Podnikatelske okienko

   Tento tyzden sa budeme opat venovat moznostiam cerpania financnych prostriedkov z rozpoctu Europskej unie spolufinancovaneho slovenskym statnym rozpoctom. Konkretne pojde o prehlad planovanych a ocakavanych vyziev na rok 2006 pre podnikatelov, samospravu a neziskovy sektor. Zaujemcovia o podavanie projektov sa takto mozu s vacsim casovym odstupom lepsie pripravit na podanie svojho projektu.
   Ministerstvo hospodarstva SR, ako riadiaci organ pre fondy zamerane na rozvoj podnikania, inovacii a cestovneho ruchu, planuje vyhlasit v prvom polroku 2006 vyzvu na podporu budovania podnikatelskych inkubatorov, revitalizaciu a vznik priemyselnych parkov. Do tejto vyzvy sa budu moct zapojit najma obce a mesta, ktore chcu na svojom uzemi pomahat s rozvojom pracovnych prilezitosti. Ministerstvo hospodarstva chce vo februari vyhlasit dve vyzvy aj pre podnikatelov: jedna sa sustredi na vyskum a aplikovanie novych poznatkov do praxe, zavadzanie noriem kvality a ochranu dusevneho vlastnictva. Na tuto vyzvu je predbezne vyclenenych 315 milionov korun. Druha ma pomoct podnikatelom prezentovat seba, svoje vyrobky a Slovensko v zahranici formou ucasti na zahranicnych vystavach a veltrhoch. Sucasne budu podporovane aj aktivity smerujuce k informatizacii firiem a skumanie investicnych moznosti na Slovensku. Tato vyzva pocita s objemom financii vo vyske 70 milionov korun. Spolufinancovanie ziadatelov sa ocakava na urovni 35 % z opravnenych nakladov.
   Vo februari planuje vyhlasit vyzvu na podavanie ziadosti aj Ministerstvo prace, socialnych veci a rodiny SR, ktore ma v gescii riesenie problematiky nezamestnanych. Cielom predkladanych projektov ma byt zvysovanie kvality a rozsirovanie celozivotneho vzdelavania nezamestnanych, ale aj pracovnikov samospravy a skolstva. Vyzva smeruje aj k aktivitam vzdelavania a odbornej pripravy v podnikatelskej sfere a na vytvorenie systemov pravidelneho ziskavania vedomosti. Druha vyzva z ministerstva prace bude vyhlasena v marci 2006 a orientuje sa na socialnu inkluziu a vzdelavanie znevyhodnenych skupin obyvatelstva. Zmyslom projektov ma byt kreovanie mechanizmov na zabranenie vytvarania dlhodobo nezamestnanych a struktur, ktore by problematickost tychto ludi riesili prostrednictvom na mieru sitych programov. Objem vyclenenych prostriedkov je na prvu vyzvu 300 milionov korun a na druhu spominanu 200 milionov korun. Ziadosti mozu predkladat ako podnikatelia, tak aj neziskovy sektor alebo vzdelavacie organizacie. Spolufinancovanie je planovane maximalne vo vyske 5 % z opravnenych nakladov.
   Na rozvoj ludskych zdrojov sa budu zameriavat aj tri marcove vyzvy Ministerstva skolstva SR. Prva vyzva, ktora je dotovana sumou 100 milionov korun, je urcena pre organizacie sukromneho a verejneho sektora, ktore sa chcu vo svojich projektoch venovat zlepsovaniu vyucby na skolach, prepajanie vzdelavania odbornych skol s potrebami praxe a ulahcenie pristupu k vzdelaniu pre socialne vylucenych ludi. Druha a tretia vyzva sa tykaju rozvoja celozivotneho vzdelavania, vykonavania tychto aktivit mimo centier v regionoch a zlepsovanie pocitacovej gramotnosti pre vsetkych pracovnikov sukromneho a verejneho sektora, manazerov, nezamestnanych, studentov. Tieto dve vyzvy sa lisia v objeme financnych prostriedkov, ktory moze ziadatel pouzit na projekt. Vacsia vyzva pocita s rozpoctom 70 milionov korun a je urcena pre velke (milionove) projekty a v mensej bude k dispozicii 20 milionov korun a financovane budu mensie projekty. Spolufinancovanie je 5 %.
   Okrem tychto vyziev na rozvoj podnikania a vzdelavania, budu aj vybery projektov pre polnohospodarov a do konca roka je otvorena vyzva Ministerstva zivotneho prostredia SR na predkladanie projektov v oblasti environmentalnej politiky.
   V pripade, ze tieto vyzvy budu aktualne, v podnikatelskom okienku sa o nich urcite dozviete. Ak mate zaujem ziskat podrobnejsie informacie o podnikani alebo o fondoch EU, navstivte nas v kancelarii CPK Brezno (od zaciatku februara sidlime v budove posty na rohu ulic Svermova a B. Němcovej).

   Svoje postrehy, namety alebo nazory zasielajte na e-mailovu adresu brezno@cpk.sk, alebo na adresu redakcie.

Bc. Alexander Botev, CPK Brezno

Liecive rastliny na Horehroni

Historia fytoterapie

(Pokracovanie)

   Ak chceme objektivne zhodnotit fytoterapiu a jej prinos v liecbe ludskeho organizmu, musime nazriet do historie, ktora jednoznacne hovori o jej nepopieratelnom vyzname v ramci mediciny. Bola znama, pravda, v roznych formach u vsetkych narodov, ktorych kultura bola na vysokej urovni uz aj pred styrmi tisicrociami. Bola sucastou vtedajsieho liecitelstva, ktore vsak pozostavalo z liecenia aj inymi prostriedkami, ako bolo liecenie zivocisnymi produktmi (zvieracia srst, krv, zabi sliz, pecen, konce parozia) a liecenie produktmi ludskeho organizmu (moc, vykaly a ine). Nemaly vyznam v liecitelstve malo aj zaklinanie, magia, miestami aj astrologia a vplyv nadprirodzenych sil v ramci roznych nabozenstiev.

   V samotnom prvopociatku fytoterapie to boli pastieri dobytka, ktori prvi odpozorovali liecive ucinky rastlin na divej zveri a domacom dobytku a tym sa stalo, ze rastliny pre cloveka neboli uz len sucastou potravy, ale zacali sluzit aj na liecenie chorob. Zberu liecivych bylin sa v tom obdobi venovali vylucne zeny, ktore aj opatrovali chorych.
   V staroveku na tu dobu vyznamny rozvoj zaznamenala fytoterapia v krajinach Orientu (Egypt, Mezopotamia, Cina a India). Poznatky liecitelov z tychto uzemnych celkov silne ovplyvnovali celu Europu prakticky az do 16. storocia, kedy tu nastal rozvoj vedy a Europa sa zacala uberat vlastnym smerom, no pod stalym vplyvom orientalnej mediciny. Pri rozvoji fytoterapie tieto poznatky najviac vyuzivali najma Greci, ktori mali moznost kontaktu s civilizaciami Orientu cez Stredozemne more a skusenosti Grekov neskor prebrali lekari antickeho Rima. Po zaniku Rima v 5. storoci sa centrum fytoterapie premiestnilo na vychod medzi arabske narody. Pretoze medicina Orientu sa rozvijala takmer subezne, nie je podstatne, medicinou ktoreho naroda zacneme, takze mozeme zacat trebars strucnym opisom egyptskeho liecitelstva.
   Vznik pisma v Egypte urychlil poznavanie liecivych rastlin a ich ucinkov, ked poznatky o nich sa dovtedy odovzdavali nasledujucej generacii ustnym podanim, ktore si starostlivo strazili. Ved prve lekarske papyrusy, na ktore sa zaznamenavali vsetky vedomosti o lieceni chorob, a vznikali niekolko storoci, boli zname uz v 17. storoci pred n. l. Boli opismi starsich knih, datovanych do rokov 2980 - 2700 pred n. l.  Takmer vsetky zname pisomnosti vznikli opisovanim ziakmi lekarskych skol, ktore uz v tom obdobi existovali. Ako lieciva sa pouzivali vacsinou substancie rastlinneho povodu, ktore pravdepodobne bolo mozne dostat v kazdej egyptskej lekarni. Egyptski lekari v tom case pracovali asi s 900 druhmi rastlin a vdaka balzamovaniu poznali pomerne dobre aj ludske telo. Najstarsimi liecivymi rastlinami v Egypte boli lan, znamy uz okolo roku 4000 pred n. l., figovnik v roku 2000 pred n. l. a mata o osem storoci neskor. Dalsimi znamymi bylinami boli cesnak, borievka, konope. V tom case uz bol znamy aj vytazok z makovic, ktory sa pouzival na utisenie placucich deti. Neskorsie sa zacal pestovat aj aniz, fazula, cibula, jacmen, rasca, kopor, koriander, salat, uhorka, psenica, vinic, dyna cervena a ine. Tuhe vytazky organickeho a anorganickeho povodu sa podavali vo forme prasku, piluliek, zapracovane do kolacov a lievancov a zvonka vo forme masti, olejov, kase ci cesta. Bolo zname aj pouzivanie popola a dymu zo spalenych rastlin. Lekari boli vsestranne vzdelani odbornici, napr. knaz Imhotep (2980 - 2900 pred n. l.), prvy znamy lekar, bol astrologom a projektoval aj pyramidy. Egyptania si ho natolko vazili, ze ho vyhlasili za boha.
   Dalsou vyznamnou oblastou, kde sa v staroveku rozvijala fytoterapia, bola Mezopotamia (uzemie medzi Eufratom a Tigrisom) s centrom v Babylone. Liecebne prostriedky su zname z klinovych (hlinenych) tabuliek priblizne z roku 3000 pred n. l., kde je zaznamenany aj zaujimavy fakt, ze z Ciny sa dovazal znamy koren zensen. Z tohto obdobia je znamy aj liekopis s 1400 rastlinami. Okrem rastlin, ktore boli zname aj v Egypte, obyvatelia Mezopotamie poznali aj take druhy, ako boli jablon, tekvica, fenikel, safran, tymian, koriander, horcica, oleander, myrha a ine. Isty babylonsky kral nechal zalozit zahradu, kde sa pestovalo 64 druhov liecivych rastlin. Mezopotamsky receptar obsahoval okrem vytazkov z rastlin aj 120 mineralnych latok a 120 produktov zivocisneho povodu, ktore mali liecive ucinky. Tento receptar, na rozdiel od egyptskeho, nepoznal pri predpisovani liekov ani miery ani vahy. Medzi liecitelmi o mnozstve jednotlivych prvkov v lieku vladla akasi ticha dohoda. Za velmi dolezity sa pokladal aj cas, kedy sa liek vyrabal a kedy ho pacient uzil. Najuznavanejsimi lekarmi v tejto oblasti boli Sumeri, Babyloncania a Asyrcania. Mnohe z mezopotamskych receptov prebrala aj grecka medicina, anticka medicina a neskor aj arabsky svet.

(Nabuduce fytoterapia v Cine a v Indii)

„baca Sperka“

Text pod kresbu: Kresba: Pavol M. Kubis

Kedy vychadza – kedy zapada vo februari

   1. 7.11 (vychod Slnka), 16.38 (zapad Slnka), 2. 7.10, 16.4, 3. 7.08, 16.42, 4. 7.07, 16.43, 5. 7.05, 16.45, 6. 7.04, 16.46, 7. 7.03, 16.48, 8. 7.01, 16.50, 9. 6.59, 16.51, 10. 6.58, 16.51, 11. 6.56, 16.55, 12. 6.55, 16.56, 13. 6.53, 16.58 (o 5.44 je Mesiac v splne), 14. 6.51, 16.59, 15. 6.50, 17.01, 16. 6.48, 17.03, 17. 6.46, 17.04, 18. 6.44, 17.06 (o 20.26 Slnko vstupuje do znamenia Ryby), 19. 6.43, 17.07, 20. 6.41, 17.09, 21. 6.39, 17.11, 22. 6.37, 17.12, 23. 6.35, 17.14, 24. 6.34, 17.15, 25. 6.32, 17,17, 26. 6.30, 17.18, 27. 6.28, 17.20, 28. 6.26, 17.22 (o 1.31 je Mesiac v nove).

   Cas slnecneho svitu sa od 1. do 28. februara predlzi o 45 minut.

Mgr. Jozef Pupis

Rozpis lekarenskych pohotovostnych sluzieb v Brezne na februar

   1. streda: Afrodita, Nam. gen. M. R. Stefanika 8, 2. stvrtok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., Banisko 1, 3. piatok: Aurum BB, Malinovskeho 2 A, 4. sobota: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 5. nedela: Medicentrum Brezno, s. r. o., CSA 60/12, 6. pondelok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 7. utorok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 8. streda: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 9. stvrtok: Medikament, Kuzmanyho 1, 10. piatok: Vitamin, Nam. gen. M. R. Stefanika 31, 11. sobota: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 12. nedela: Yzop, Sturova 49, 13. pondelok: Medicentrum Brezno, s. r. o., 14. utorok: Yzop, 15. streda: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 16. stvrtok: Afrodita, 17. piatok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 18. sobota: Aurum BB, 19. nedela: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 20. pondelok: Aurum BB, 21. utorok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 22. streda: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 23. stvrtok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 24. piatok: Medikament, 25. sobota: Medikament, 26. nedela: Vitamin, 27. pondelok: Vitamin, 28. utorok: Medicentrum Brezno, s. r. o.