Marian Kvackaj:
-Tak ako je napisane v materialoch mestskeho zastupitelstva, urcite je potrebne niekde zacat a v tejto veci konat. Socialna situacia Romov a vobec ich spravanie je neunosne, kriticke. Keby bol nejaky zmysluplny projekt na zaclenenie Romov do spolocnosti, bol by som za. Dufam len, ze to nebudu zbytocne vyhodene peniaze.

MUDr. Eva Wolframova
- Romske etnikum patri ku koloritu mesta Brezna a my, Breznania,vieme, co mozeme od nich cakat. Skor ma mrzi lahostajnost kompetenych a zodpovednych za verejny poriadok v spoluziti s tymito obcanmi.Tak isto, ze nekontroluju dodrziavanie vseobecno zavazneho nariadenia o nakladani s komunalnym odpadom, napriklad pri Kabatovskom potoku. A tiez ma mrzi, ze niekto si postavi predvolebnu kampan na sluboch o rieseni romskej otazky, nakoniec to ziskala aj do naplne prace, no riesenie stale len hlada.

Ing. Radko Dubeci:
- Osobne si myslim, ze tento problem nevyriesime my ako samosprava. Mozeme ho riesit z casti tym, ze vytvorime podmienky na dostavbu osady Hlavina, kde budu ubytovani Romovia. Tento problem treba riesit celospolocensky, a to vytvorenim pracovnych prilezitosti. Ked Romovia budu zamestnani, budu mat peniaze, nebudu robit take problemy. Dobre vieme, ze z hladiska celospolocenskeho je medzi Romami takmer stopercentna nezamestnanost. Riesenie vidim jedine v riadnej statnej politike, ktora sa tymto problemom bude zaoberat. Samosprava to moze riesit z casti, ale nie v globale.

Ing. Jaroslav Demian, primator:
-Uz v predchadzajucom obdobi sa v tejto oblasti urobili urcite kroky, ale myslim si, ze treba postupit dalej. Dnes je tazko povedat, ako dlho by nam to mohlo trvat, ale myslim si, ze si treba rozmysliet, co chceme do buducnosti s touto komunitou robit a ako s nou pracovat. Zacat tymi najmensimi, ale venovat sa aj starsej generacii, ktora za poslednych patnast rokov stratila aj tie navyky, ktore predtym mala. Chodili, lebo museli chodit do prace, mali svoj urcity standard aj v byvani. No ich zivotny styl tym, ze prestali pracovat, sa postupne stratil. Je potrebne, aby mesto Brezno podalo pomocnu ruku aj tejto komunite. Nemyslim si ale, ze by to malo byt - my vam darujeme nieco len tak zadarmo. S romskym etnikom treba pracovat na poli vychovnom. Ucit ich a vychovavat, aby aj generacia mladych Romov si udrzala svoju mentalitu, ale v medziach, ktore su pre spolocnost akceptovatelne a prijatelne.

MUDr. Eva Kacerova:
-Myslim, ze je nutne starat sa o deti uz v predskolskom veku. Tym, ze budu povinne navstevovat predskolske zariadenia alebo absolvuju nulty rocnik, ziskaju potrebne navyky ci uz hygienicke alebo v otazke spravania. Zlepsia sa v slovenskom jazyku, budu pripravene na skolsky system.

Ing. Rafael Ambros:
-V prvom rade do riesenia romskej problematiky treba zapojit romsku komunitu. Hovorit o Romoch bez Romov nema vyznam. Druha vec je predovsetkym vychova. Treba s nou zacat v co najskorsom veku.

MUDr. Bozena Kilvadyova:
-Riesenie romskej problematiky v meste Brezne je velmi dolezite. V nasej komisii sa nou zaoberame na kazdom sedeni. Ako pohotovostna lekarka casto prichadzam do bytov tychto ludi. Niektori ziju velmi tazko a ich hygiena je mnohokrat otrasna. Su ale aj taki, ktorych by som dala za vzor ostatnym. Urcite je potrebne nieco v tejto otazke robit. Projekt, ktory bol dnes predlozeny, je dobry. Len nech sa zrealizuje. Som clenka rady skoly v specialnej skole a viem, ze ucitelia tejto skoly sa velmi snazia a pomahaju svojim ziakom zaclenit do zivota. Pri realizacii predlozeneho projektu by bolo dobre spojit sa aj s pedagogmi z tejto skoly, pretoze oni maju skusenosti ako vzdelavat a vychovavat deti romskeho etnika, ktore mnohokrat vychovava ulica.

JUDr. Stefan Demian:
-Na celom uzemi republiky sa otazka ciganskej problematiky da riesit, ale neda sa vyriesit.

(ms)

Osemnasteho augusta sa pred Obecnym uradom v Telgarte stretli tri tucty zelezniciarov a priaznivcov zeleznice od Svedlara po Zvolen. Najmladsim ucastnikom bol ziak Martin Mirilovic z Brezna, najstarsim Jan Medved z Banskej Bystrice a najvzdialenejsim turista z Frankfurtu nad Mohanom.

Skupina vedena Janom Kunakom a Janom Petkom vyraza na Kralovu holu popri Greckokatolickom kostole Zoslania Ducha Sv., ktory lezi v nadmorskej vyske 881 metrov nad morom. Pocasie je sychrave, fuka studeny vietor, viditelnost mala. Pod Kralovou skalou stracame orientaciu. Veterna kalamita povalala stromy aj s turistickymi znackami. Po kratkom bludeni sa dostavame znova na chodnik a pomaly postupujeme ku Kralovej skale. Po oddychu pokracujeme cez hustu kosodrevinu, sedlom Snehovej jamy az sa pomaly blizime k vrcholu Kralovej hole. V utulni v budove televizneho vysielaca na nas caka stvorclenna skupinka. Na vrchole boli prvi najmladsi ucastnik Martin Mirilovic, najstarsi 64- rocny Jan Medved a bystricki zelezniciari Balajthy s Kollarom. Az za nimi prichadza najotuzilejsi ucastnik pochodu Jozo Masar.
Mala utulna nestaci naporu prevazne ceskych turistov. Pokracujeme v ceste chodnikom k Sumiacu. Po niekolkych metroch zostupu dochadza k malemu prirodnemu zazraku. Vietor na niekolko minut rozfukal oblaky a pred nami sa objavil Sumiac a cele Horehronie. Nadherny pohlad. Prechadzame popri vetrom pokrutenych starych elektrickych stoziaroch a vyvratenou horou. Schadzame do Sumiaca. Pokracujeme asfaltovou cestou do ciela pochodu - sumiackej osady Cervena Skala. Tu, na zeleznicnej stanici rozvoniava gulas.
Po kratkom posedeni sa ucastnici 1. rocnika vystupu zelezniciarov na Kralovu holu rozchadzaju. So sebou si nesu pamatnu pohladnicu so sceneriou Kralovej hole, unavene nohy a  spomienky na narocnu turu, ktoru vsetci absolvovali.

(jd)