Ludmila Murgasova, robotnicka, Benus:
- U nas zatial odpad netriedime. Myslim si, ze separacia je dobra vec a ludia, ktori triedia smeti, by mali byt zvyhodneni. Ved myslia na nasu buducnost a chrania zivotne prostredie. Mnohym je ale jednoduchsie vsetko hodit do jedneho kontajnera. Ustriehnut sa to vsak neda. Nemoze tam stat policajt a pozorovat, kto ako triedi. Vsetko je to na svedomi ludi. Bud chcem, alebo nechcem.

Peter Fodor, elektrikar, Predajna:
- V dedine, ale aj my doma odpad triedime vzorne. Manzelka ma naucila. Ako riesit problem v cinziakoch? Podla mna, ludia musia byt uvedomeli. Inac sa stopercentna separacia asi tazko dosiahne.

Jana Chrenova, ucitelka, Brezno:
- U nas odpad triedia piati, dalsi piati nerobia nic a ti, co trieda, na nich doplatia. Asi to tak ostane. Ak raz k tomu nemaju vztah, separovat ich neprinutime, aj ked povieme svoj nazor. Keby bol ich kontajner pri rodinnom dome, za ktory platia sami, bolo by to insie. V cinziakoch ich nedonutime. Mozeme robit, co chceme. Bohuzial. Pri nasom panelaku je aj taky problem, ze v blizkosti su garaze a v nasich kontajneroch sa objavi kadeco z nich. Tento problem tak lahko nevyriesime.

P. S., robotnik, Brezno:
- Ja osobne nie som spokojny. Vlani sme mali zlavu, tohto roku ju pre neporiadnikov nemame. Preco by som mal na nich doplacat, ked ja poctivo separujem? Ako to riesit? To nie je moj problem. Hadam nebudem triedit smeti v kontajneroch aj za ostatnych! Kompetentni by sa mali nad tym zamysliet, pretoze takymto sposobom od separacie odradia aj nas.

Erika Citterbergova, financna poradkyna, Filipovo:
- Byvame v rodinnom dome, takze mame pec. Odpad, ktory sa da spalit, spalime. Ostatny odpad neseparujeme, pretoze nemame kam. U nas v obci este nie su rozdelene kukanadoby na papier, sklo a umelu hmotu. Podla mna separacia je dobra vec. Ludia by si mali uvedomit, ze znecistuju nasu planetu. Sami tu zijeme a budeme zit aj dalej. V cinziakoch sa neda skontrolovat, kto ako separuje, je to vsetko na uvedomelosti ludi. Kazdy mame nejake svedomie.

Tatiana Lendakova, kadernicka, Brezno:
- My poctivo triedime, ci aj ostatni v nasom cinziaku, to neviem. Tym, ktori netriedia odpad, by som dala pokutu. Ale kto ich skontroluje? Je to na kazdom samotnom cloveku.

Anna Medvedova, ucitelka, Bacuch:
- Byvame v rodinnom dome a svedomito triedime sklo, papier, plasty, zelezo a biologicky odpad davame do kompostoviska. Myslim si, ze ludia by mali byt taki uvedomeli, aby dokazali triedit a tym si chranit zivotne prostredie a vyuzitie druhotnych odpadov.

(ng, ma)

Dufam, ze pri uzatvarani poistky budete mat viac stastia

   Rok 1978 si nepamatam. Moji rodicia vsak ano. Prave vtedy podpisali poistnu zmluvu na nase auto, ktora trvala az do roku 2005. Zmluvu v poistovni, ktora sa dnes snazi vsemoznymi sposobmi ziskat si klientov v tvrdej konkurencii. Na svojich „skalnych“ vsak akosi zabudla.
   Inak si to vysvetlit totiz neviem, kedze za 27 rokov sme nemali ziadnu dopravnu nehodu a az tento rok nam nakladne auto sposobilo skodu. Nebola to vsak vysoka polozka, „len“ prasknute predne sklo od odfrknutej skalky z prevazaneho nakladu. Nebolo by na tom nic zvlastne, keby vodic nakladneho auta po opakovanej snahe zastavit jeho vozidlo, zastal. Bol si velmi dobre vedomy toho, ze sa nieco stalo, nemal vsak ani len najmensiu snahu zastavit.
   Ako dlhorocni klienti sa moji rodicia rozhodli zajst do poistovne a informovat sa o nahrade skody. Iste pracovnicky velmi ochotne spolupracovali, zapisali si vsetky potrebne informacie, vratane udajov nakladneho auta a odporucili nam aj predajnu autoskla, s ktorou vraj spolupracuju a ze si tu sumu vymozu. Zdalo sa nam to az prilis jednoduche, ale vtedy sme este naivne verili, ze dlhorocny klient pre nich aspon nieco znamena. Po dvoch mesiacoch nam vsak prislo rozhodnutie o zamietnuti nasej ziadosti o uhradu skody spolu s cestnym vyhlasenim vodica nakladneho auta. Bol si plne vedomy toho, ze nesposobil ziadnu skodu, hoci v ten den nebol schopny ani zastat a opytat sa, preco ho vlastne moji rodicia chceli zastavit. Mohol predsa dostat tak isto defekt, ako aj poskodit nase auto. Po tomto rozhodnuti sme samozrejme navstivili poistovnu, v ktorej nam oznamili zaujimave skutocnosti. Vraj je mozne tento pripad vyriesit len sudnou cestou, pretoze na miesto, kde bola sposobena skoda, neboli privolani policajti. Neviem si vsak doteraz vysvetlit, aky by to malo zmysel zavolat ich na prazdnu cestu, kedze vinnik odtial bez problemov odisiel.
   Zaujimave je, ako sa v jednej pobocke nevedia dohodnut ani len pracovnicky. Po tomto incidente sme poistku okamzite zrusili a samozrejme ziadali od nas vratenie zelenej a bielej karty, hoci poistka v povodnej poistovni je zaplatena az do konca roka. Takze ziadna cesta za hranice, hoci je auto este stale poistene. O 10 dni neskor nam prisla zlozenka uhradenia poistneho v tej istej poistovni na buduci rok. Ludsky faktor a administraciu maju na nezaplatenie. Pri zlozenke bolo pripojenych mnozstvo vyhod, ktore vsak stratenu doveru voci poistovni uz nenahradia. Reklamny slogan „zaradte jednotku a prejdite na modru“ nemusi byt vzdy najstastnejsim riesenim.
   Dufam, ze pri uzatvarani poistnej zmluvy budete mat viac stastia.

(ib)

                                                                    Jesen v ZUS-ke

   Slnkom preziarena jesen v Zakladnej umeleckej skole v Brezne sa niesla v znameni dvoch akcii: dna otvorenych dveri pre poslancov mestskeho zastupitelstva a stvrtrocnym ziackym koncertom. Dna 20. oktobra sme privitali na pode skoly poslancov Mariana Kvackaja a Ing. Rafaela Ambrosa. V prvej casti dna otvorenych dveri im riaditelka Mgr. G. Pravotiakova predniesla hodnotiacu spravu z minulorocneho hospodarenia a z akcii, ktore boli v jubilejnom 45. roku vzniku skoly. Potom ich poinformovala o planoch do dalsieho obdobia. Spolu s poslancami sme v diskusii predebatovali riesenia na zabezpecenie fungovania skoly, ktora sa uz okrem hudobneho, vytvarneho a literarno-dramatickeho odboru rozrastla aj o tanecny. Nasledoval napadity a zaujimavy koncert hudobneho oddelenia. Starsi ziaci z vytvarneho odboru venovali poslancom ich portrety, ktore namalovali pocas trvania schodze. Nakoniec sme sa neformalne stretli pri pestrom obcerstveni, za ktore dakujeme Hotelovej a obchodnej akademii v Brezne.
   Chodby nasej ZUS aj dna 9. novembra pulzovali zastupom ludi, ktori sa nahlili uvidiet a pocut, co nove sa naucili ich deti, surodenci ci kamarati – muzikanti od zaciatku roka. Bolo prijemne nechat sa na chvilu ovladnut zivotodarnym posobenim, ake v sebe skryva sila umenia.
   Na podiu deti predvedli na svojich nastrojoch pestru mozaiku skladieb. Nechybali s citom vybrane skladby sucasnych autorov, ktore tvorili prevaznu cast koncertu. Tiez pocuvanie hudby starych majstrov evokovalo pocit, akoby sme sa ocitli pri korenoch vsetkeho, aj dnesneho hudobneho diania.
   Mozno taketo koncerty, ale i cele dalsie snazenie skoly pomahaju kusok po kusku rozvijat v ludoch schopnost neuspokojit sa vylucne len s krasou macacieho zlata pri vnimani ohlusujucej a rachotiacej konzumnej hudby. Aj to moze byt jednym z cielov prace ucitelov ZUS, ich ziakov a rodicov.

Maria Longauerova