Biele pastelky aj v Brezne

Aj v tomto roku vo vyse stovke miest v pondelok 18. oktobra Unia nevidiacich a slabozrakych Slovenska (UNSS) zorganizovala verejnu zbierku pod nazvom Biela pastelka. V uliciach Brezna v tejto den tri trojclenne timy dobrovolnicok z Dievcenskej odbornej skoly v Piesku ponukali originalne biele pastelky za dvadsat korun a pripadny dobrovolny prispevok. Podarilo sa im predat 370 symbolov ludskej uslachtilosti a solidarity. Vyzbieranu sumu 7642 korun UNSS pouzije na podporu vzdelavacich programov nevidiacich a na financovanie aktivit ulahcujucich ich zivot. Zbierka vsak trva dalej, az do 15. novembra mozete dobrovolne financne prispevky posielat na ucet c. 4030016212/3100.

(ad)

Seminar sestier

V pondelok 18. oktobra sa v Domove dochodcov a domove socialnych sluzieb Hron v Dubovej uskutocnil seminar sestier pracujucich v zariadeniach socialnej starostlivosti okresu Brezno. Ucastnici seminara sa venovali problematike inkontinencie (neschopnost udrzat moc) a pouzivaniu vhodnych pomocok pri tomto zavaznom probleme. Vymenili si skusenosti a nazory na uplatnovanie osetrovatelskeho procesu ako metody poskytovania starostlivosti v tychto zariadeniach. Vsetkym totiz zalezi na zvysovani urovne poskytovanych sluzieb.

(hs)

Domovina Tajovskemu

V sobotu 16. oktobra sa v Tajove uskutocnila spomienkova slavnost pri prilezitosti 130. vyrocia narodenia Jozefa Gregora Tajovskeho. Na pozvanie sa na oslavach zucastnil okrem inych aj miesany spevacky zbor Domovina z Bravacova pod taktovkou dirigenta Jozefa Gasperana. Ucinkoval na otvoreni oslav v Pamatnom dome JGT, na svatej omsi v rimskokatolickom kostole a v zaverecnom umeleckom programe v kulturnom dome.

(r)

Konci letny cas

V nedelu 31. oktobra sa na Slovensku opat meni cas. Uderom 3. hodiny letneho casu sa hodiny vratia na 2. hodinu stredoeuropskeho casu. K letnemu casu sa vratime 27. marca 2005. Myslienka zmeny casu sa prvykrat objavila v clanku Benjamina Franklina v roku 1784. Dovodom zavedenia letneho casu bola energeticka kriza a snaha tymto sposobom dlhsich dni setrit energiu a naklady na teplo. Jeho odporcovia vsak poukazuju na poruchy spanku, unavu a s tym spojene rozne telesne a psychicke problemy.

(jp)

- Napriek tomu, ze nedisponujeme stavebnym oddelenim, pristupili sme k tejto ulohe zodpovedne. Postupne bola skontrolovana statika objektu a spracovany skrateny projekt - technicka pomoc, podla ktoreho sa mozu vykonavat rekonstrukcne prace. Prvotnym zamerom rekonstrukcie boli iba najnutnejsie opravy a plavaren dat co najskor do prevadzky. Mestsky urad na tieto prace vyclenil pat milionov korun, co schvalilo aj mestske zastupitelstvo. Uz pri spracovani projektu a umyslu rekonstrukcie sa na zaklade obhliadky objektu ukazalo, ze prace budu zlozite a musia byt rozsiahlejsie vzhladom na dlhodobejsiu odstavku plavarne. Uvedenie do prevadzky totiz predpoklada zabezpecit splnenie uloh tak, aby vyhovovali technickym a hygienickym normam. Pri spracovani projektu bol stanoveny zakladny ciel zrekonstruovat plavaren v ramci rozpoctu tak, aby prevadzkove naklady boli co najnizsie a zaroven aby plavaren poskytovala navstevnikom co najsirsie sluzby a mala vyssi zisk. Preto padlo rozhodnutie, ze 25-metrovy bazen bude mat znizene dno, aby hlbka vody bola iba 150 cm, cim sa znizia naklady na vodu, jej ohrev a cistenie. Rozhodlo sa aj o vymene casti hlinikovych okien a dveri v zaujme znizenia tepelnych strat, ako aj o oprave a vymene sprch za uspornejsie. Presadili sme aj vybudovanie detskeho bazena, ktory doposial velmi chybal. Tieto prace su sice rozsiahlejsie, ale znizia celkove naklady na prevadzku plavarne.

o Co nasledovalo po spracovani projektu?

- Po spracovani projektu sme zacali s vybavovanim roznych povoleni na zapojenie a zavedenie vody, elektriny a plynu. Verejne obstaravanie diela vyhrala firma Hronstav 01, s. r. o. Rekonstrukcne prace zacali 2. augusta, v ich priebehu sa vsak objavili niektore skryte nedostatky, s ktorymi sme povodne neratali a ktore navysili rozpocet. Pri oprave 25-metroveho bazena bola zistena nerovnost medzi jednym a druhym okrajom bazena (v dlzke) o 6 - 7 cm. Treba preto vyrovnat podlahu a polozit novu dlazbu. Strecha nad vestibulom je v havarijnom stave, musime ju vymenit. Aby sa v bazene mohli konat plavecke preteky, treba vymenit a doplnit niektore komponenty za nerezove. Vsetky tieto prace a rozhodnutie o vymene a oprave niektorych dalsich zastaralych casti povodny rozpocet navysili. Rekonstrukcia je zlozita a specificka, preto je lepsie urobit co najviac prac teraz, aj na ukor predlzenia terminu otvorenia. Nebolo by ekonomicke plavaren o rok znovu zatvorit pre poruchy a nedostatky, ktore by branili prevadzke. Primator mesta Ing. Jaroslav Demian a poslanci mestskeho zastupitelstva to pochopili a schvalili navysenie rozpoctu o 2,5 miliona korun, za co im patri podakovanie.

o Rekonstrukcne prace su teda v plnom prude. Co vsetko ste uz stihli?

- Je vybetonovane dno 25-metroveho bazena, ktore musi vyzriet a potom sa nalepi folia. Dokoncena je uprava vestibulu aj s bufetom. Dokoncuje sa oprava strechy nad vestibulom a satni. Po montazi novych sprch prebieha vymena obkladu a dlazby. Pripravene su podklady na montaz detskeho bazena, ktory bude z plastu. Dokoncuje sa oprava elektroinstalacie v celom objekte. Postupne prebieha aj oprava technologie, vzduchotechniky a ustredneho kurenia. Najviac problemov je zatial so zavedenim plynu z roznych administrativnych prekazok. Opravuje sa aj v suterene, vratane sauny. Tato cast vsak nebola zahrnuta do rekonstrukcnych prac vzhladom na nedostatok penazi a bude sa musiet hradit z rozpoctu MSK. Zlozitym problemom sa ukazuje aj cistenie sklenenych tabul a malovanie ramov v bazenovej hale vo velkej vyske, na co nemame prostriedky ani dostatocny pocet zamestnancov. Sucasne s tymito pracami riesime aj zabezpecenie prevadzky a personalne otazky. Predpoklad je prijat osem zamestnancov, z toho jedneho veduceho, dvoch plavcikov, dve upratovacky a troch kuricov, co sa ukazuje ako najekonomickejsie riesenie. Nizsi pocet zamestnancov by ohrozil bezpecnost prevadzky a nebolo by to v sulade so zakonmi. Najviac problemov mame s vyberom veduceho plavarne, co sme museli oddialit.

o Kedy bude plavaren otvorena?

- Pre navysenie prac sa termin otvorenia posunul na koniec novembra, ktory chce firma Hronstav dodrzat. Otazkou vsak ostava, ci sa do tohto terminu podari cely objekt vycistit a pripravit technologiu na prevadzku. Mestsky sportovy klub sa bude snazit vsetky prace zorganizovat tak, aby bol tento termin realny.
Uz sestnasty akademicky rok v Brezne
V stredu 27. oktobra v hoteli Dumbier studenti prveho rocnika Materialovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Trnave, ktori boli prijati do detasovaneho pracoviska v Brezne, absolvuju slavnostny akt imatrikulacie.
Dvadsiateho septembra uz po sestnastykrat zimnym semestrom akademickeho roka 2004/2005 sa zacalo vyucovanie v breznianskom detasovanom pracovisku. V sucasnosti tu studuje 142 posluchacov prveho a druheho rocnika denneho vysokoskolskeho studia. Vyuzivaju moznosti studovat v mieste, resp. v blizkosti svojho bydliska za neporovnatelne vyhodnejsich ekonomickych podmienok. Ved dnes studium v sidle univerzit pri skromnych narokoch predstavuje 5000 az 7000 korun mesacne.
S prevadzkovanim detasovaneho pracoviska su spojene aj urcite personalne, financne a materialne podmienky, ktore sa dari zabezpecovat vdaka pochopeniu Strednej priemyselnej skoly v Brezne, v priestoroch ktorej je detasovane pracovisko umiestnene, za pomoci mesta, Zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria, Byposu, s. r. o., Brezno a z prispevkov sponzorov.
,,O stabilizaciu podmienok nasho regionalneho vysokoskolskeho pracoviska sa v tychto dnoch intenzivne zaujimaju aj poslanci Banskobystrickeho samospravneho kraja za nas region Ing. Slavomir Kupcok a Ing. Daniel Backo. Verime, ze sa im podari najst riesenie, ktore vnesie do procesu vysokoskolskeho vyucovania v nasom regione ocakavanu istotu a klud," povedal nam veduci detasovaneho pracoviska Ing. Milan Kovacik.

(mk)

Onedlho vsetky cintoriny zaziaria pestrofarebnostou kvetov a blikotom sviecok. Sviatok vsetkych svatych sa pripomina uz od 8. storocia, ale sviatok mrtvych ,,Samhain" oslavovali koncom oktobra uz Kelti. Signalizoval koniec leta, urody a zaciatok zimy. Podla Keltov duse mrtvych prichadzaju v posledny oktobrovy den na zem. Do hlbsieho povedomia ludi sa tento sviatok dostaval od roku 988, kedy opat klastora v Cluny nariadil, aby vecer zvonili zvony a aby sa veriaci modlili za duse v ocistci. Na druhy den byvali omse. Coskoro sa tento zvyk rozsiril aj do inych krajin.
Na Slovensku ludia na Dusicky obdaruvali chudobnych jedlom, obradnym pecivom a peniazmi, aby sa modlili za duse zosnulych. Starsim zvykom je palenie sviecok na hroboch, ktory pretrval. Dnes si na svojich pribuznych zaciatkom novembra nespominaju len veriaci, ale takmer vsetci.

Foto: Peter Bercik