Muzea - svetove, narodne aj tie najmenej zname - regionalne, alebo mestske. Do ich priestorov smeruju cielene kroky milovnikov umenia ci nahodnych navstevnikov. Niektore z nich rezonuju v nasej pamati od skolskych cias a patria k tradicnym cielom koncorocnych vyletov. Napriek roznorodosti sleduju rovnaky ciel - systematicky buduju svoje zbierky, aby ich mohli v expozicnej skratke ponuknut navstevnikom. Nie je to ine ani v Horehronskom muzeu, ktore si v tomto roku pripomenie styridsatpat rokov od svojho zalozenia. Seriou prispevkov vam chceme predstavit jeho doterajsie posobenie.

Myslienka zalozit muzeum rezonovala v Rade MNV v Brezne uz od roku 1953. Verejna diskusia o jeho zriadeni sa rozputala po tom, co profesor slovenciny na breznianskej JSS Ladislav Bartko prezentoval svoj navrh na zriadenie literarneho muzea v Brezne na celookresnom zhromazdeni ucitelov - slovencinarov v oktobri 1959 a potom na strankach vtedajsieho okresneho tyzdennika Nova dedina. Zamer ziskal podporu nielen miestnych ucitelov Huga Schönweitza a Stefana Giertliho, ale aj bratislavskych spisovatelov Emila Svetona a Milana Dlheho.
Patnasteho februara 1960 sa k navrhu pozitivne postavili ucastnici stretnutia zastupcov KNV v Banskej Bystrici, ONV v Brezne a skupina breznianskych vlastivednych pracovnikov. Vzapati 19. februara 1960 schvalili rady ONV a MNV v Brezne navrh kulturnej komisie na zriadenie muzea v Brezne a navrh komisie pre zriadenie muzea na organizacne opatrenia suvisiace s pripravnymi pracami. O tejto skutocnosti informovala komisia pre zriadenie muzea, ktorej cestnym predsedom sa stal predseda ONV Rudolf Zilinka a clenmi Ondrej Dubiny, Milan Farkas, Stefan Giertli, Ctibor Halama, Julius Herchl, Matej Kan, Frantisek Kreutz, Jan Navoy, Ladislav Papuga (Bartko), Hugo Schönweitz, Adolf Schuster, Ondrej Saling a Alexander Wild, siroku verejnost a vyzvala ju na spolupracu pri zhromazdovani muzejneho materialu.
Na navrh rady MsNV schvalil ONV - odbor skolstva a kultury nazov Horehronske muzeum v Brezne a zbernu oblast vymedzil hranicami byvaleho Breznianskeho okresu. Prvym riaditelom (od 1. septembra 1960) sa stal Ladislav Korbel. Spolu s muzealnou radou (poradnym zborom), zlozenou z byvalych clenov zriadovacej komisie, sa podielal na organizovani a priprave mnohych - prevazne literarnych - podujati. Rozhodnutim poverenictva kultury sa Horehronske muzeum neskor zacalo specializovat na narodopis.
Pat rokov pracovalo muzeum v docasnych priestoroch Zibrinovskeho domu na Razusovej ulici. Do zrekonstruovanej radnice sa prestahovalo v roku 1965. Pod vedenim riaditela Viktora Stensa pokracovalo v spracuvani narodopisnych zbierok a v roku 1967 pripravilo prvu vystavu pod nazvom Narodopisne zbierky Horehronia.
Pocas posobenia riaditela Pavla Kosku (od novembra 1971) sa muzeum budovalo personalne aj priestorovo. Ziskalo odbornych pracovnikov (etnografov, historikov, knihovnika a konzervatora), vypracovala sa akvizicna, dokumentacna a prezentacna koncepcia muzea. Za toto obdobie sa vyprofilovalo na stabilne specializovane pracovisko regionalneho charakteru a zaclenilo sa do siete muzei Slovenska. V roku 1980 pri prilezitosti 20. vyrocia otvorilo stalu narodopisnu expoziciu Zivot a kultura ludu na Horehroni. V pravidelnych intervaloch prezentovalo vysledky zberatelskej prace nielen v meste a okoli, ale aj v Cechach (Praha, Hradec Kralove, Novy Bydzov). Vystavami instalovanymi v exterieroch amfiteatra v Helpe doplnalo a dodnes doplna programy folklornych slavnosti.
Od roku 1975 sa vedecko-vyskumna cinnost muzea rozsirila o regionalne dejiny. Rekonstrukciou mestianskeho domu na namesti a jeho spristupnenim v roku 1988 ziskalo nove priestory na prezentaciu kratkodobych vystav a stalej historickej expozicie Horehronie bojujuce a budujuce.
V roku 1990 bol za riaditela vymenovany dlhorocny pracovnik muzea etnograf Jan Weiss. O dva roky neskor nahradila povodnu historicku expoziciu nova - Brezno v premenach casu - oboznamujuca navstevnikov so vznikom, vyvojom a podobami mesta do roku 1918. Navstevnikom mestianskeho domu muzeum ponuka aj prehliadku Galerie vytvarnikov Horehronia. V spolupraci s mestom sa muzeum prezentovalo za hranicami Slovenskej republiky v roku 1999 v Meudone velkolepou vystavou Brezno - mesto, ktore Ti podava ruku.
Vyse dvadsat rokov muzeum zabezpecovalo prevadzku viacerych pamatnych izieb v regione, vratane Pamatnika SNP v Nemeckej. V sucasnosti pripravuje kompletnu pamiatkovu obnovu rolnicko-remeselnickej usadlosti farbiara modrotlace na Razusovej ulici c. 20 so vzacnou technickou pamiatkou - drevenou manglovnou. Spravuje a systematicky doplna takmer tridsattisicovy zbierkovy fond, kniznicu s vyse 10 000 kniznymi jednotkami a rozsiahle dokumentacne fondy.
Horehronske muzeum ako statna organizacia casto menilo svojich zriadovatelov (okresny narodny vybor, okresny urad, krajsky urad, ministerstvo kultury). Od 1. aprila 2002 sa stalo prispevkovou organizaciou Banskobystrickeho samospravneho kraja.

Slavnostne otvorenie prvej vystavy v radnici 9. oktobra 1965 bolo sucastou celorocnych oslav 700-rocneho Brezna.

Vyberame z pripravovanej monografie Brezna

BREZNO DO ROKU 1849

Vytycenie breznianskeho chotara
Povysenie Brezna na mesto spada do posledneho obdobia rozvoja miest a banictva na Slovensku. Panovnik Ludovit I. Velky uz v privilegiu zo 14. augusta 1380 vytycil mestanom a hostom mestsky chotar; prvy hranicny bod sa zacinal od dvoch kamenov naproti sebe leziacich pri luke nazyvajucej sa Figurth (pravdepodobne tato luka lezala na pravom brehu rieky Hron v priestore dnesneho Chvatimechu), potom od spominanych kamenov tiahla hranica chotara k potoku Steinkop (Bystra) a cez tento potok prechadzala na hole vseobecne nazyvane Hideghavas (Dumbier), stadial po hrebeni k osade Beneschhawa (pravdepodobne Benus), dalej hranice vedli k doline Vothova, cez ktoru pokracovali k Ciernemu vrchu (Vepor v Slovenskom rudohori) a od tohto vrchu prechadzali do doliny potoka Corpona (Cierny Hron) a od tohto potoka pokracujuc koncili v rieke Hron. A takto boli ustalene hranice Brezna .

Mesto dostava dalsie vysady
Ked sa uhorski panovnici nachadzali na kralovskom lupcianskom hrade, snazili sa mestania Brezna ziskat potvrdenia starsich vysad, alebo ich rozsirenie. Pred Ludovita I. predstupil brezniansky richtar Andrej a farar Peter a ziadali ho o konfirmaciu vysadnej listiny z roku 1380. Kral im vyhovel a vydal im v roku 1381 listinu, ktorou im potvrdil vysady zo 14. augusta 1380. Koncom aprila 1439 vyslali z Brezna do Bratislavy richtara Bartolomeja a prisazneho Jana Steiga, aby im panovnik Albert potvrdil ziskane vysady od Ludovita I. o povyseni osady na mesto. Kral im vydal 1. maja 1439 listinu, ktorou im potvrdil predchadzajuce privilegia.
Vysady, ako slobodna volba richtarov, prisaznych, farara a pouzivanie a odvolavanie sa na banskostiavnicke banske pravo si vedenie mesta dalo potvrdit panovnikom Vladislavom II. aj 28. aprila 1494.

V uliciach Brezna posledne aprilove dni chlapci a dievcata oslovovali okoloiducich s otazkou: “Fajcite?” a rozdavali cervene srdiecka ako symbol zdravia. Do tejto celosvetovej kampane na pokles fajcenia sa uz treti rok zapojili deti zakladnych skol okresu spolu s koordinatormi a pracovnikmi breznianskeho Centra vychovnej a psychologickej prevencie.

Foto: Stefan Vozar