Zasadnutie
Zastupitelstva Banskobystrickeho samospravneho kraja |
pokracovalo
kauzou styroch nemocnic
V Banskej Bystrici v pondelok
21. februara pokracovalo 25. zasadnutie Zastupitelstva Banskobystrickeho samospravneho
kraja. Temou bol bod c.19 - navrhy zmluv o vykone spravy majetku na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v styroch nemocniciach s poliklinikou - v Ziari
nad Hronom, Zvolene, Rimavskej Sobote a v Lucenci.
Poslanci prevaznou vacsinou schvalili navrhy zmluv o vykone spravy majetku na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v spominanych styroch nemocniciach. Pokial
vsak nebude vydane rozhodnutie Okresneho sudu o Nemocnici s poliklinikou v Ziari
nad Hronom, predseda BBSK schvalenu zmluvu s neziskovou organizaciou nepodpise.
V bode rozne poslanci vyjadrili nesuhlas so zlucenim Fakulty financii
s Ekonomickou fakultou UMB v Banskej Bystrici. Na zaklade proceduralneho navrhu
sa uskutocnilo neverejne rokovanie o Domove socialnych sluzieb v Detve
Piesti, pricom poslanci navrhli riesenia, ktore sa v sucasnosti zverejnovat nebudu.
Na poslanecky navrh Z BBSK ulozilo riaditelovi U BBSK predlozit v maji na
rokovanie informaciu o hospodareni poliklinik v zriadovatelskej posobnosti BBSK.
Zaroven ulozilo riaditelovi U BBSK predlozit do tohto terminu aj projekt financovania
zakladnych umeleckych skol a skol v prirode do buduceho obdobia. Predseda
predlozil poslancom usmernenie k predkladaniu navrhov na udelenie oceneni BBSK.
Interpelacie poslancov sa tykali napriklad aj riesenia podnetu, podaneho Inspektoratu
prace v Banskej Bystrici - presetrenie postupu pri vydani poverenia zastupovanim
riaditela Polikliniky BB a zaroven kontroly cinnosti, pricom odpoved po analyze
pripravi predseda BBSK Milan Marcok v pisomnej podobe.
V zaverecnej diskusii neodznel ani jeden prispevok.
(eb)
Spevacky zbor mesta Brezna bilancoval
Spojila ich piesen
Dvadsattri koncertov na roznych podujatiach, spolocne domace
koncerty s tromi zahranicnymi spevokolmi, styri absolvovane festivaly, z toho
tri zahranicne, desat vystupeni v Brezne a okoli. To je uspesna bilancia
Spevackeho zboru mesta Brezna v roku 2004, ktora zaznela na clenskej schodzi
v pondelok 21. februara.
Na festivale Medzinarodne stretnutia spevokolov v polskom Ciechanowe sa na
pozvanie domaceho zboru Sine Nomine zucastnili spevokoly z Meudonu, Haldenslebenu,
Milana a z Brezna. Hodnotu a vaznost festivalu dodala aj ucast primatorov
tychto miest. Okrem koncertovania vo volnom case navstivili historicke pamiatky Ciechanowa
a Varsavy.
Ucast na festivale v talianskom Lignane bola spojena s pobytom pri mori.
Ucinkovali v mestach Lignano, Chiampo, Arzignano a Verona. Cestou si pozreli
mnozstvo pamiatok. Bol to narocny, ale krasny pobyt.
V oktobri clenov spevokolu cakali medzinarodne zborove dni Laudate Nomen
Domini v Litomericiach. Okrem domacich zborov a Spevackeho zboru mesta Brezna sa
zucastnil aj Gospelchov zo Svajciarska. V case volna si pozreli kralovske mesto alebo
zahradu Ciech, co su privlastky mesta Litomerice, kde videli zrekonstruovane namestie
a blizke okolie. Brezniansky zbor zozal velky uspech na troch koncertoch
v katedrale sv. Stefana a v Divadle K. H. Machu.
V decembri absolvovali Trenciansky adventny festival Daj Boh stastia tejto
zemi. V krasnych kostoloch Trencina ucinkovalo trinast spevackych zborov. Cestou
nazad sa zastavili v Partizanskom, kde mesto a zakladna umelecka skola poriadali
chramovy koncert v rimskokatolickom kostole Bozskeho srdca Jezisovho.
Tridsiateho decembra na beneficnom koncerte venovanom obnove Tatier v Mestskom
dome kultury v Brezne spolu s breznianskou dychovkou a Stastnym detstvom
ucinkoval aj Spevacky zbor mesta Brezna.
Skoncil sa pekny rok. Piesen nas spojila a pripravila krasne chvile
a nezabudnutelne dojmy, zhrnul na zaver spravy predseda zboru Ing. Dusan
Stevko.
Dirigent doc. Milan Pazurik zhodnotil
cinnost zboru po umeleckej stranke a jeho clenov oboznamil s tym, co pripravil
na tento rok: V roku 2005 je dramaturgia zamerana na polyfoniu a nove skladby
v jazyku krajiny, ktoru navstivime. Pozvanie mame na festival do Senice, Ciechanowa
a francuzskeho Bretonska.
Riaditel mestskeho kulturneho strediska Mgr. Jaroslav Surina clenom zboru podakoval
za spolupracu a reprezentaciu Brezna a Slovenska.
Spevacky zbor mesta Brezna caka prelomovy rok. Na clenskej schodzi uz ako obcianske
zdruzenie spevackeho zboru volili novy vybor, dozornu a umelecku radu. Popriali si
zdravie a vytrvalost do dalsieho roka.
(mh)
Foto: Stefan Vozar
Vyberame z pripravovanej monografie Brezna
Prof. PhDr. Jan Grexa, PhD.:
Rozpamatavanie
Na
svete je natisic nadhernych miest, proti ktorym je rodne mesto suviks, ale napriek tomu
ostava pre kazdeho normalneho cloveka najsamkrajsim. Lebo len tu a nikde inde ste uzreli
svetlo sveta, tu ste si otlkali kolena, davali si prveho sluka a prvykrat sa zalubili.
Pravdaze, zazili ste tu aj mnoho prikori, vypraskov, sklamani a oklamani. Lenze existuje
to, comu hovorime spomienkovy optimizmus a vsetky cuvania do pamati sa vyfarbuju do
krasna, takze ma vonkoncom nenervuje fakt, ze som bol z Brezna po roku 1968
vypoklonkovany. Napokon, mal som stastie, na rozdiel od mne podobnych ma normalizacny mlyn
nezomlel a mohol som pokracovat v profesii pedagoga v Bratislave.
Okrem toho moje rodne mesto vidim kazde rano: v minigalerii mojej spalne visia
styri jeho podobenky. Susedia im tri fotografie z okolia chatky na Kriznom, a pravdaze,
nechybaju fotografie najblizsich. Na jednej som spolocne s mojimi rodicmi a surodencami,
na druhej moji synovia, ked boli mali. A na boku tejto fotky stoji pripisane trochu
archaickym mamickinym rukopisom: "15. august 1972. Ked odchodili z Brezna". Ked
teda ratam, tak "vacsiu polovicu" zivota som prezil mimo svojho rodiska. Ale do
sveta som sa pobral s huganskou vybavou, chalupu svojho zivota staval na breznianskych
zakladoch.
Cloveka formuje v prvom rade rodina a najblizsie okolie. Narodil som sa sice v
Ulicke, ale ani na byvanie u Roskov, ani na otca si nepamatam. Ked nam zomrel, mama sa s
troma detmi, mnou ako najmladsim, nacas prestahovala do nedalekeho rodneho Lucatina. Hned
po skonceni vojny sme sa vratili k huganom a vo svojom dome na Sturovej ulici nas
prichylila pani ucitelka Zina Futasova. Atmosfera domu, ktory navstevoval aj Martin Razus,
blizkost skoly, sokolovne a ihriska akoby urcili suradnice mojho zivota, zivota pedagoga a
vedca na Fakulte telesnej vychovy a sportu Univerzity Komenskeho, ale aj publicistu,
humoristu, sportovca a funkcionara.
K pani Futasovej na prazdniny chodievala rodina Ivana Turza, potom dlhorocneho
riaditela nasej prvej sceny. Zrejme tu sa na mna nalepila atmosfera divadla, vztah k
umeniu, podoprety hodnym citanim. V rodine vdovy nebolo vela penazi na honosnejsie
darceky, ale na knihu pod stromcekom sa peniaze vzdy nasli. Lasku ku knihe
"uzakonil" v rodine nebohy otec a mama v tejto tradicii mudro pokracovala. Nuz
som prepadol divadlu, ako babkovemu, tak normalnemu. Hral som od malicka v evanjelickej
fare v hrach pana farara Taslera, hral som v rodinnom divadielku "Pod Pajtou",
kde nas viedla teta Marta Liptakova, hral som ako ziak skoly pod cintorinom i v mestianke,
tancoval som aj v brezniansky slavnej operete "Zaporozec za Dunajom", ktoru aj s
"Marusjou" reziroval hostujuci ukrajinsky reziser Seregi. Alebo Seregij? Ale v
stredoskolskom veku akoby utal, slavny Divadelny subor Jana Chalupku sa hravo zaobisiel
bezo mna a ja som obratil svoje zaujmy inde.
Napriklad ku sportu, pretoze tam na Sturovej som mal rovno pod nosom sokolovnu,
ihrisko, v lete nas atleticky stadion i "marakanu", v zime upravenu na klzisko.
Mama vzdy vedela, kde nas najde. Robil som vsetky dostupne sporty, vari okrem zapasenia.
Bit som sa nevedel nikdy, vzdy ma ako najmensieho a polosirotu ustrazili ak nie brat so
sestrou, tak starsi fagani. Cvicil som ako skrcok v Sokole pod vedenim Aladara Skolouta,
nechybal na verejnych vystupeniach a akademiach, skor talizman nez vyspely cvicenec. Ako
deti a dorastenci sme mali sportove idoly v hokejistoch Lacovi Horskom a Julovi Gallovi,
volejbalistovi Julovi Veselkovi ci horolezcovi Zdenovi Zibrinovi. Mne, podobne ako sestre
Blanke i bratovi Miximu, ucaroval hlavne volejbal. V roku 1956 sme s kamaratmi Cirom,
Kakarikom, Pejom, Glotkom a dalsimi posilami z krajskej sutaze ziskali v kategorii
mladsich dorastencov titul majstrov Slovenska. Potom som chvilu ako vysokoskolak hral aj
za dorastencov bratislavskej Slavie, kde ma trenoval chyrny Bohus Golian, ale vykonnostnu
uroven mojho brata som nikdy nedosiahol. Spolu s bratom sme svojho casu hrali za Brezno aj
futbal, vytrenovani minifutbalom na nasej "marakane", kde sme to mastili s
Dusom, Rudom, Magorom alias Vajcom, Kotocom, Sipockinom, Janom Cuncurom, Kulom, Surovcami,
Cerom a zo srandy sme obcas pribrali aj nezabudnutelnu figuru mesta - Drda Vajdika.
Zliezali sme okolite Rury, Jamy, Skalku, Strigovo i Diel - najprv organizovane ako
skauti pod vedenim Zdena Sramka, inak aj motocykloveho pretekara, potom neorganizovane pri
randeni. Ale nechcel by som prezradzat mena vtedajsich slecien. Krycie meno mala iba
Verona, kym Hanka, Vierka, Hela a Gretka (olala!) zasifrovane neboli...
Cielom kratsich tur byvala v lete plavaren v Prednych Halnoch, kde sme od studenej
vody mali permanentne modre gamby a kde ma raz pred utopenim zachranil brat (doma sme
nepovedali ani muk!), takze som sa v Brezne narodil vlastne dvakrat.
Pravdaze, cloveka formuje aj skola. Len tak spakruky sa mi vynara v pamati moja
prva pani ucitelka Dvorska, dalej rezonuju mena Repka, Alaksa, Pekarova, Brndiar, Kandera,
Patakova, Schönweitz, Stolarova, Dalakova ci smiesnosmutny Szontagh. Neskor, ked sme sa v
60. rokoch prestahovali do Pruknerov na vtedajsie Cervene namestie, opat som mal skolu na
skok, tentoraz uz ako stredoskolsky profesor slovenciny a dejepisu na "vyzive",
ako volali vtedajsiu strednu skolu pre spolocne stravovanie. K mojmu dalsiemu rastu
prispeli kolegovia a spolupracovnici v miestnych aktivitach - basnik a textar skladatela
Vojtecha Wicka Laco Simon, Laco Bartko, Adolf Schuster, Ferko Kreutz. Pri nich sa mi
vynaraju spomienky na zalozenie Filmoveho klubu (spolu s Lubom Zacharom), Horehronskeho
muzea ci Chalupkovho Brezna. Prave tu som ako sutaziaci v kategorii kresleneho humoru
odstartoval drahu humoristu, co je dodnes moj oblubeny "bocak". A ten mi dovoli
aj moja manzelka a paci sa tusim aj mojim vnuckam. |