V dnoch 23. - 25. februara Slovenska
republika privitala prezidentov Georga W. Busha a Vladimira Putina. Najvyssi
predstavitelia Spojenych statov americkych a Ruskej federacie sa vo stvrtok 24. februara
zisli v Bratislave na vrcholnej schodzke. Bola to zaroven ich prva navsteva Slovenskej
republiky. Ich schodzka na Slovensku mala velky cveng. George Bush zaradil Bratislavu do
trojmiestneho zoznamu europskej cesty a malickostou nebol ani prichod Vladimira
Putina. Obaja statnici sa stretli aj s najvyssimi predstavitelmi SR, ktori povazovali
za poctu, ze si prezidenti vybrali za miesto konania ich vrcholnej schodzky prave nasu
krajinu. Den pred touto udalostou sme sa nahodnych okoloiducich v uliciach Brezna
pytali: Co ocakavate od summitu? |
S anketovym mikrofonom
|
Dominika Skalosova, studentka, Bystra:
- Myslim si, ze schodzka prezidentov USA a Ruska nam
pomoze. Dobre by napriklad bolo, keby zrusili vizovu povinnost do Ameriky. Pomohlo by nam
to aj v tom pripade, keby sme chceli v USA studovat. Myslim si, ze taketo
stretnutie uputa pozornost novinarov a tym padom nas vo svete spropaguju a budu
nas poznat.
Dusan Schmidt, zivnostnik, Brezno:
- Summit prezidentov USA a Ruska by mohol priniest nejake
vyhody pre Slovakov, aby sa mohli dostat do sveta, aby si aj zarobili, aby sme
v ociach Americanov neboli ako chudaci. Ved niektori Slovaci maju vyssiu zivotnu
uroven, ako niektori ludia v Amerike. Pochodil som kus sveta a viem, ako sa kde
zije. Myslim si, ze Slovensko patri do Europskej unie.
Kamil Nepsinsky, technicky pracovnik, Brezno:
- Myslim si, ze takato navsteva Slovensku iba prospeje.
Konkretne vcera som sa v televiznych novinach dozvedel, ze v Bruseli o nas
maloco vedia a mylia si nas so Slovinskom, takze po summite to uz asi nebude. Podla
mna prispeje k zviditelneniu a sucasne aj k rozvoju Slovenska. Incidentov
pocas stretnutia sa asi nemusime bat.
Ing. Jaroslav Zubak, ucitel, Zavadka nad Hronom:
- Myslim si, ze stretnutie prezidentov na Slovensku nam
pomoze a dostaneme sa do povedomia okrem Europy aj vo svete. Nebudu si nas pliest
s Cechmi alebo so Slovincami. Co sa tyka nejakych incidentov, myslim si, ze sme maly
a nezaujimavy stat na to, aby nas napadli teroristi.
Jan Backovsky, zivnostnik, Benus:
- Podla mna summit nam uskodi tym, ze sme zan zaplatili
obrovske sumy. Prinos pre Slovensko? My sme sa dost zviditelnili sportom. Jedine, ze si
nas uz nebudu mylit so Slovinskom, aj tak si nas uz nemylia. Neverim, ze nam summit nieco
prinesie. Myslim si, ze za to, ze sa na Slovensku stretne Bush s Putinom, sa
o nas nebudu zaujimat teroristi.
Jan Tomcik, spravca, Brezno:
- Summit Slovensku podla mojho nazoru neprinesie nic. Prideme
len o kurunky, ktore sa vynalozili na jeho zorganizovanie. Su to velke peniaze, ktore
by sa dali vyuzit niekde inde.
(ng, ma)

PREVENCIA
na pokracovanie
Presiel jeden den od vyjdenia clanku v Horehroni, ktory
priniesol rady lekara, ako postupovat, ked s hrozou zistime, ze nase dieta opantala
neziaduca zaluba, a zazvonil telefon. Ozval sa smutny hlas matky, ktora prosila
blizsie informacie.
Mraz mi presiel po chrbte. Je to mozne? Pohlo to so mnou a isla som
s priatelkou na prechadzku. Luce slnka sa ostro odrazali od cerstvo napadnuteho snehu
a v tejto pohode som chcela zabudnut na matku, ktorej mi bolo zo srdca luto.
Pri Hrone pobehovali traja asi jedenastrocni chlapci, ved boli prazdniny. Ked nas
zbadali, pribehli, pozdravili sa. Jeden z nich drzal zlomenu hokejku:
Teta, viete ako boli, ked udriem s tymto? Hovorim mu: Daj,
udriem ta a budes vediet. On na to: To ja by som chcel udriet. Ale
neurobil to. Dialog pokracoval: Chlapci, preco si nestaviate snehuliakov
(mimochodom, pred niekolkymi desatrociami ich bolo medzi cinziakmi dost, teraz som videla
dvoch), alebo nieco ine, ked je tolko snehu? Ja ich radsej buram,
odpoveda. Ostali sme bezmocne stat a chlapci odbehli.
Prisli mi na rozum chvile bezstarostneho detstva, ked sme sa sankovali na Jamach,
korculovali na hrubo zamrznutom Hrone na obycajnych gvintakoch. Doma nas
cakala tepla polievka, ale hlavne, niekto bol doma.
(mh)
Muskat
Najprv male nahliadnutie do vysledkov ziackej ankety. Oslovil
som 80 ziakov 5. - 9. rocnika. Ich ulohou bolo pomocou sestbodovej stupnice vyjadrit svoju
predstavu o miere zodpovednosti jednotlivcov a institucii za stav, ked skolu
mozno oznacit za dobre fungujucu, trvalo udrzatelny rozvoj podporujucu a voci ziakom
priatelsku. Toto su vysledky: najviac 56 % z nich najvyssiu mieru zodpovednosti
prisudilo vedeniu skoly a ucitelom, 25 % si mysli, ze su za to zodpovedni
predovsetkym poslanci spolu so starostom obce, 11 % zodpovednost prisudzuje rodicom,
upratovackam, skolnikovi a inym blizsie nedefinovanym osobam. Jeden hlas
z ankety tuto zodpovednost prisudil menovite mne a doteraz dumam, ci to mam
povazovat za vydareny prejav detskej skodoradostnosti alebo za prejav dokonalej viery
v moje nadludske schopnosti. Len sest ziakov (7,5 %) si mysli, ze najvyssiu mieru
zodpovednosti za tento stav nesie najpocetnejsia skupina - oni sami. Aj ked samozrejme,
pravda je niekde uprostred, predsa to dokazuje, ze pocit spoluzodpovednosti za osud skoly
je u ziakov velmi slaby. Co je pricinou ich pasivity? Nezaujem? Nedovera vo vlastne
sily? Podcenenie svojich moznosti? Mozno by sme si mali nastavit zrkadlo predovsetkym my,
dospeli.
Aktivna ucast deti v projekte Muskat moze mnohe zmenit. Hlavnym zamerom tohto
projektu je svojpomocne, vlastnymi silami skraslit a sprijemnit skolske prostredie.
Ozivit vnutorne priestory skoly - chodby, vestibuly, ucebne pestro kvitnucimi kvetinami.
K tomu treba zadovazit mnozstvo sadiva - listovych, stonkovych, korenovych odrezkov,
poplazov, cibuliek a hluz. Nakupit dostatocny pocet plastovych nadob roznych tvarov
a k tomu primerane mnozstvo specialnej pody a vsetko to rozmiestnit do
vopred vytipovanych priestorov. Ziaci budu pracovat pri odbere, uprave a zakorenovani
odrezkov, ich vysadbe, udrziavani a ochrane. Vsetko sa to bude diat predovsetkym na
hodinach pracovneho vyucovania, ale aj formou dobrovolnickej prace v mimovyucovacom
case.
Prvu etapu uz mame za sebou. Hned po ziskani potrebnej sumy penazi sme nakupili
dvadsat vreciek kvetinarskej zeminy, 46 plastovych debniciek a 31 kvetinacov roznej
velkosti. Teraz nas caka splnenie druhej, ovela narocnejsej ulohy - ziskat rastlinny
material na mnozenie. Tu sa veru nezaobideme bez podpory rodicov nasich deti a snad
aj ostatnych obcanov. Preto sme nas letak, informujuci verejnost o projekte,
zakoncili vyzvou: Podporte svoje deti, svoju skolu!
Zaciatok maja prinesie rozuzlenie. Bud budeme v tomto
i v predchadzajucom projekte uspesni a ziskame tak povest doveryhodneho
partnera u dalsich poskytovatelov grantov, co v dnesnych zlozitych casoch vobec
nie je na zahodenie, alebo zlyhame a potom uz niet o com hovorit. Okrem zisku ci
straty dovery je v hre aj dalsia dolezita vec. Projekty navrhuju, vypracuvaju,
uskutocnuju a hodnotia predovsetkym ziaci. A to je sanca, pri troske dobrej
vole, ze minimalne kazde dva, tri roky skolu opusti aj niekolko mladych ludi, hodnych 21.
storocia. Schopnych prevziat stafetu zodpovednosti nielen za seba, ale aj za svoju
komunitu a za ten kusok planety, na ktorom sa prave ocitnu.
Za poskytnutu prilezitost uskutocnit tuto myslienku dakujeme Detskemu grantovemu
programu OZ Tatry, ktory bol podporeny Nadaciou Ekopolis.
Peter Navoy, Pohorela
Pohyb a pobyt v krajine pokrytej
snehovou perinou
prinasa kazdemu radost, dusevne uspokojenie
a v neposlednom rade vedie k citovym a estetickym zazitkom. Pestuje
u dietata huzevnatost, silu, vytrvalost, obratnost, otuzilost, odvahu, rozhodnost,
zmysel pre orientaciu a sutazivost a zaroven formuje jeho charakter.
Vsetko toto sa nam podarilo splnit v spolupraci s rodicmi, ktori sa so
svojimi malymi sportovcami zucastnili na 6. rocniku sutaze v loparovani
a lyzovani na Chvatimechu. Vykony deti neovplyvnilo ani huste snezenie. Rodicia
a vsetci pritomni ich povzbudzovali hlasnym pokrikom, co deti nabadalo k lepsim
vykonom. Do sutaze sa zapojili aj rodicia, ktori v cieli boli odmeneni sladkostou.
Vitazi boli vsetci, pretoze prezili spolu s kolektivom uciteliek Materskej
skoly vo Valaskej krasne sobotne sportove predpoludnie. Deti boli odmenene diplomom,
pexesom a inymi maskrtami. Chutny hotdog, teply caj a sladkost
dostali aj od sponzorov sutaze, ktorym patri nase srdecne podakovanie. Nase ocakavania sa
naplnili vdaka dobrej spolupraci s rodicmi, ochote zamestnancov materskej skoly
a sponzorov.
(ba)
Tak to ma byt
Posledny fasiangovy den bolo v mazornickej skole velmi
veselo. Vtipne masky, maskary a pestrofarebne karnevalove bytosti roztancovali a
rozospievali cely prvy stupen, svojich rodicov a ucitelov. Skvela nalada, dobra hudba a
chutne obcerstvenie sa podpisali pod vynikajucu karnevalovu zabavu.
Dovidenia o rok!
Kolektiv ucitelov prveho stupna |