Tesia sa na Chalupkovo Brezno
Na svojom dalsom zasadnuti sa v utorok 28. juna stretol v Mestskom kulturnom stredisku v Brezne organizacny vybor 38. rocnika Chalupkovho Brezna. Podujatie, ktore sa tesi celoslovenskej nielen ucitelskej pozornosti, opat v tomto roku navstivia i pedagogovia zo zahranicia. Strnasteho az sestnasteho oktobra bude teda nase mesto patrit Chalupkovmu Breznu, jeho umeleckym vykonom pedagogov, ale i spomienkam na osobnosti, na ktore je mesto hrde - Mateja Taslera a Frantiska Kreutza. Uz teraz sa organizatori i ucastnici tesia na to, ze Brezno im opat otvori svoju naruc.

(js)

Ples seniorov

“V Dubovej sa stretavame, na plese sa zabavame. Spievame tam, tancujeme, znamosti nadvazujeme. Cely den je vydareny, tombolou je ukonceny. Vsetci sa tu zabavame, obed chutny vyjedame. Aj vinecka naliali, naladu nam dodali. Preto pekne dakujeme, zdravie, stastie im prajeme.” Dna 23. juna sa na IV. Janskom plese seniorov v Dubovej opat stretla viac ako stovka obyvatelov Domova dochodcov Hron Dubova, Klenovec, Luna Brezno a Hronec, aby dobrou naladou a tancami dokazali, ze napriek pokrocilemu veku a nepriaznivemu zdravotnemu stavu sa dokazu vynikajuco bavit.

Den stromu

V sobotu 23. jula sa v Lesnickom skanzene Vydrovska dolina v Ciernom Balogu uz po stvrtykrat uskutocni oblubene podujatie Den stromu. Zamerom akcie, ktoru organizuje s. p. Lesy SR, je ponuknut verejnosti pohlad na doterajsi historicky vyvoj uslachtileho povolania lesnikov a zaroven pomoct formovat vztah spolocnosti k lesom. Pocas celeho dna je pre navstevnikov pripraveny bohaty program. Vsetci dostanu mapu, podla ktorej najdu jednotlive stanovista v Lesnickom skanzene, a v nich budu moct sledovat napriklad tvorbu drevenych sindlov, pocuvat rozpravanie stareho horara o diviakovi, vyskusat si pilenie dreva historickou pilou bruchackou, alebo sa zabavnou formou a s pomocou lesnych pedagogov naucit nieco o lese. Na obed slavnostne otvoria symbolicky les Europskej unie, tzv. Euroles. Hlavna cast programu sa bude niest v duchu velkej lesnickej slavnosti, v ramci ktorej vystupia osobnosti kulturneho a spolocenskeho zivota. Na vsetky podujatia je vstup bezplatny. Rovnako zadarmo bude aj celodenna kyvadlova doprava lesnou zeleznickou medzi Ciernym Balogom a Lesnickym skanzemom.

(tt)

Opytali sme sa za vas

veduceho oddelenia vystavby a zivotneho prostredia Mestskeho uradu v Brezne Ing. Jana Medveda

Ako pokracuje prestavba skoly na Mazornikove?
- Mestske zastupitelstvo v Brezne v sulade s prijatymi opatreniami v racionalizacii skolstva rozhodlo o prestahovani MS 9. maja 53 do ZS MPCL 35. Bolo rozhodnute, ze pavilon G skoly bude prestaveny tak, aby sluzil ziakom MS. Pripravne prace zacali v roku 2004, kedy bola sparcovana projektova dokumentacia. Zaciatkom roku 2005 bolo vyhlasene verejne obstaravanie na stavbu. Zemne prace sa zacali v priebehu 24. tyzdna, pretoze v ucebniach urcenych na prestavbu sa este ucilo. Prace budu ukoncene do konca augusta tak, aby sa skolsky rok 2005/2006 zacal v novovybudovanych priestoroch od 1. septembra. Planovane naklady na prestavbu cinia
3 miliony korun. V objekte sa navrhuju na 1., 2. a 3. nadzemnom podlazi oddelenia MS, dovedna 6 oddeleni, maximalne po 20 deti. Sucastou oddeleni su hygienicke, prevadzkove a komunikacne priestory. Horne 4. nadzemne podlazie bude vyuzite na administrativne, skladove a hygienicke zariadenie MS. Kapacita MS je 90 – 105 deti. Sucastoiu stavby su aj vonkajsie terenne upravy a spevnene plochy s pieskoviskami a priestorom na hranie deti.

 

Niciace plamene nad Horehronim

V stredu kratko popoludni sa zacal sirit ohen medzi Helpou a Zavadkou nad Hronom, ktory zachvatil siroky pas lesa s polomom po novembrovej veternej smrsti. Rozsiahly lesny poziar, ktory zasiahol asi 45 hektarov plochy, sa podarilo dostat pod kontrolu az vo stvrtok popoludni. Svojim vycinanim sposobil skody za niekolko desiatok milionov korun a skody na biotopoch su nevycislitelne. Krizovy stab vyhlasil krajsku pohotovost a na pomoc prisla aj armada. Ohen hasili zo vzduchu dva vrtulniky, styri lietadla, cmeliak a zo zeme osemnast cisterien. Teren bol mimoriadne narocny a nedostupny, v polomoch sa nedalo hasit hadicami, hasici a dobrovolnici pracovali bez dychacich pristrojov. Pricinu poziaru budu skumat experti z Poziarnotechnickeho a expertizneho ustavu ministerstva vnutra.