Na fotografii z roku 1911 su pat clenovia prveho organizovaneho sportoveho spolku v Brezne, ktori sa venovali vo svojom spolku sportovej strelbe. Poznavate niekoho okrem F. Faykissa a E. Kuseho?

Drobnostky

Ktosi – kedysi povedal, ze na svete nie je nic take tazke, ako udrzat usta. Preto aj latinske prislovie hovori, aby sme nedoverovali tym, ktori vela hovoria. Na zaklade tychto dvoch vyrokov mozeme povedat, ze my, ludia, vieme byt skromni, robotni, rozmyslajuci. A tak sa v dennom zivote stretneme s rozsiahlymi, ale aj s malovravnymi, milymi rozhovormi, ktore potvrdzuju, ze usta sa udrzat daju.

V dnesnych drobnostkach si uvedieme par prikladov vlastnych i vycitanych. Vznikaju najcastejsie pri nahodnych stretnutiach. Tu su:

- Ujo, kde ste tu cerven (jahody) nazbierali?
- Na trojrocnom rubanisku.
- Ale kde?
- Hen za tym kopcom. Nadabil som na ne vcera a dnes su uz v kandlicke.
- Vonaju, citit ich.
- Ved su z banu, slnkom vyhriate.
Rubanisko sme nasli. Aj jahod sme si zajedli.

...

Z knihy V. Svenkovej Jablcne jadierka oslovil ma tento dialog:

- Kde je hrob nasej Terky, Milan?
- A ja viem?
- Kde je Terkin hrob, tetka?
- A co na tom zalezi, moja? Lezi kde ju pochovali. No, ak tak velmi chces, pojdem ti ukazat.
- Co som to vlastne chcela?

...

Par slov a vela povedia. Len sa zacitajte:

- Kopete, kopete? Pri vyberani zemiakov.
- Kopeme.
- A ake su?
- Zbavia. Aj za tie panboh zaplat.
- A kdeze si sa...?
- Hen, do Kopca, pozriet dakeho suchara (vyschly strom).
- No, majte sa!
- Aj tebe nech sa dari.

...

I dalsie slova vyjadruju kus ludovej pravdy:

- Nuz, ved hej, bola mi sestra. Ale taka daleka.
- Daleka? Co to znamena?
- Dvadsat rokov starsia. Mohla by mi byt aj materou.

...

V sucasnosti je trznica hojne navstevovana. Okrem pestrosti tovaru, stretavaju, pohovoria si tam aj nakupujuci o najnovsich udalostiach. Stal som sa svedkom rozhovoru:

- Priatel moj, kdeze tak tuho?
- Na trznicu. Palia ma peniaze vo vrecku.
- Mozes spomalit. Tovaru bohato. A tych kvetov!
- Kvety?... Ja kalerab, karfiol, cibulku... Uz idem... Zena bude cakat.
- Chod, ked ta palia! Aj ti chcu zbo.....t.

...

Z udolia C. Hrona su zname tri ukazky kratkych rozhovorov od S. Petrusa. Potesila sa im aj B. Nemcova pre ich originalitu, ale...

Na Gemeri su tiez jednotlivci, ktori neradi prezradzaju svoje myslienkove pochody.
Podavam v naruci:
- Okolo nas isli starsi baci. Pekne zmo sa pozdravili a reku gde gu veseru baci?
- Jaj, Lacik, bozedaj, bozedaj. Tus idem si kus osi popase.
- ???
- Dvoslo mi to. Baci isli do Ratkove do kina.

...

Co poviete? Precitali ste si usporne rozhovory. Su proste, mile, usmievave, ba aj poucne. Nezdrziavaju priatelov dlhymi recami a...

Su este nase slovenske. Tie dalsie (o pat rokov) mozno budu uz len znackove, internetove (www.drob.sg)...

(sg)

Ozveny...

V roku 1974 vydavatelstvo Osveta v Martine dalo na knizny trh knizocku Ozveny v nas. Dielko zostavil prof. Ivan Plintovic. Su v nom literarne prace – poezie, proza – od spisovatelov, ktori zili, ziju vo VUC Banska Bystrica a SNP, tie osudove a hrdinske povstalecke dni maju stale co predlozit citatelovi.

Z nasho okolia v Ozvenach sa objavuju B. Bobakova (Stalagnit), P. Kovacik (Navrat vojaka), Jan Pohronsky (Neobycajne horuca jesen) a Frantisek Kreutz
(Fragment zo zapiskov Xavera Holubka)...

Frantisek Kreutz... Roky sa pozname. V den, ked tieto riadky davam na papier, zistujem, ze na jeho zivotnej ceste tohtorocny dvanasty april ho pozdravil osemdesiaty stvrty raz. Zial, nebol tak radostny ako tie predchadzajuce, prisiel bolestivy, a tak dva pary oci sa stretli v nemocnicnej izbe. Jeho a moje. Spociatku len zrenicky hovorili, potom prisli slova. Povzbudive, aby Ferko, autor viacerych knih, prisiel cim skor medzi nas. Planov tvorcich este vela a za oknom sa miha zivot, vola do roboty, k pisaciemu stroju, k lupe zvacsovacej...

Slovo dalo slovo. To slovo vyjadrilo suhlas, a tak k 60. vyrociu SNP vyberam pre citatelov Horehronia tieto myslienky z jeho Fragmentu...

“Zrazu, ked sa odvazne presuvala povstalecka cata spojarov porucika Farbicku na Dubnu Skalu pri Vrutkach, ozvali sa nepriatelske kanony. Jeden z granatov dopadol blizo pochodujucej Fabrickovej caty. Nepriatel nastupoval do utoku...

Zabubnovali aj nasi delostrelci. Uspesne, lebo utocnik sa odmlcal na dost dlho... Lopalky nase prehlbovali zakopy. Po chvilke sa ozvali hlasy leteckych motorov. Rachol palubnych zbrani. Stastie. Nemali presnu musku v to septembrove odpoludnie. Xaver Holubok odtisol myslienky o smrti, ale skonstatoval, ze divny, predivny je osud cloveka...

Za normalnych okolnosti je cas meratelna velicina casovymi jednotkami. Ibaze vojna a cas su dve hrozy. Ba aky je cas vo vojne? Vojna je cosi nenormalne. Vo vojne je i cas nenormalny! Vo vojne i okolo nej je vsetko nenormalne...

Vojak Pekarik nemohol plnit velitelove prikazy. Na obidvoch nohach mal vydute, zapalene zily. Velitel ho posielal na osetrovnu do Martina.

“Pockam do rana, pan nadporucik,” povie Pekarik. “Ako myslite, ale na fronte byva vecer mudrejsi ako rano. Tak dobru noc, chlapci, dobru noc, Pekarik!”

“Dobru noc v zakopoch,” uvazuje Holubok – je to trpko – smiesne. Noc ale bola obstojna, len studeny vlhky opar, co sa valal od hladiny Vahu neodbytne objimal chlapcov v zakopoch...”

A mohli by sme pokracovat. Na dalsi den sa nepriatel opat ozval. Nelenili ani slovenski chlapci. Aj chlapci zo spojarskej caty, ale...

Xaver Holubok, autor pribehu, prezil. Vratil sa. Dochodok si vyrobil v ucitelskom povolani.

Verime, ze vrati sa k svojmu pracovnemu stolu, lebo ozvien z rokov 1944 –1945 je este stale dost.

(li)