03. AUGUST 2004 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

h0431k.jpg (18915 bytes) Vzacne obrazky

Spomienkova fotografia z atelieru Helios je z roku 1922. Bola pravdepodobne vyhotovena na pamiatku zo streleckych pretekov. Pomozete nam urcit Breznanov, ktori si v nich merali sily?

 

 

Nie vsetky spolky boli “certove volky”

(pri prilezitosti 135. vyrocia zalozenia Ziveny a 160. vyrocia zalozenia Tatrina)

Hovori sa, ze clovek je tvor spolocensky. Hadam aj preto sa ludia oddavna zdruzovali v roznych zoskupeniach, organizaciach a spolkoch. Ako by sme charakterizovali spolok? V nom sa na zaklade dobrovolnosti zdruzuje okruh ludi, ktorych spajaju spolocne ciele alebo zaujmy. U nas spolky vznikali v zaciatkoch kapitalizmu a zohravali dolezitu ulohu v procese formovania novodobeho naroda a sledovali verejnoprospesne ciele. V auguste si pripominame vyrocie zalozenia dvoch z mnohych, ale o to vyznamnejsich.
Redaktor Ambro Pietor, ktory zil v Martine v case madarizacie Slovakov, ziskal pre myslienku vzniku prveho zenskeho spolku Zivena narodne orientovanu verejnost na maticnych slavnostiach 4. augusta 1869. Tu bol zvoleny aj prvy vybor Ziveny a predsednickou sa stala Anna Pivkova. So vznikom tohto spolku sa zacal vlastne emancipacny proces slovenskych zien. Prvou ulohou Ziveny bolo narodne uvedomenie zien, co bolo v case odnarodnovania mimoriadne dolezite. Na pamatnom mieste memorandoveho zhromazdovania z roku 1861 pod znamymi martinskymi lipami sa zisli vsetci, ktori pocitovali tuzbu spolocnych aktivit. Oficialne bola cinnost Ziveny schvalena az v roku 1870. Bola uzko spata s Maticou slovenskou a po jej zatvoreni v roku 1875 sa snazila pokracovat v jej cinnosti. Najdlhsie ako predsednicka Ziveny posobila Elena Marothy – Soltesova a ako podpredsednicka Terezia Vansova. Zivena organizovala kurzy varenia, vedenia domacnosti a pripravovala zeny na povolania. Zasluzila sa aj o vznik prvej Vyssej skoly pre dievcata v roku 1919, aj o zalozenie Stefanikovho ustavu v Martine v roku 1926. Velku a vyznamnu pracu odviedla Zivena aj v oblasti literatury. Vydavala napriklad literarne rocenky, potom Letopisy, ktore vydaval S. H. Vajansky. Aj ked Zivena bol spolok zensky, podporovali ho aj vyznamni muzi – Vajansky (aj ked v podstate bol proti emancipacii zien), Pietor, Krcmery, Jesensky, Roy, Mraz, Razus a ini. Po odchode A. Pietora sa Vajasnky stal dokonca v Zivene tajomnikom. V roku 1910 zacal vychadzat casopis Zivena, ktory daval priestor slovenskym spisovatelkam – Timrave, Podjavorinskej, Figuli, Halamovej a inym, ale prispievali donho aj uz spominani literati. Casopis zanikol spolu so spolkom v roku 1948. V tom roku Zivena presla do Zvazu slovenskych zien. V roku 1990 Zivenu znovu ozivila Hana Zelinova, ktora sa vtedy stala aj jej predsednickou.
Zivena bola uzko spata aj so slovenskymi vytvarnickami a venovala sa aj zbieraniu ludovo – umeleckych vyrobkov. Tieto zbierky patrili k najcennejsim castiam zbierok ludoveho umenia a zbierky po zaniku Ziveny prevzalo Narodne muzeum v Martine.
V juni 1843 sa na schodzke v Hlbokom Stur, Hurban a Hodza uzniesli na slovencine ako na spisovnom jazyku. Tu sa zrodila aj myslienka zalozit spolok pre vydavanie slovenskych knih a na podporu studujucej mladeze – Tatrin. O rok 26. – 28. augusta 1844 sa v L. Mikulasi konalo prve valne zhromazdenie, na ktorom vystupil L. Stur. Ulohou Tatrina bolo prebudzanie, podporovanie, utvrdzovanie a rozsirovanie “duchovneho zivota Slovakov”. Povinnostou clenov bolo pomahat spolku financne a pisanim slovenskych knih. Clenstvo sa delilo na dobrovolnych podporovatelov a na stalych, ktori sa zaviazali platit rocne aspon pat zlatych. Predsedom Tatrina pocas celeho jeho trvania bol Michal Miloslav Hodza, prvym pokladnikom Belopotocky, ktoreho potom vystriedal J. B. Guoth a clenovia vyboru sa postupne doplnali – Stur, Hurban, Zoch, Tucko, Kuzmany, Samo Chalupka, Zavodnik a ini. Ciele spolku sa mali dosahovat predovsetkym vydavanim slovenskych knih, skolskych priruciek, zabavnych a poucnych spisov pre lud, beletrie i vedeckych diel. Uradnym jazykom Tatrina bola sturovska slovencina. V roku 1846 tu vysla Sturova Nauka reci slovenskej, Hodzove a ine diela.
Vyznamnou zlozkou cinnosti Tatrina bolo podporovanie slovenskych studentov. Za jeho financnej pomoci studovali napriklad P. Bohun, L. Dohnany, J. Kucera a dalsi. Tatrin bol v uzkom spojeni s Jednotou mladeze slovenskej, ktora po zruseni bratislavskeho Ustavu zdruzovania studentov slovenskych gymnazii a lycei. Na zhromazdeniach Tatrina sa prerokuvali aj otazky zlepsovania vychovy na skolach, propagovala sa myslienka zriadovania spolkov miernosti, rozvijala sa myslienka na zbieranie slovenskych starozitnosti...
Svojimi celonarodnymi aktivitami a usilim sa Tatrim stal predchodcom Matice slovenskej, ktora pri svojom zrode nan nadvazovala.
Tatrin zanikol v revolucnom roku 1848, ked este stihol vydat 5000 exemplarov Ziadosti slovenskeho naroda, pretoze nedostal uradne schvalenie svojej cinnosti z Viedne.

A. Prepletana

 

 

Zasluzna cinnost zdravotnikov v Slovenskom narodnom povstani

Zdravotnicka sluzba v Slovenskom narodnom povstani sa delila na vojensku, partizansku a civilnu. Kazde zdravotnicke zariadenie, ci uz patrilo armade, partizanom, alebo malo civilny charakter, poskytovalo zdravotnu starostlivost kazdemu, kto ju potreboval. Civilne nemocnice sa v case vzniku SNP stali z vacsej casti chirurgickymi oddeleniami. Nestacili osetrit velky pocet ranenych, preto sa museli urychlene budovat vojenske a partizanske nemocnice, lazarety, osetrovne a obvazistia.
Vojensku zdravotnu sluzbu riadil prednosta zdravotnej sluzby pri velitelstve ceskoslovenskej armady na Slovensku pplk. Jan Paskan. Slovenska armady mala malo dostojnikov zdravotnej sluzby z povolania. V bojujucich jednotkach boli mladi lekari bez bojovych skusenosti. V juli 1944 do skoly pre dostojnikov v zalohe v Ruzomberku bolo povolanych 60 lekarov.
Zdravotnicky material a lieky z najvacsieho zdravotnickeho skladu v Liptovskom Mikulasi rozmiestnovali do oblasti Banskej Bystrice, Brezna a Zvolena. Na povstaleckom uzemi sa utvorilo sest zdravotnickych usekov.
Prvy usek zahrnoval severne Ponitrie a oblast Prievidze. Mal jednu civilnu nemocnicu v Handlovej.
Druhy usek tvorila oblast okolo Zvolena. V case vzniku SNP bola v meste civilna nemocnica, ktora mala okolo sto posteli. V revolucnych dnoch ju vyhlasili za vojensku. V tejto oblasti bola dobre vybudovana i partizanska nemocnica na Borovej Hore. Nemocnica sa vytvorila aj v gymnaziu, mala oznacenie G.
Treti usek tvoril horne Pohronie a Gemer. Tato oblast mala civilne nemocnice v Brezne, Podbrezovej, Likieri a Poprade. Vytvorili sa este nemocnice v Dobsinej a Tisovci. V tejto oblasti sa zriadila partizanska nemocnica aj v Pohorelej, osade Pohorelska Masa v byvalom Coburgovskom kastieli. Mala osemdesiat posteli. Jej velitelom bol MUDr. Karol Poradovsky. Podarilo sa mu vybudovat aj operacny trakt. Okrem stredneho zdravotnickeho personalu mal k dispozicii dvoch madarskych lekarov – partizanov.
Stvrty usek tvoril horne Povazie, oblast Ruzomberka, Liptovskeho Mikulasa az po Korytnicu. Mal civilnu nemocnicu v Liptovskom Mikulasi a vojensku teritorialnu nemocnicu v Ruzomberku.
Piaty usek tvorila oblast Turca a dolnej Oravy. Mala dve civilne nemocnice v Ziline a Martine. V prvych dnoch SNP sa vytvorila polna vojenska nemocnica na Starych horach. V Klastore pod Znievom a v Turcianskych Tepliciach sa zriadili osetrovne.
Siesty usek tvorila oblast okolo Banskej Bystrice. V centralnej povstaleckej oblasti v Banskej Bystrici bola civilna nemocnica. Mimo nej zriadili dve vojenske nemocnice. V tejto oblasti bol aj vojensky kupelny ustav v Sliaci, ktory mal s prilahlymi objektmi asi tisic posteli.
Zdravotnicke sluzby pocas SNP poskytovali aj obvodni a zavodni lekari. Na Horehroni napriklad v Cervenej Skale, Helpe, Polomke, Brezne, Podbrezovej, Ciernom Balogu a dalsich obciach.
Revolucne narodne vybory poskytovali ucinnu pomoc nielen pri organizovani Slovenskeho narodneho povstania, v zasobovani, ale aj pri vytvarani zdravotnickych sluzieb. Aktivne pritom pomahali obcania, pracujuci zo zavodov a zdravotnici.
Charakteristickou crtou zdravotnickych pracovnikov bola predovsetkym obetavost a ochota, ktora pramenila z profesionalnej povinnosti poskytovat pomoc aj za tazkych pracovnych podmienok. To sa ziadalo viac: poskytovat ju aj vtedy, ked bolo ohrozene ich vlastne zdravie, alebo zivot.
Pocas SNP padlo vela statocnych ludi. Za cenu nemalych obeti potvrdil slovensky narod svoju jednoznacnu orientaciu na demokraciu, socialnu starostlivost a slobodny, dostojny zivot.

(jd)

 


Bozena Bobakova

MALA ZOOGALERIA

Kohut

Kohut je prisny krotitel sliepok.
Lepsieho veru nad neho nieto.
Ak chce niektora robit protiven,
ihned ju razne schmatne za hreben.
Aj ako budik dobre funguje.
Jeho kikirikanie vesele
spacov vydura z postele.
Mate o zivy budik zaujem?
Kto prvy pribehne, tomu ho darujem.

 


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT