Dominik Tatarka v jednom zo svojich diel nazval vojnovu Slovensku republiku – Farska republika. Nebol to jeho vymysel. Tomu statu sa tak hovorilo velmi casto nielen preto, ze na jeho cele bol knaz, ale najma preto, ze klerus vobec sa prilis nestaral do politiky. My deti sme tomu nerozumeli a ani nas to nezaujimalo. Do kostola na zaciatku a na konci skolskeho roka sme chodili aj predtym a ako som uz spominal, od roku 1940 k tomu pribudol 14. marec. Ani to nam neprekazalo. Aspon sme sa “uliali” z vyucovania.
Boli vsak veci, ktore nas mrzeli a strpcovali nam zivot. Nabozenstvo sa vyucovalo povinne, mali sme dve hodiny v tyzdni a vyucoval nas farar z Benusa. Kostol bol a aj teraz je v Benusi pre celu obec, ktoru vtedy tvorili Benus, Gasparovo, Filipovo a Bravacovo s Podholim a Srnkovom. Skoly boli styri: v Benusi dve, z toho jedna malotriedka pri kostole, tusim, ze cirkevna, ucil v nej organista a po jednej v Bravacove a vo Filipove.
Nasa generacia, a mozno nielen ona, nema dobre spomienky na prveho farara, ktory nas ucil nabozenstvo az po stvrtu triedu. Pamatam si aj jeho meno, ale poviem iba to, ze vraj bol Detvan. Mozno ano (nech mi Detvanci odpustia), mlatil nas totiz ako zito, teda tych, ktori nevedeli urcene pasaze z Katechizmu naspamat. Na jednu, osobitne nechutnu prihodu som doposial nezabudol.
Uz sme boli stvrtaci a tvorili sme jednu triedu s o rok starsimi piatakmi. Medzi nami bol aj jeden Srncan, jeho meno zamerne neuvadzam, ktory bol tiez stvrtakom, hoci bol od nas o dva roky starsi. Jeho otec bacuval a on, mocny urasteny chlapec honelnicil a od jari do neskorej jesene do skoly nechodil. Necudo, ze stale prepadal. Pan farar nas ako vzdy skusal a on urcene pasaze nevedel. Vyvolal ho pred lavice a prikazal ohnut sa dopredu na prvu lavicu a zacal ho, ako zvycajne, mlatit palicou po zadku. Ale beda! On mal na sebe sukenne nohavice, uz spominane kolosne, a tak efekt bitky bol nulovy. Prikazal mu strhnut si kolosne a kedze nemal spodky, dvaja spoluziaci mu na onom mieste tela pridrzali handru, ktorou sme utierali tabulu. Ten nas starsi spoluziak bol tvrdy chlapec, pocas vyprasku ani nemukol, ale velmi sa hanbil, hoci nikto z nas sa nesmial. Ta bitka nas priam pribila do lavic a cusali sme ako vos pod chrastou. Nikto ani nemukol.
Hovorilo sa, ze pan farar takto vycinal na vsetkych skolach. O podobnom pripadne sme vsak nepoculi. Povravalo sa tiez, ze panu fararovi chystali odplatu, vraj, akysi chlapi – otcovia. Mozno to bola pravda, lebo pan farar na kratky cas zmizol: cirkevna vrchnost ho kamsi upratala. Do benusskej farnosti prisiel druhy, tentoraz Liptak a ten bol diplomat. Palicou nezvykol trestat, obcas niekoho vyzauskoval.
Nas ucitel Pavol Fitma, uz som o nom rozpraval, vedel hrat na husliach a na kazde oslavy, pripravil so ziakmi program. Dalsi ucitelia nic podobne nerobili. Asi to nevedeli. Pred dverami sakristie bola nevelka terasa, na ktoru sme sa vzdy natlacili a tam predviedli nas program. Pan farar na zaver omse nase vystupenie oznamil a poziadal veriacich, aby ostali. Obycajne pred kostolom ostali vsetci, ktori boli na omsi. Tesilo nas to. Vystupovali sme radi. Okrem pesniciek bola sucastou programu vzdy aspon jedna basnicka. Vedel som dobre recitovat a mal som vybornu pamat, a tak ma touto ulohou pan ucitel takmer vyhradne poveroval. Zivo si spominam na 14. marec 1942. Opat sme stali natisnuti na terase pred sakristiou a velmi pekne, trojhlasne sme spievali. Dievcata stali vpredu a chlapci za nimi. Basnicku som mal napisanu na liste papiera zo zosita. Mala nazov Vrchy a krize a jej autorom bol Jozef Ciger Hronsky. Basen bola odou na Slovensku republiku, jej statny znak a na robotneho slovenskeho cloveka. Ako vzdy, prednasal som ju z pamati, ale dve dievcata za mnou text kontrolovali. Pre pripad zlyhania. Nestalo sa tak. Nase vystupenie sa pacilo a pan ucitel nas pochvalil. Mna za basnicku osobitne. Vsetci sme boli radi.
Rok 1942 je pre nasu generaciu pamatny aj pre inu udalost, na ktoru nikdy nezabudneme: cez skolske prazdniny sme po prvy raz zacali zarabat. Mnohi chlapci a dievcence uz aj predtym zarabali peniaze so svojimi matkami. Islo najma o zbieranie malin a jahod na predaj, ktore v Bravacove vykupoval majitel obchodu V. Spevak. V lete 1942 vsak nase zarabanie penazi bolo celkom ine.
Prvy julovy pondelok rano sa nas zislo asi patdesiat v Gasparove pred Dolinkami pri Sajdochovej horarni. Prisli sme sa ponuknut na sezonnu pracu v lesoch. Vybrali nas mozno aj tridsat, najviac Bravacanov a Bravacaniek a pod vedenim Joza Luptaka (Siska), tiez Bravacana, sme vyrazili do Junciarok. V Junciarkach bol najvacsi ban Sajdochovho reviru a prave tam sme zacali vyzinat burinu na ochranu mladych sadenic. Nebola to tazka praca, aj ked slnko pripekalo odusu a trapil nas smad. Robili sme od 7. do 16. hodiny. Poludnajsia prestavka bola od 12. do 13. hodiny. Obed sme si nosili z domu a tvorili ho krajec chleba a pol litra mlieka. Nas zarobok predstavoval pat korun za den. V bane bolo plno vretenic, ale tych, ako som uz spominal, sme na nebali. Dievcence ano, nuz sme ich ratovali.
Vyzinanie Junciarok sme zvladli za dva tyzdne a potom bola dalsia selekcia. Roboty bolo este v dalsich banoch, ale vraj nebolo penazi. Mnohych nas prepustili, ostali prevazne dievcata. Asi boli vyspelejsie a sikovnejsie. Nuz, nas zarobok nedosiahol ani sto korun, ale aj tak sme boli pysni. Aj nasi rodicia.

Ero Ilia

Z pranostik OBRATENIE PAVLA

V krestanskom kalendari pripada na 25. januar Obratenie Pavla. Pavol bol synom bohateho obcana v meste Tarzus a v Jeruzaleme patril medzi prenasledovatelov krestanov. Ked kamenovali diakona Stefana, Pavol, vtedy este Saul (po slovensky Savel) strazil plaste vykonavatelov hrozneho rozsudku. K obrateniu Saula na neskorsieho apostola narodov doslo pred mestom Damasek, kde ho oslepila velka ziara a oslovil hlas neba: Savel, preco ma prenasledujes? Vtedy Savel polozil znamu otazku: Kto si Pane? Jezis mu odpovedal: Som ten, ktoreho prenasledujes. V Damasku sa Pavol rozhodol prijat krst a stal sa horlivym hlasatelom Kristovej viery v mnohych krajinach. Apostola Pavla v roku 67 v Rime popravili. Na mieste jeho smrti stoji dnes Chram sv. Pavla za hradbami San Paolo fuori le mura.
Niektori pranostici pokladaju 25. januar za den superpranostik, pretoze prave tento den signalizuje dalekosiahle prognozy. Niektore z nich uvadzame:

o Obratenie Pavla, pol ovcej zimy o Pavla Obratenie aj zimy obratenie o Ked je na Pavla Obratenie jasny den, bude urodny rok o Na Pavla sa medved na druhy bok obracia o Ked sa na Pavla Obratenie vtaca z kolaje napije, bude zla jar, ked vol, take bude cele leto o Svaty Pavol jasny prinasa rok stastny o Jasne a pekne Pavla Obratenie, dobreho roka to byva znamenie o Svaty Pavol pekny, jasny prinasa rok plodny, stastny o Na Pavla Obratenie uz dna o chlapsky krok predlzenie o Na Pavla kvap – pred lichvou hrab o Ked na Pavla kvapce, obuvaj si kapce a ked na Hromnice, este aj onuce o Ked je na Obratenie Pavla sneh alebo dazd, bude malo urody a drahy rok o

Mgr. Jozef Pupis

Trojudaje...

Rok 2004 sme Silvestrom odprevadili do casu minuleho, aby nam rok dalsi priniesol aspon co – to z toho, co nam vinsovnici zazelali, co sme si aj sami predsavzali. Predsavzatia robia zivot predsa pestrejsim.
Okrem zakladnych povinnosti cloveka (rodina, praca, vzdelanie...), ludia maju aj vedlajsie zaujmy, zaluby, konicky. Napriklad zbieraju znamky, pivne podlozky, kaktusy, zapalkove skatulky..., len aby si vyplnili volny cas, zahnali nudu, ktora, ako sa hovori, skracuje zivotnu put.
Sam mam zalubu. Prplim sa v pode tak ako Karel Capek, od jednicky po dvanastku. A ked chrbat boli, na pomoc prichadza konicek – slovo. Slovo napisane, vycitane, uchom a ocami zachytene. Slovo, krasna hracka. Ono pomenuva, dava myslienkovy zmysel. Vie sa spajat s dalsimi slovami, a tak vytvara nove pojmy.
Pise sa, ze slovo trojka je stastne, ze symbolizuje priaznivu jednotu cloveka, zeme a neba. A prave slova s troj... ma akosi zaujali. Niekolko z nich sa vytvorilo pri priamom pozorovani diania okolo seba, niekolko teraz uvediem aj z vycitanych stati. Robim to preto, lebo tie slova maju hlboky vyznam. Zahrnaju v sebe vela doleziteho pre osobnost, cloveka, a tak...
Taka trojfarebnost sa v jarnych dnoch vystatuje v zahradnych skalkach, kvetinovych zahonoch. Prve vykuknu snezienky. Bielucke nevinnostou. Za nimi vystrcia hlavky safrany modre, ktore nebovu farbu udajne dostali za skromnost. Nenarocne su na podu. K nim sa privravaju cervene minitulipany strapate. Pri pohlade na tie farby zrkadli sa v ociach Capkov usmev.
Slovo trojruza pozname z rozpravok. Nebude rozpravkova, ale zlta, cajovovoniaca. Podpnicek vyrastol na kvetinovom zahonceku pred cinziakom. Dochodcovske zenske ruky sa starali o korunku s tromi pucikmi. Ked sa ruzicky naplnili slnkom, zmizli v nocnych hodinach. Posmutneli nase dochodcovske oci.
Trojtrkotacky sa uslo pomenovanie trom zenam, ktore sa takmer, vzdy v podvecer, stretavali pri prirodnej vodicke tecucej drevenym zliabkom. Den – noc si curkotala, ba splachoce aj teraz do dlheho dreveneho hrantu, ale. Sest vedar voda naplnila, lenze ustocka zien pracovali dalej. Urcite rozoberali dedinske denne udalosti. Necudujme sa. Oddychnut si treba.
Medzi ludmi, myslim si, mala by sa udomacnit aspon taka trojzasadovost. A to: cestne zit, nikomu neskodit, kazdemu dat, co mu nalezi. To by skusobne malo platit aspon jeden rok, jedno volebne obdobie.
Z vycitanych slov sa na papier ponuka Trojacka. Ide o obec, ktora je rozlozena popri ceste z Makova do moravskeho Roznova. Ma desat minilaznickych osad. Patri do uradneho obvodu Makov.
Basnik Viliam Turcany sa vo svojej tvorbe opieral o trojstlpie, ktore mu dava tvorive napady. Pozostava: z domova (okolie Trnavy), zo sveta (Francuzsko, Taliansko) a do tretice je to zena. Zena zijuca, zena platonicka, ako: Na tu nizku hmlu sa povys/a zas milej vieru vrat/, ...az ta chladom strane ovanie,/spomen, mila, na milovanie..., ...zas sukienka sa dako krati/ach, odpust, odpust, mila mati! (Jarky v kraji)
Brezniansky rodak Igor Gallo ma medzi poslednymi novonapisanymi basnami i basen Trojslovie. Venuje ju najblizsim. Ma len tridsat kratkych, hlbokocitiacich versov. Tym poslednym – trojslovnym – sa vyznava takto: Mam vas rad.
Trojsloviu: Verit, milovat, pracovat – pridrzal sa i M. Rastislav Stefanik. V tych troch slovach je cely jeho mravny odkaz. Je v nich vyjadrene vsetko, co treba pre stastny zivot cloveka.
Trojrozmernostou sa vyznacuje obec Hodrusa – Hamre. Dlha je devat kilometrov. Pozostava z troch dedin – Banska Hodrusa, Dolne Hamre a Kopanice. Ma sedem kostolov, sedem cintorinov, kalvariu, strnast kaplniek a dvadsat technickych pamiatok.
Tak a podobne mozno co – to popisat o trojvrsi, trojspolku, trojzlozitosti, trojrozvodi, trojletke... Uviedli sme slova, podstatne mena s troj... ciselny nadych, ale mame aj vela pridavnych mien, ako trojgrosova opera, trojgrosovy konik, trojholubi let, trojnasobne volanie...

(gs)