o Ako zacali a cim budu pokracovat Francuzske dni v Brezne?

- Aj ked Brezno zije Francuzskom po cely rok, prave jesenne mesiace su akymsi prirodzenym vyvrcholenim celorocnej spoluprace vo forme podujatia s nazvom Francuzske dni v Brezne. Tento rok pisu svoju historiu uz po dvanastykrat a myslim si, ze velmi uspesne. Od zaciatku su naplnene intenzivnymi kurzami francuzstiny a jej vyucovanim v skolach v podobe lektorov i priatelov Barbary a Jozefa Nivetovcov, su naplnene vystavami, filmami, videoprodukciou, vystupeniami ... Za mnohe spomeniem podujatie s nazvom Pod anjuovskym erbom, ktore bude na breznianskom namesti prave v stredu 27. oktobra, v den konania galaprogramu. Uskutocni sa tu prezentacia francuzskych automobilov znacky Peugeot, koncerty spevakov, hudobnikov i vystupenie skupiny historickeho sermu Berezun. Spominany galaprogram bude opat prehliadkou reciprocnych vztahov medzi umeleckymi telesami Brezna a Francuzska. Okrem tradicneho hosta Daniela Compagnona ako zakladatela tychto vztahov a veduceho folklorneho suboru Nadeje privitame folklorny subor Le Bourbonnais, hudobnikov Elenu Chenot a Adolpha Simona i akordeonistu Philippe Naudota. Mimoriadnemu zaujmu sa iste tesia uz prebiehajuce Dni francuzskej kuchyne v restauracii U Rytiera za ucinnej pomoci spolocnosti J. Hole a francuzskeho sefkuchara Jean Pierre Champagnola. Nadherny bol aj koncert bretonskej virtuoznej klaviristky Veronique Thual - Chauvel v rimskokatolickom kostole, gurmani si isto pridu na svoje pocas Stredovekej vecere v restauracii U Rytiera s pravou stredovekou atmosferou. Pedagogovia troch krajin sa zidu v Brezne pod myslienkou Komenskeho. Zaver francuzskych dni ako tradicne patri country veceru so skupinou Vodopad a nielen francuzskymi priatelmi.
Za vyzdvihnutie stoji i fakt, ze pocas Francuzskych dni Brezno navstivia mnohe osobnosti. Historia isto oceni, ze prave tu sa stretnu dvaja velvyslanci, ocakava sa navsteva kulturneho atase Francuzskej republiky, riaditelky Aliance francaise i predstavitelov druzobneho Meudonu. Francuzske dni su vsak pre obcanov Brezna i celeho Slovenska. Necudo, ved su povazovane za najvacsie podujatie svojho druhu na Slovensku. Prajem vsetkym, aby co len trosku privonali a vychutnali si vonu ci chut Francuzska.

Od 13. do 22. oktobra primator Brezna Ing. Jaroslav Demian so zastupcami mesta a poslancami mestskeho zastupitelstva absolvoval niekolko stretnuti s obcanmi, na ktorych diskutovali o otazkach z oblasti skolstva, nakladania s tuhym komunalnym odpadom, zivotneho prostredia, vystavby, investicii aj o dalsich aktualnych problemoch.

Foto: Stefan Vozar

“Mojim prikladom bol Jan Chalupka”

Posledna septembrova nedela bola v breznianskom evanjelickom kostole trochu odlisna, o nieco slavnostnejsia. Po vyse polstoroci duchovnej sluzby a tridsiatich styroch rokoch posobenia v Brezna sa cirkevnici lucili so svojim duchovnym pastierom Mgr. Dusanom Fabriciusom. Podanim ruky si symbolicky vymenil miesto s Mgr. Vladimirom Makom, ktory prisiel z Pozdisoviec. Odchadzajuceho farara domaci pozdravili kratkym hudobno – slovnym pasmom a za dlhorocnu pracu mu podakovali zastupcovia deti, mladeze, spevokolu, zborovy dozorca a za vedenie cirkvi senior Zvolenskeho senioratu Mgr. Jan Kecer. My vam pri tejto prilezitosti prinasame rozhovor teraz uz s dochodcom Mgr. Dusanom Fabriciusom:

* Pochadzate z nedalekej obce Slovenska Lupca, kde ste sa narodili a vyrastali. Co vas priviedlo k povolaniu evanjelickeho knaza?

- Co ma priviedlo k povolaniu evanjelickeho knaza? Rodinna vychova! Ako najmladsi z troch synov som od detstva chodil s otcom, ktory bol vyse tridsat rokov kostolnikom v evanjelickom kostole v Slovenskej Lupci. Prostredie kostola ma ovplyvnilo na cely zivot. Aj ked nebol aj zvonarom, laska ku zvonom mi prirastla k srdcu. Odmenou za tuto lasku boli pre mna tridsatstyri rokov breznianske zvony, a to nielen podla mojho hodnotenia, ale podla hodnotenia stoviek navstevnikov z celeho sveta. V nemom udive pocuvali a ohodnotili nase zvony ako najkrajsie, ake v zivote poculi. Neraz som sa zamyslel, ci aj vsetci v Brezne citia udiv a krasu ich hlasu. K tejto odpovedi chcem este dodat, ze boli aj pokusenia zit v slave a uznani. Mojim oblubenym sportom bol futbal. V nom som dosiahol vrcholny uspech svojej mladosti – povolanie do narodneho muzstva Slovenska v doraste, s ktorym som v roku 1948 hral v Bratislave proti Rakusku. Vtedy som si spomenul, ze dvom panom sa sluzit neda a rozhodol som sa skoncit s karierou sportovca a ist radsej cestou odriekania, skromnosti a sluzby ludom.

* Byt kazatelom nebolo vzdy lahke ani spolocensky vyhodne. Kde ste brali odvahu, vieru, silu do kazdodennych zapasov?

- Spravne ste naznacili, ze kazatelske povolanie nie je lahke ani spolocensky vyhodne. Prezil som zmeny v spolocenskom zivote a pri odpovedi chcem nacriet do spomienok pri pomaturitnych stretnutiach. V prvych dvoch v rokoch 1958, 1968 mnohi moji spoluziaci vyslovili taketo nazory: Ty, vesely a vtipny, vynikajuci sportovec, si nas takto prekvapil. Ved si mohol byt slavny. Po tridsiatich rokoch uz hodnotenia mojej osoby zneli: Dakujeme Panu Bohu, ze aspon jeden z nas isiel cestou, ktora je stala a ista. Na dalsich stretnutiach, uz pri hroboch nasich spoluziakov a profesorov, ma prosili o prihovor a o modlitbu. Zo svojich skusenosti mozem povedat, ze clovek sa meni podla situacie, okolia. O to krajsie je povedat: Dakujem Panu Bohu, ze ani uspechy ani neuspechy ma nezmenili v mojej viere a cim som starsi, tym viac vo viere v Pana Boha hladim do buducnosti.

* Duchovna praca nezahrna len kazne, spev, starostlivost o dusu cloveka, ale aj uchovavanie a zveladovanie cirkevneho majetku. Ako ste zvladali tuto udalost?

- Budem strucny. Hned po prichode do Brezna zacali sme s opravou kostola zvnutra i zvonku. Za dva roky sa nam to podarilo. Pracovne usilie mnohych clenov cirkevneho zboru dokazalo, ze je tu vela ochotnych ludi, ktori nielen hovoria o dejinach cirkvi, ale aj aktivne pomahaju. Na zaklade obnovenia kostola sa cirkevny zbor rozhodol, ze si ma zvoli za riadneho farara. Pocas dalsich rokov sa obnovovala i veza, okolie kostola, rekonstruovala fara, jej dvor a susedna budova, ktora bola zdevastovana. Dnes fara a susedna budova, ktora patri evanjelickej cirkvi, su dominantou namestia. Vsetky naklady boli vyse 16 milionov korun.

* Ktore obdobie vo vasom zivote vam bolo najblizsie, ku ktoremu sa najradsej vraciate a preco?

- Pre farara je najkrajsie obdobie kazde, ked ho cirkevnici beru ako svojho brata a priatela, ked nekaze prazdnym laviciam, ked si farara vazia a potrebuju ho. Najkrajsim obdobim pre mna bol cas prezity s mojimi dcerami, ich ucta a laska k nam rodicom. Najkrajsim obdobim v mojom zivote boli mnohe krasne chvile s mojimi dvoma vnukmi. Nase bydlisko v Brezne je ich odmenou pre nas za vsetko, co sme pre nich vykonali.

* Takmer polovicu zivota ste prezili v Brezne. Cim je pre vas Brezno?

- Pre mna je Brezno domovom, kde som prezil tridsatstyri rokov zivota a tu, ak Pan Boh da, aj skoncim svoju zivotnu put. Vychadzal som v ustrety mestu pri organizovani roznych kulturnych podujati. Nas kostol vzdy prijal mnohych zahranicnych i domacich hosti, nasa fara bola vzdy otvorena kazdemu. Chcel by som spomenut skutocnost, ze mojim prikladom bol Jan Chalupka. Nielen tym, ze dokazal vtipne a otvorene povedat: Co sa smejete, ved sa smejete nad sebou!, ale bol mi blizky aj zivotnymi cestami. Narodil sa v Hornej Micinej, do skoly chodil v Slovenskej Lupci a zomrel v Brezne. Moje zivotne cesty viedli zo Slovenskej Lupce cez Hornu Micinu do Brezna.

* Niekolko dni si uzivate zasluzeny odpocinok. Ake su vase plany do buducnosti?

- Buducnost je v Bozich rukach. Nie sme panmi svojho zivota. Po doziti sedemdesiatich piatich rokov si uz nemozem robit plany do buducnosti. Kazde rano, ktoreho sa dozijem, je dar od Pana Boha.

Dagmar Mihokova