Elena Motyckova, dochodkyna, Brezno:
- Je to strasna katastrofa. Myslim na tych, ktori zomreli a sluzili vlasti, ale aj na pozostalych. Pochodila som po uradoch v meste, ci niekde nenajdem kondolencnu listinu. Bola som aj v byvalych kasarnach, kde mi povedali, ze kondolencnu listinu mozem podpisat len vo vojenskom utvare v Nemeckej. V Lumene predavacky pri fotografii zosnuleho pilota z Cierneho Balogu zapalili sviecku. Jednu som kupila aj ja, aby som aspon takouto formou vyjadrila svoju sustrast.

Vladimir Strmen, dochodca, Brezno:
- Je mi luto. Takato tragedia sa nemala stat. Vyhasli mlade zivoty vyskolenych, zdatnych ludi. Mrzi ma to. Je to velka skoda.

Ivana Kovacikova, opatrovatelka, Brezno:
- Kazdy ma z tejto tragedie hrozne pocity. Kto by mal z toho radost? Kazdy clovek, ktory ma srdce, smuti. Zomreli mladi ludia, ktori mohli este vela prezit a mnohym pomoct, ved riskovali svoje zivoty. Ostali po nich rodiny. Je to velmi smutne. Komu by nebolo luto?

Marek Melo, zivnostnik, Brezno:
- Je to velmi smutne. Neviem sa k tomu ani vyjadrit. Mam neopisatelne pocity. Manzelka poznala, hoci nie osobne, pilota Miroslava Novaka, rodaka z Cierneho Balogu, ktory tiez zahynul.

Marta Daubnerova, expedientka, Brezno:
- Zahynuli vacsinou mladi ludia, o to je tato tragedia smutnejsia. Prezivam to. Dotklo sa ma to. Citim s pozostalymi.

Maria Fazikova, dochodkyna, Brezno:
- Pre pozostalych po obetiach havarie to musi byt hrozne, ale smutime aj my ostatni. Vojak, ktory sa zachranil, mal z Bozej vole stastie. Ked si to clovek premietne, z tolkych ludi sa zachranil jediny.

Valeria Stulrajterova, porodna asistentka, Brezno:
- Mam z toho velmi zly pocit. Jednak som sklamana z vystroja nasej armady, ked su vojaci nuteni zit v takychto podmienkach. Po dlhom case sa vracali domov k rodinam, tesili sa a dopadli takto. Vcera som cely vecer sledovala vysielanie v televizii venovane tejto tragedii a bolo mi velmi smutno. Doslova som plakala. Cloveku ide srdce prasknut. Clovek nechce obvinovat nikoho, ale je smutne, ze sa to muselo stat tolkym mladym ludom. Najhorsie je pribuznym, oni si preziju to zle.

(ng, ma)

Trinasty rocnik Maticnych dni v Helpe

   Nedelne rano 22. januara nas privitalo zamracenou oblohou, ale usmiate tvare mladych maticiarov a folkloristov ponahlajucich sa na sluzby Bozie dali ranu iny sat. Svatu omsu celebroval ako kazdy rok vdp. prodekan Jan Gnip. Po ukonceni obradov helpianska mladez urobila hudobnu pozvanku obcou.
   Hostami Maticneho dna v Helpe boli zastupkyna primatora Brezna a poslankyna BBSK Ing. Janka Mihalovicova, prvy podpredseda Matice slovenskej Igor Kovacovic, riaditel Vydavatelstva MS v Martine Dr. Stanislav Muntag, predsednicka OR MS Maria Maculova, clenka KR MS Emilia Buckova, spisovatel Peter Glocko a riaditelka SOS B. Bystrica Maria Paluchova. Privital ich starosta obce Jozef Fillo.
   Program bol venovany J. C. Hronskemu a jeho knihe Brondove rozpravky, ktoru uviedli Igor Kovacovic a Dr. Stanislav Muntag. Osobnost spisovatela vo svojom prihovore predstavila jeho neter Maria Maculova. Dalsie casti programu boli venovane odhaleniu pamatnej tabule ludovemu rozpravkarovi Jozefovi Rusnakovi - Brondovi a 80. vyrociu folklorneho suboru Helpan. Pri tomto akte bolo dakovnym listom ocenenych patdesiatdva clenov suboru, medzi nimi i 85-rocni zijuci pamatnici a clenovia strednej generacie. Podujatie i s premietanim videoprojekcie a historickymi dokumentmi pripravila zakladna skola. Svojim vystupenim prispeli i ziaci, vynikajuca hudobna skupina Jasterka a najmilsi ziaci materskej skoly a zakladnej umeleckej skoly. Bodku za predstavenim dal 80-rocny, ale mlady Helpan, ktory svojimi mohutnymi hlasmi podporila i muzska spevacka skupina. Podujatie bolo spojene s predajom knihy Brondove rozpravky.

Maria Mestanova, predsednicka MO MS v Helpe

Stalo sa ...

   Druhy januar, prvy pracovny den v novom roku 2006. Kto nemusi, neodchadza z domu. Ja musim. Autobus statocne zdolava ciastocne odhrnutu cestu, a tak prichadzame do mesta Brezna rano o 8. hodine nacas. Pred kazdou instituciou zamestnanci odusu cistia chodniky. Nevycistene zostavaju len tam, kde je este zatvorene. Popri cestach sa snazia s lopatami zvladnut napor snehovej kase pracovnici v oranzovych vestach. A tak pomaly kracam mestom. Zo dvakrat sa v poslednej chvili zachranujem pred povinnym zimnym cvikom „ak chcem padnem“.
   V to rano sa velmi smykalo. Prichadzam k svetelne riadenej  krizovatke na namesti. Naskakuje cervena pre auta od Banskej Bystrice a pre chodcov tiez. Stojim, cakam. No ale sama. Okolo mna culo prebiehaju po priechode moji spolu cakatelia. V tej kratkej chvili je vozovka prazdna. Na Novy rok si nezvyknem uz dobrych par rokov davat predsavzatia, ale porusovat predpisy hned v druhy den nechcem. Hura, konecne mam zelenu. Opatrne z chodnika vstupujem do snehovej roztapajucej sa kase na kraji vozovky a prechadzam cez cestu. Som v polovici a pri mne zastavuje auto od Horehronia. Stastlivo sa dostavam na chodnik. Chvilu pozorujem krizovatku a rozmyslam nad situaciou. V cizmickach za 1200 korun, vyhodna to kupa z posledneho Ondrejskeho jarmoku, uz mam uplnu mlaku. Kazdy smer jazdy auta krizuje zaroven priechod pre chodcov. Ked idu chodci, idu aj auta. Kym chodci zidu z vyvysenych a smyklavych chodnikov na vozovku, uz nie je zelena a auta brzdia pri nich. V tej chvili uvazujem o prvom predsavzati toho dna, prechadzat cez cestu mimo svetelnych krizovatiek.
   Okolo obeda odchadzam z Brezna. Cesty na Horehronie sa pomaly topia. Vystupujem z autobusu a hovorim si, konecne doma, co sa mi uz moze tych 100 metrov zo zastavky stat?  Ale stane sa. Ohladuplny vodic si to rube dedina, nededina, mlaka, nemlaka a ja som okupana snehovou kasou od hlavy az po paty ako na Velku noc. Moj krasny cierny kabat, tiez kupeny na poslednom Ondrejskom jarmoku, vyzera ako prave okoloiduce auto, z ktoreho osadka skoro ani nevidi na cestu.
   Rychlo prichadzam domov, vyzliekam sa z premocenych veci a nohy davam do lavora s horucou slanou vodou. V ten den uvazujem uz o druhom novorocnom predsavzati. Nosit len vetrovku, nohavice a gumaky (riadne zimne bagance), aby som ako chodec neobmedzovala v premavke tych vodicov aut, ktori vidia len cestu a svoj ciel.

K. Malcekova, Polomka - Hamor            

 Uspesne akvitiy gymnazistov

   Januar bol uspesny pre ziakov Gymnazia J. Chalupku v Brezne. V dnoch 12 a 19. januara boli okresne kola olympiady v nemcine a agnlickom jazyku. Mozeme len konstatovat, ze studenti nasej skoly si pocinali vyborne, najma v anglickom jazyku, kde v obidvoch kategoriach obsadili prve miesta. V kategorii 2 A zvitazila Zuzana Babiakova z osemrocneho studia, v kategorii 2 B obsadil prve miesto Peter Fasko, student 4. A.
   V decembri zacala v skole pracovat skupina ziakov na projekte Euroscola pod vedenim Mgr. Veroniky Chovancovej. Tento projekt je organizovany EU a umoznuje mladym ludom navstivit Strassburg a rokovat v budove Europskeho parlamentu ako naozajstni europoslanci.
   Osemnasteho januara sa uskutocnila diskusia na temy Interupcia a Zivot v romskej rodine. Studenci diskutovali s odbornikmi na dane problemy MUDr. Dagmar Kresakovou a poslankynou Ing. Jankou Mihalovicovou.
   O ucast na Euroscole budu bojovat s desiatkami strednych skol na Slovensku a dufame, ze budu uspesni.

(ts)

Mili spoluobcania,

   formou tohto prispevku vas chcem poprosit o ohladuplnost a toleranciu nielen mladsich k starsim, ale aj starsim k mladsim.
   V piatok 20. januara som bola v Nemocnici s poliklinikou Brezno na vysetreni. Chodievam tam sice nepravidelne, ale so situaciou, ktoru vam opisem, som sa nestretla prvykrat. Dufam, ze po uverejneni clanku v tyzdenniku Horehronie, si aspon niektori z vas „vstupia do svedomia“ a nielen ja, ale aj vy, sa uz s podobnou situaciou nestretneme.
   Vysetrenie v nemocnici nie je vzdy prijemne a clovek, ci uz starsi alebo aj ten mladsi, by si rad napriklad po odbere krvi v cakarni sadol aspon na par minut, kym sa krvacanie nezastavi. A tu nastava problem – kde si moze sadnut? Nie, nechcem tu pisat o nedostatku miest na sedenie, tych je podla mna dostatocny pocet, len mam dojem, ze pre niektorych, hlavne starsich, spoluobcanov sa stalo oblubenou cinnostou vysedavanie v cakarni aj tri hodiny pred hodinou, na ktoru su objednani. Neviem ako vam, ale mne sa zatial nestalo, aby ma sestricka v pripade, ze som objednana na desiatu hodinu, vyvolavala uz o dve hodiny skor...
   Dokazem pochopit, ze kazdy chce byt vybaveny co najskor, ale ak je na dverach napisane, ze lekar vysetruje pacientov len od deviatej hodiny, cas do uvedenej hodiny je urceny na nieco ine, tak ak tam aj pridem o siedmej a zapisem sa do poradovnika, nebudem tam po zapisani vysedavat dve hodiny len tak. Ja teda urcite nie. V pripade, ze vy ano, tak, prosim vas, budte aspon ohladuplni a uvolnite na par minut miesto na sedenie cloveku, ktory vychadza z ambulancie pridrziavajuc si tampon na mieste vpichu, aj ked ma „len“ tridsat rokov... Dakujem.

(ez)