lesnickom skanzene. Na podujati sa zucastnili viacere vyznamne osobnosti verejneho zivota.

Mgr. Michaela Galvankova, riaditelka Vydra n. o.

Najdolezitejsia v zivote cloveka je laska

V piatok 23. jula v Horehronskom muzeu v Brezne, privitali maticiari na besede breznianskeho spisovatela Frantiska Kreutza s rodinou pri prilezitosti vydania jeho noveho dielka Zbojstva Jakuba Surovca s ilustraciami Karola Licka. Zabery z besedy budu tvorit zaver vznikajuceho dokumentarneho videofilmu jeho byvaleho ziaka Stefana Slavkovskeho na namet studenta Mareka Loceka. “Najdolezitejsou v zivote cloveka je laska, prosta, uprimna ludska laska, bez nej by v zivote nic nemalo vyznam,” slova, ktorymi sa Frantisek Kreutz prihovoril k pritomnym su krasnym kredom nasho spisovatela.

“Vzacny pan spisovatel, prajeme vam uspesne udzravenie v kruhu vasej milujucej rodiny, aby sme spolocne mohli privitat i dalsie vase literarne prace,” urcite k zelaniu breznanskych maticiarov sa pripajaju vsetci, ktori Frantiska Kreutza poznaju.

(mm)