Ing. Peter Veverka, majster vyroby, Brezno:
- Podla mna vstup do EU nam zatial nepriniesol nic dobre. Uz teraz nas zacinaju obmedzovat s cukrom, s obilim, s benzinom. Ked sa to zoberie, clovek uz pomaly nema z coho ani vyzit. Pri nasom vstupe som vsak ani nic dobre neocakaval, pretoze u nas je vela firiem zameranych na lacnu robotu zo zahranicia. Podla mna plno firiem preto pride o robotu.

Lubomir Medved, nezamestnany, Pohronska Polhora:
- Mozno niektorym vstup do EU pomohol, ale ostatnym nie. Pomohlo to najma tym, ktori mali moznost ist za zamestnanim do zahranicia, ale my doma sme to nepocitili. Od nasho clenstva v EU som ocakaval najma vacsie moznosti uplatnenia sa na pracovnom trhu. Cize pracovny trh sa rozsiril a su vacsie moznosti uplatnenia, co je sanca hlavne pre mladych, ale aj my starsi sa s tym mozeme samozrejme popasovat.

Miroslav Cunderlik, stolar, Brezno:
- Mame sa lepsie. Neocakaval som od toho nic extra, hlavne volne hranice, dovoz bez cla, co mozeme vyuzivat.

A. A.,studentka, Michalova:
- Ja som svoju pozornost upriamila predovsetkym na spolupracu so zahranicim a na moznosti vycestovat do zahranicia. Myslim si, ze to sa urcite splnilo. Tuto moznost som uz minuly rok vyuzila a urcite ju este v buducnosti vyskusam.

Bernard Rosiar, dochodca, Pohorelska Masa:
- Viete, ja ako dochodca nemozem velmi posudit, co by nam vstup do EU mal doniest. Za ten rok sa absolutne nic nezmenilo, ba naopak je to komplikovanejsie. Treba nam nove europasy a na ne poplatok tisic korun. Najnovsia sprava je taka, ze ak pas potrebujete urychlene, vydaju vam ho len v Bratislave za poplatok styritisic korun. No, pre dochodcov je to neprijatelne.

Maros Pavlovsky, sustruznik, Predajna:
- Vdaka nasmu vstupu do EU mame lepsie vztahy so zahranicim, prislo k nam viac investorov. Myslim si, ze to je pozitivne aj pre mna osobne, mam pracu, som spokojny.

(ng, ma)

Pomozete nam?

Kazdy rok od polovice marca zacinaju nase mamy doma velke upratovanie po zime. Aj nasa skola vzdy v tomto case robi velke upratovanie. Namiesto snehu sa na travniku beleju papieriky, ohorky z cigariet, plastove flase. Je nacase vyrazit s furikmi a vedrami a vycistit areal skoly. Tohto roku sme to zvladli pod vedenim ucitelov technickej, etickej, obcianskej vychovy. Ako pilne vcelicky sme zbierali, hrabali cez vyucovanie (Tchv, Ev), ale aj mimo neho. Venovali sme tomu vela hodin usilovnej prace a myslime si, ze nie zbytocne. Cely areal skoly, ale aj mimo nej, sme vycistili od poslednej “smietky”. Patnasteho aprila prisla kontrola z Technickych sluzieb mesta Brezna, ktora hodnotila areal. Komisia si vsimala chodniky, ihrisko, vysadene stromceky ci dvor. Uspeli sme na vybornu! A preco nie. Ukazala sa nasa snaha o zlepsenie a skraslenie nasho prostredia.
Chceme, aby to tak zostalo? Ano! A preto my, ziaci ZS a MS na sidlisku MPCL 35, ziadame vsetkych obyvatelov sidliska, aby nam pomohli! Aby zbytocne neodhadzovali papiere, flase a iny odpad mimo kosov a kontajnerov! Ved vsetci sa lepsie citime v cistom prostredi, radsej behame po zelenom travniku bez papierikov.
Za vsetkych ziakov Magda zo 6. A a Veronika zo 7. A

Bolesti a starosti slovenskeho naroda

Kde su tie casy, ked kazda obec na Horehroni, ba aj inde, mala peknu prosperujucu restauraciu - jedalen a dobre, slusne, kulturne vybavenie? Pocestny si tu mohol v pokoji a v peknom prostredi oddychnut, obcerstvit sa, dobre a lacno sa najest. Nebolo zvykom nosit hostovi na stol tanier s polievkou. Obsluha priniesla na stol plnu misu, ci tam sedel jeden alebo traja hostia. Pri uctovani sa nikto nepytal, ci si si nabral raz alebo viackrat. No, bola to pohoda a pohostinnost, ktora nam dnes chyba. Slovenske zvyky sa z denneho zivota pomaly vytracaju. Preto sa pytam: Kde su tie casy?

...

Mam starsie auto s obsahom nad 1300 cm3. Za socializmu som zan platil povinnu poistku 144 korun, po roku 1989 to uz bolo 4108 korun, teda 28,5krat viac. Po dalsom zvyseni 5848 korun, neskor 7808 korun. Za socializmu by mi tieto peniaze vystacili na platenie poistneho na patdesiatstyri rokov! A takychto motoristov je u nas vela, len su ticho, ale v srdciach placu.

(bh)

Ako si vazime prirodu

Posledne dve nedele boli sice nie najteplejsie, ale predsa vhodne na prechadzky prebudzajucou sa jarnou prirodou. Vyuzil som sancu a vysiel som si z Brezna ponad nemocnicu ku Skalke a na Diel. Obdivoval som prve jarne kvietky, zelenajucu sa travicku a vychutnaval ticho, ale iba do tej chvile, kym som z dialky nezacul buracanie motoriek. O chvilu sa rutilo asi osem motorkarov z Dielu cez dolinu Parychovst do Myta pod Dumbierom. O tyzden sa situacia opakovala. Motorkari si teraz vybrali trasu v Myte pri obecnom urade, cintorine do Oslanej a dalej ktovie kde. Kedze su rychli, nik na nich nema. Naozaj nik?
Davam toto do pozornosti mestskej i statnej policii, Lesom mesta Brezno, Urbarskemu spolocenstvu Myto pod Dumbierom. Neviem, kde su “zeleni” a rozni ochrancovia prirody? Naozaj nechame tymto novodobym vandalom drancovat beztrestne prirodu? Nezalezi nam na polnych a lesnych cestach, potokoch a vyplasenej zveri?
Vyzyvam vsetkych: urobte nieco spolocne na ochranu prirody, aby smrst sposobena ludmi nebola horsia ako ta veterna.

Marian Kvackaj

Zo zivota Specialnej zakladnej skoly v Brezne

V ramci kruzku tvorivosti ziaci 4. A triedy zo SZS navstevuju kazdy pondelok v popoludnajsich hodinach Ludoteku. Netradicne prostredie je pre ziakov so specialnymi vychovnymi potrebami velkym prinosom. Ludoteka svojim technickym vybavenim ponuka jedinecne moznosti: hru s Legom Dacta, Legom Technik, pracu s cestom, papierom alebo inym prirodnym ci odpadovym papierom. Deti sa na kruzok velmi tesia, sporia si, by mali na cestovne listky, ucia sa kulture cestovania, spolocenskemu spravaniu, z coho vyplyva, ze idu ruka v ruke vzdelavanie s vychovou. V Ludoteke sa ziakom s laskou a trpezlivostou venuju ucitelky L. Luptakova, A. Marcekova a T. Telkova, za co im aj touto formou uprimne dakujeme.

Mgr. Alica Debnarova

Ako “dobre”

V nedelu vecer o osmej “vsetci” pozeraju isty televizny kanal, lebo nic ine sa “neda” robit. Skoda len, ze takychto primitivnych relacii nie je viac. “Vsetci” sa presa radi smejeme na vulgarizmoch, co na tom, ze su na zaplakanie. Arogantne spravanie a honba za peniazmi si nasli svoje cestne miesto na obrazovke. Ako dobre, o chvilu uz bude raj na Zemi. A preto si nezabudnite zapnut televizor v nedelu vecer o osmej na istom televiznom kanali. “Obohacujte” sami seba a nic ine sa predsa aj tak “neda” robit.

(ja)

Ludia – mesta – roky

Dejiny su vysledkami nespocetnych udalosti a pribehov. To sa tyka aj Brezna. Prve pisomne zmienky o meste sa datuju rokom 1265. V tomto roku je to 740 rokov.
Prveho marca sa v strednej priemyselnej skole uskutocnil Hviezdoslavol Kubin spolocne s literarnym a kulturnym programom, ktory bol venovany prechadzke dejinami mesta a osobnostiam, ktore sa s Breznom spajaju. Autorov J. Chalupku, G. K. Z. Laskomerskeho, M. Razusa, I. Galla, F. Kreutza, ktori posobili v Brezne, predstavili nasi studenti kratkym zivotopisom a interpretaciou z ich diel. Desiateh marca sa uskutocnilo okresne kolo Hviezdoslavovho Kubina. Tam nasu skolu preprezentovali studentky Andrea Sycova a Magdalena Pohorelcova. Predmetova komisia spolocensko – vednych predmetov vyhlasila pri prilezitosti 740. vyrocia mesta Brezna literarnu sutaz formou uvahy pod nazvom Ludia – mesta – roky.

Monika Belkova, 2. C