1. MAREC  2005 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Zasadnutie Zastupitelstva Banskobystrickeho samospravneho kraja

pokracovalo “kauzou” styroch nemocnic

V Banskej Bystrici v pondelok 21. februara pokracovalo 25. zasadnutie Zastupitelstva Banskobystrickeho samospravneho kraja. Temou bol bod c.19 - navrhy zmluv o vykone spravy majetku na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v styroch nemocniciach s poliklinikou - v Ziari nad Hronom, Zvolene, Rimavskej Sobote a v Lucenci.
Poslanci prevaznou vacsinou schvalili navrhy zmluv o vykone spravy majetku na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v spominanych styroch nemocniciach. Pokial vsak nebude vydane rozhodnutie Okresneho sudu o Nemocnici s poliklinikou v Ziari nad Hronom, predseda BBSK schvalenu zmluvu s neziskovou organizaciou nepodpise. V bode rozne poslanci vyjadrili nesuhlas so zlucenim Fakulty financii s Ekonomickou fakultou UMB v Banskej Bystrici. Na zaklade proceduralneho navrhu sa uskutocnilo neverejne rokovanie o Domove socialnych sluzieb v Detve – Piesti, pricom poslanci navrhli riesenia, ktore sa v sucasnosti zverejnovat nebudu. Na poslanecky navrh Z BBSK ulozilo riaditelovi U BBSK predlozit v maji na rokovanie informaciu o hospodareni poliklinik v zriadovatelskej posobnosti BBSK. Zaroven ulozilo riaditelovi U BBSK predlozit do tohto terminu aj projekt financovania zakladnych umeleckych skol a skol v prirode do buduceho obdobia. Predseda predlozil poslancom usmernenie k predkladaniu navrhov na udelenie oceneni BBSK.
Interpelacie poslancov sa tykali napriklad aj riesenia podnetu, podaneho Inspektoratu prace v Banskej Bystrici - presetrenie postupu pri vydani poverenia zastupovanim riaditela Polikliniky BB a zaroven kontroly cinnosti, pricom odpoved po analyze pripravi predseda BBSK Milan Marcok v pisomnej podobe.
V zaverecnej diskusii neodznel ani jeden prispevok.

(eb)

Spevacky zbor mesta Brezna bilancoval

Spojila ich piesen

Dvadsattri koncertov na roznych podujatiach, spolocne domace koncerty s tromi zahranicnymi spevokolmi, styri absolvovane festivaly, z toho tri zahranicne, desat vystupeni v Brezne a okoli. To je uspesna bilancia Spevackeho zboru mesta Brezna v roku 2004, ktora zaznela na clenskej schodzi v pondelok 21. februara.
Na festivale Medzinarodne stretnutia spevokolov v polskom Ciechanowe sa na pozvanie domaceho zboru Sine Nomine zucastnili spevokoly z Meudonu, Haldenslebenu, Milana a z Brezna. Hodnotu a vaznost festivalu dodala aj ucast primatorov tychto miest. Okrem koncertovania vo volnom case navstivili historicke pamiatky Ciechanowa a Varsavy.
Ucast na festivale v talianskom Lignane bola spojena s pobytom pri mori. Ucinkovali v mestach Lignano, Chiampo, Arzignano a Verona. Cestou si pozreli mnozstvo pamiatok. Bol to narocny, ale krasny pobyt.
V oktobri clenov spevokolu cakali medzinarodne zborove dni Laudate Nomen Domini v Litomericiach. Okrem domacich zborov a Spevackeho zboru mesta Brezna sa zucastnil aj Gospelchov zo Svajciarska. V case volna si pozreli kralovske mesto alebo zahradu Ciech, co su privlastky mesta Litomerice, kde videli zrekonstruovane namestie a blizke okolie. Brezniansky zbor zozal velky uspech na troch koncertoch v katedrale sv. Stefana a v Divadle K. H. Machu.
V decembri absolvovali Trenciansky adventny festival Daj Boh stastia tejto zemi. V krasnych kostoloch Trencina ucinkovalo trinast spevackych zborov. Cestou nazad sa zastavili v Partizanskom, kde mesto a zakladna umelecka skola poriadali chramovy koncert v rimskokatolickom kostole Bozskeho srdca Jezisovho.
Tridsiateho decembra na beneficnom koncerte venovanom obnove Tatier v Mestskom dome kultury v Brezne spolu s breznianskou dychovkou a Stastnym detstvom ucinkoval aj Spevacky zbor mesta Brezna.
“Skoncil sa pekny rok. Piesen nas spojila a pripravila krasne chvile a nezabudnutelne dojmy,” zhrnul na zaver spravy predseda zboru Ing. Dusan Stevko.
h0509c.jpg (17968 bytes)Dirigent doc. Milan Pazurik zhodnotil cinnost zboru po umeleckej stranke a jeho clenov oboznamil s tym, co pripravil na tento rok: “V roku 2005 je dramaturgia zamerana na polyfoniu a nove skladby v jazyku krajiny, ktoru navstivime. Pozvanie mame na festival do Senice, Ciechanowa a francuzskeho Bretonska.”
Riaditel mestskeho kulturneho strediska Mgr. Jaroslav Surina clenom zboru podakoval za spolupracu a reprezentaciu Brezna a Slovenska.
Spevacky zbor mesta Brezna caka prelomovy rok. Na clenskej schodzi uz ako obcianske zdruzenie spevackeho zboru volili novy vybor, dozornu a umelecku radu. Popriali si zdravie a vytrvalost do dalsieho roka.

(mh)

Foto: Stefan Vozar


Vyberame z pripravovanej monografie Brezna

Prof. PhDr. Jan Grexa, PhD.:

Rozpamatavanie

h0509k.jpg (9371 bytes)Na svete je natisic nadhernych miest, proti ktorym je rodne mesto suviks, ale napriek tomu ostava pre kazdeho normalneho cloveka najsamkrajsim. Lebo len tu a nikde inde ste uzreli svetlo sveta, tu ste si otlkali kolena, davali si prveho sluka a prvykrat sa zalubili. Pravdaze, zazili ste tu aj mnoho prikori, vypraskov, sklamani a oklamani. Lenze existuje to, comu hovorime spomienkovy optimizmus a vsetky cuvania do pamati sa vyfarbuju do krasna, takze ma vonkoncom nenervuje fakt, ze som bol z Brezna po roku 1968 vypoklonkovany. Napokon, mal som stastie, na rozdiel od mne podobnych ma normalizacny mlyn nezomlel a mohol som pokracovat v profesii pedagoga v Bratislave.
Okrem toho moje rodne mesto vidim kazde rano: v minigalerii mojej spalne visia styri jeho podobenky. Susedia im tri fotografie z okolia chatky na Kriznom, a pravdaze, nechybaju fotografie najblizsich. Na jednej som spolocne s mojimi rodicmi a surodencami, na druhej moji synovia, ked boli mali. A na boku tejto fotky stoji pripisane trochu archaickym mamickinym rukopisom: "15. august 1972. Ked odchodili z Brezna". Ked teda ratam, tak "vacsiu polovicu" zivota som prezil mimo svojho rodiska. Ale do sveta som sa pobral s huganskou vybavou, chalupu svojho zivota staval na breznianskych zakladoch.
Cloveka formuje v prvom rade rodina a najblizsie okolie. Narodil som sa sice v Ulicke, ale ani na byvanie u Roskov, ani na otca si nepamatam. Ked nam zomrel, mama sa s troma detmi, mnou ako najmladsim, nacas prestahovala do nedalekeho rodneho Lucatina. Hned po skonceni vojny sme sa vratili k huganom a vo svojom dome na Sturovej ulici nas prichylila pani ucitelka Zina Futasova. Atmosfera domu, ktory navstevoval aj Martin Razus, blizkost skoly, sokolovne a ihriska akoby urcili suradnice mojho zivota, zivota pedagoga a vedca na Fakulte telesnej vychovy a sportu Univerzity Komenskeho, ale aj publicistu, humoristu, sportovca a funkcionara.
K pani Futasovej na prazdniny chodievala rodina Ivana Turza, potom dlhorocneho riaditela nasej prvej sceny. Zrejme tu sa na mna nalepila atmosfera divadla, vztah k umeniu, podoprety hodnym citanim. V rodine vdovy nebolo vela penazi na honosnejsie darceky, ale na knihu pod stromcekom sa peniaze vzdy nasli. Lasku ku knihe "uzakonil" v rodine nebohy otec a mama v tejto tradicii mudro pokracovala. Nuz som prepadol divadlu, ako babkovemu, tak normalnemu. Hral som od malicka v evanjelickej fare v hrach pana farara Taslera, hral som v rodinnom divadielku "Pod Pajtou", kde nas viedla teta Marta Liptakova, hral som ako ziak skoly pod cintorinom i v mestianke, tancoval som aj v brezniansky slavnej operete "Zaporozec za Dunajom", ktoru aj s "Marusjou" reziroval hostujuci ukrajinsky reziser Seregi. Alebo Seregij? Ale v stredoskolskom veku akoby utal, slavny Divadelny subor Jana Chalupku sa hravo zaobisiel bezo mna a ja som obratil svoje zaujmy inde.
Napriklad ku sportu, pretoze tam na Sturovej som mal rovno pod nosom sokolovnu, ihrisko, v lete nas atleticky stadion i "marakanu", v zime upravenu na klzisko. Mama vzdy vedela, kde nas najde. Robil som vsetky dostupne sporty, vari okrem zapasenia. Bit som sa nevedel nikdy, vzdy ma ako najmensieho a polosirotu ustrazili ak nie brat so sestrou, tak starsi fagani. Cvicil som ako skrcok v Sokole pod vedenim Aladara Skolouta, nechybal na verejnych vystupeniach a akademiach, skor talizman nez vyspely cvicenec. Ako deti a dorastenci sme mali sportove idoly v hokejistoch Lacovi Horskom a Julovi Gallovi, volejbalistovi Julovi Veselkovi ci horolezcovi Zdenovi Zibrinovi. Mne, podobne ako sestre Blanke i bratovi Miximu, ucaroval hlavne volejbal. V roku 1956 sme s kamaratmi Cirom, Kakarikom, Pejom, Glotkom a dalsimi posilami z krajskej sutaze ziskali v kategorii mladsich dorastencov titul majstrov Slovenska. Potom som chvilu ako vysokoskolak hral aj za dorastencov bratislavskej Slavie, kde ma trenoval chyrny Bohus Golian, ale vykonnostnu uroven mojho brata som nikdy nedosiahol. Spolu s bratom sme svojho casu hrali za Brezno aj futbal, vytrenovani minifutbalom na nasej "marakane", kde sme to mastili s Dusom, Rudom, Magorom alias Vajcom, Kotocom, Sipockinom, Janom Cuncurom, Kulom, Surovcami, Cerom a zo srandy sme obcas pribrali aj nezabudnutelnu figuru mesta - Drda Vajdika.
Zliezali sme okolite Rury, Jamy, Skalku, Strigovo i Diel - najprv organizovane ako skauti pod vedenim Zdena Sramka, inak aj motocykloveho pretekara, potom neorganizovane pri randeni. Ale nechcel by som prezradzat mena vtedajsich slecien. Krycie meno mala iba Verona, kym Hanka, Vierka, Hela a Gretka (olala!) zasifrovane neboli...
Cielom kratsich tur byvala v lete plavaren v Prednych Halnoch, kde sme od studenej vody mali permanentne modre gamby a kde ma raz pred utopenim zachranil brat (doma sme nepovedali ani muk!), takze som sa v Brezne narodil vlastne dvakrat.
Pravdaze, cloveka formuje aj skola. Len tak spakruky sa mi vynara v pamati moja prva pani ucitelka Dvorska, dalej rezonuju mena Repka, Alaksa, Pekarova, Brndiar, Kandera, Patakova, Schönweitz, Stolarova, Dalakova ci smiesnosmutny Szontagh. Neskor, ked sme sa v 60. rokoch prestahovali do Pruknerov na vtedajsie Cervene namestie, opat som mal skolu na skok, tentoraz uz ako stredoskolsky profesor slovenciny a dejepisu na "vyzive", ako volali vtedajsiu strednu skolu pre spolocne stravovanie. K mojmu dalsiemu rastu prispeli kolegovia a spolupracovnici v miestnych aktivitach - basnik a textar skladatela Vojtecha Wicka Laco Simon, Laco Bartko, Adolf Schuster, Ferko Kreutz. Pri nich sa mi vynaraju spomienky na zalozenie Filmoveho klubu (spolu s Lubom Zacharom), Horehronskeho muzea ci Chalupkovho Brezna. Prave tu som ako sutaziaci v kategorii kresleneho humoru odstartoval drahu humoristu, co je dodnes moj oblubeny "bocak". A ten mi dovoli aj moja manzelka a paci sa tusim aj mojim vnuckam.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT