Leto ma svoje caro. Na kazdeho posobi uvolnujuco a preto sa niekedy aj bezhlavo oddavame horucim slnecnym lucom a v duchu si zelame, snad to tentokrat vyjde a nespalime sa. Mali by sme mat na pamati – vsetko s mierou. Dvojnasobne to aj v pripade oci. Niekolko rad, ktore by ste si mali pribalit do dovolenkoveho kufra, nam poskytla ocna lekarka MUDr. Eva Wolframova.

Slnecne okuliare nielen modny doplnok

O zdravie oci by sme sa mali starat pocas celeho roka, ale leto je specificke. Ako si teda mozeme chranit oci, ked blahodarne luce slnka vedia byt aj nebezpecne? Slnecne okuliare nie su len modnym doplnkom, ale kvalitne okuliare s ochrannym UV filtrom su najlepsou prevenciou. Chrania oci pred ultrafialovymi lucmi, ktore sposobuju vznik siveho zakalu, ktorym dnes trpi stale viac aj mladych ludi a taktiez pred trvalym poskodenim ocnej sietnice.

Ako pomoct pacientom, ktorym robi problem dobre vidiet v silnej intenzite a lesku slnka? Pre nich ako aj pre vodicov, sportovcov a rybarov su vhodne okuliare s polarizacnym filtrom. Osvedcili vsade, kde sa nieco leskne (odraz slnka od kapoty auta, mokra vozovka, odraz slnka od vodnej plochy). Polarizacny filter redukuje lesk a neprijemne odrazy.

Nie je zanedbatelna ani farba skla na slnecnych okuliaroch. Dnes uz okrem hnedej a sivej farby su v ponuke modre, cervene, ruzove skla, vyber farby je vecou vkusu a dobreho pocitu. Najkritickejsia je vsak modra farba, ktora skresluje jas farieb na semafore, sive odtiene su prijemne, hnede poskytuju jasnejsie videnie. Prilis tmave farby nie su vhodne na soferovanie, pretoze vodic je v tieni strechy automobilu, ked prejde zo slnecneho useku cesty do tmaveho, vela neuvidi, napriklad aleje byvaju za slnecneho pocasia nebezpecne. Obyvatelia Horehronia dobre poznaju usek zo Zavadky nad Hronom smerom na Helpu, tu je lepsie spomalit. Ak prave uvazujete nad kupou slnecnych okuliarov, dajte si poradit od odbornych ocnych lekarov a od optikov v specializovanych ocnych optikach.

A ako pomoct nositelom dioptrickych okuliarov? Vybornu sluzbu poskytnu spravne vykorigovane dioptricke okuliare s fotochromatickymi sklami. Samostatnou kapitolou je dnes uz siroka skala modernych kontaktnych sosoviek s UV filtrom. Len ich nositelia najlepsie vedia ocenit pohodli pri kupani, sportovani, opalovani.

Ked musime v lete k ocnemu lekarovi

Obdobie dovoleniek nam mozu zneprijemnit aj rozne ocne ochorenia. Najcastejsie to byvaju zapaly ocnych spojiviek. Clovek zacne pocitovat palenie, rezanie, svrbenie a slzenie. Oci byvaju cervene, opuchnute, hnisaju a bolia. Len odborny ocny lekar vysetrenim urci, ci ide o zapal bakterialny, virusovy, alergicky, syndrom sucheho oka a vie nasadit cielenu terapiu. Ako sa vyhnut tymto ochoreniam? Vo vetranych miestnostiach sa vyhybajte priamemu prievanu, pri cestovani dbajte na zvysenu hygienu ruk, klimatizaciu v aute nastavte na teplotu nie s vacsim rozdielom ako 5 stupnov oproti vonkajsiemu prostrediu, nekupte sa vo vodnych plochach oznacenych ako nevhodne na kupanie, alergici by sa mali vyhybat “svojim” alergenom.

Budme ostraziti pri hre aj zabave

Pobyt v prirode a na sportoviskach nam okrem radosti moze priniest aj starosti v podobe urazov oka. Kde na nas cihaju? Napriklad pri zbere hub, cucoriedok, malin si konarik najde prave nase oko a moze nam sposobit eroziu (ranu) rohovky. Nebezpecne su svojou toxicitou chlpky husenic, ktore sa dostanu do oka. Pri sporte su najcastejsie kontuzie (stlacenie) oka, napriklad tenisovou loptickou, futbalovou loptou. Ked budete oslavovat zaver dovolenky, nech vam ho nepokazi “strela” zatky zo sampanskeho. Je to az na neuverenie, ako si zatka dokaze najst cestu prave do oka.

Napriek vsetkym nastraham, ktore som spominala, zelam vam krasne leto videne zdravymi ocami.

(ms)

Redakcia Horehronia sa ospravedlnuje BOMBURA klubu za nepravdive udaje uverejnene dna 8. juna 2004 v clanku pod nazvom “Vazene Okresne riaditelstvo Policajneho zboru v Brezne”, v ktorom sa nazov BOMBURA CLUB spomenul v suvislosti s nelegalnou konzumaciou marihuany v priestoroch klubu vzhladom na to, ze policajne organy vo svojom stanovisku nepotrvrdili toto obvinenie.

O priestor na vyjadrenie svojho nazoru nas poziadal predseda obcianskeho zdruzenia NAIRAM a prevadzkovatel Bombura klubu Marian Pavuk:

• Pisatelovi otvoreneho listu chcem odkazat, ze Bombura klub nie je o odrogach, ako to napisala dotycna osoba v novinach, ale je to multimedialny alternativny priestor pre mladych. To si asi nevsimla, ze v klube sa schadza mienkotvorna mladez a klub ma za sebou mnozstvo kulturnych podujati – koncertov domacich a zahranicnych umelcov, festivalov, vystav mladych vytvarnikov, fotografov z Brezna i zo Slovenska, spolupracuje s roznymi europskymi kulturnymi instituciami. Drogy nie su problemom Bombury, ale celospolocenskou zalezitostou. My na to neustale upozornujeme, ci uz na kulturnych podujatiach, na besedach s touto tematikou. Treti rok sme satelitom filmoveho festivalu Jeden svet, ktory je zamerany na porusovanie ludskych prav vo svete a protidrogovu tematiku. Festival navstevuje mnozstvo studentov zo strednych skol, takze v tomto smere robime prevenciu. V skolskom roku 2004/2005 sa budu v klube konat protidrogove fora, na ktorych budu mladi ludia diskutovat s osobnostami spolocenskeho a kulturneho zivota, s odbornikmi na tuto problematiku. Ak ma niekto podozrenie na nelegalne uzivanie omamnych latok, nech sa priamo obrati na policajne organy, a nie prostrednictvom novin.

Na koncerte popredneho trubkara Laca Decziho v Bombora klube sa predstavil aj bassgitarista Steve Clark z New Yorku.

Foto: Miroslav Kasak

Hladame novy domov pre Estu

Krutost je protipol ludskosti. Neopisatelnu krutost a hlboku ludskost v tesnom casovom slede okusila cierna sucka, ktorej jej zachrancovia dali meno Esta. Nevieme, kto bol jej majitelom a ake pohnutky ho viedli ku krutemu cinu. Daleko z dosahu ludi priviazat bezbranne zviera retazou o strom. A nielen retazou – este aj tenkou zinkou ako poistkou voci zufalym pokusom o oslobodenie. Nikto nevie, ako dlho sa ubohe zviera zmietalo medzi zivotom a smrtou. Jeho posledne zufale bolestne brechanie vsak zacul niekto, kto ho hladal dovtedy, kym ho nenasiel. Pohlad, ktory sa mu naskytol bol ako z hororu – tenka zinka takmer uplne prerezala krk, rana bola plna hnisu, zviera bolo na pokraji smrti z nedostatku vody a jedla.
Dnes je Esta z najhorsieho vonku. Krvava rana na krku vyzera z dialky ako cerveny obojok, ale sucka v rukach laskavych ludi opat zacina verit v ludske dobro. Jej dovera v ludi sa vsak obnovuje velmi pomaly. Jej zachrancovia starostlivym osetrovanim zacelia jej fyzicke rany, o ostatne by sa mal postarat jej novy majitel. Verime, ze sa aj na zaklade tejto vyzvy najde.
Esta je mimoriadne ziva, dobre stavana a rada beha – pri behu je skutocne nadherna – jej beh pripomina cval uslachtileho plnokrvnika. Urcite nie je starsia ako jeden rok. Bola by vynikajucim spolocnikom rodiny, ktora zije v rodinnom dome a aspon jeden jej clen by jej mohol venovat maximalnu pozornost. Vzhladom na krutu skusenost sa odvdaci vernostou a laskou.
Vazni zaujemcovia sa mozu hlasit na sekretariate Obecneho uradu v Podbrezovej, tel. cislo: 6171964.
O dalsich osudoch Esty vas budeme informovat v nasledujucich cislach Horehronia.

V poslednych prazdninujucich augustovych dnoch (27. – 29.) sa v amfiteatri v Helpe uskutocni uz 12. rocnik prehliadky vojenskych folklornych suborov a oslavy pri prilezitosti 60. vyrocia Slovenskeho narodneho povstania. Blizsie informacie o tomto podujati nam poskytol zakladatel a umeleckoorganizacny riaditel PhDr. Jozef Oravkin:

- Hned v uvode chcem vsetkych milovnikov folkloru pozvat do Helpy na 12. rocnik prehliadky vojenskych folklornych suborov, ktory v pripade nepriazniveho pocasia sa uskutocni v Kulturnom dome v Zavadke nad Hronom.

Po reorganizacii vojenskeho utvaru v Brezne nastala nova situacia. Museli ste sa viac snazit, aby ste zorganizovali taketo velkolepe podujatie?

- Je pravdou, ze sme vynalozili vacsie usilie, ale ludi fandiacich folkloru je v armade este velmi vela. O zabezpecenie materialnej a organizacnej casti sa s pochopenim dobre postaral Vojensky utvar 8022 Jelsava.

Poslednych pat rokov trvala prehliadka dva dni. Preco ste sa rozhodli ju o den predlzit?

- Urobili sme tak na zaklade prieskumu a poziadavok mladej a strednej generacie.

Aky bude program a na co sa uz teraz mozu divaci tesit?

- Piatok je venovany studentom a mladezi, ktorym koncia prazdniny, samozrejme nebude chybat diskozabava. Sobota je urcena vsetkym generaciam, najma matkam vojakov v misiach sluziacich mimo uzemia Slovenskej republiky. Zacina zivou pozvankou na namesti v Helpe, kde vystupia popredne vojenske subory s programom z Ponitria a folklorny subor Bukovinka s Horehronim. V hlavnom vecernom programe okrem Bukovinky, Nitrana a Nitrancoka s tancami Zemplinu a Sarisa sa v celovecernom programe predstavi spickovy folklorny subor Zemplin. Po ukonceni bude zabava az do rana, kde si na svoje pridu vsetci hostia. Nedela je uz tradicna, zacina vojenskou svatou omsou, o 9. hodine pokracuje pietnym aktom kladenia vencov pri pamatniku SNP a o 13.30 sa milovnici folkloru stretnu v miestnom amfitetari, kde si mozu pozriet odpoludnajsi program v rezii Pavla Papaca. Pre nas region to bude nieco netradicne, program je pripraveny na vysokej urovni a zlozeny z tancov Liptova, Kyjova, Horehronia, Ponitria, Gemeru, Zemplina a Sarisa. Vystupi osem folklornych suborov a skupin so solistami, o otvorenie sa postara host folklorny subor Sumiacan. Predpokladam, ze samotne zlozenie tancov bude lakave a sprijemni nedelne odpoludnie. Vstupne bude symbolicke, na kazdy den 30 korun, cast prostriedkov pojde na Nadaciu boja proti rakovine.

Program pripravilo Velitelstvo pozemnych sil Slovenskej republiky, Vojensky utvar 8022 Jelsava, Obecny urad v Helpe a hovori sa, ze v buducnosti bude mat vyssiu uroven.

- Ano, je to pravda, uz vlani zacali rokovania v Ministerstve obrany SR, kde je velky zaujem a pochopenie velenia armady, aby sa prehliadka v Helpe konala na urovni so zahranicnou ucastou statov Vysegradskej stvorky.Vsetky predpoklady na uspesnu organizaciu a ubytovacie kapacity v Helpe boli dane a splnaju pomerne velmi tvrde a narocne kriteria. Som presvedceny a verim, ze Helpa ma na to, aby sa podujatia cestne zhostila. Nechcem predbiehat udalosti, ale je uz len otazkou casu, kedy sa dotiahnu podpisy medzirezortnych statnych dohod do uspesneho konca.

Z hladiska zabezpecenia je uz 12. rocnik za vami, chystate aj ten nasledujuci?

- Mate pravdu, je to tak, teraz sa musi takato akcia pripravovat minimalne rok dopredu. Mozem prezradit, ze na buduci rocnik pride vynikajuci moravsky subor Ondras, byvaly Janosik z Brna, ktoreho zakladatelmi su tanecnici z Horehronia.

Co si najviac zelate?

- Prajem si, aby nam vyslo pocasie, tanecnikom jednotlive programy a divakom velky umelecky zazitok s peknou spomienkou na Helpu 2004.

(r)