Foto: Stefan Vozar

Pietny akt kladenia vencov pri prilezitosti 61. vyrocia oslobodenia Brezna	Oceneni s primatorom mesta: (zlava) Ladislav Bartko, Jan Weiss, Stela Ihringova, Ladislav Libica, Stefan Horsky, Gabriela Pravotiakova, Frantisek Dropco, Oto Baldovsky

Spomienkove oslavy a slavnostne zasadnutie mestskeho zastupitelstva

   Breznianskym namestim v utorok 31. januara z ust primatora Brezna Ing. Jaroslava Demiana a clena Predsednictva UR SZPB Ing. Jana Longauera zneli slova o slobode a mieri. Predstavitelia mesta, okresu, poslanci mestskeho zastupitelstva, protifasisticki bojovnici a hostia si pietnou spomienkou uctili pamiatku tych, ktori pred 61 rokmi bojovali za oslobodenie Brezna, za oslobodenie svojho maleho kuska na Zemi.
   „Su chvile hladania, uspechov, rozcarovani, chvile, ked clovek naliehavo potrebuje oporu. Vtedy je stastim, ked sa najde niekto, kto poda pomocnu ruku, ci len poradi. Vy, vazeni oceneni, ktori ste dnes prisli medzi nas, aby ste prevzali za ucasti svojich blizkych, priatelov a ostatnych pritomnych ocenenia, ste svoje vedomosti, svoj talent a zivotny entuziazmus odovzdavali nezistne a plnym priehrstim,“ povedal primator Ing. Jaroslav Demian vo velkej sale hotela Dumbier na uvod slavnostneho zasadnutia mestskeho zastupitelstva, na ktorom odovzdavali ocenenia.

Cena primatora mesta Brezno

   Ladislav Libica cez hudbu charakteristicku pre nas region cely zivot rozdaval radost a potesenie vo chvilach dobrych i zlych. Folkloru Horehronia, ale aj celeho Slovenska podlahol aj Augustin Nikel. Obidvaja sa dozivaju vyznamneho zivotneho jubilea. S menom Ota Baldovskeho je nerozlucne spaty svet sportu a kulturneho diania v meste. Svojou vyraznou dokumentarnou a publikacnou cinnostou prispel k rozvoju Miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne.
Stefan Horsky zasvatil kazdu volnu chvilu hudbe, ale trosku ineho charakteru. Dychovy orchester mesta Brezno, ktoreho je clenom, vystupeniami sprijemnuje mnohe slavnostne podujatia a svoje hracske i spevacke umenie dokazuje divakom doma, ale aj v nasich druzobnych mestach.

Cena mesta Brezno

   Polstorocie v zivote cloveka znamena vela. Este viac znamena, ked su to roky, pocas ktorych sa stretavaju rozni ludia, s roznymi pracovnymi povinnostami, spojeni len jednym. Laskou k folkloru a potesenim z pohybu a tanca. Aj takto by sa dala v kratkosti charakterizovat cinnost folklorneho suboru Mostar, ktory sa svojou pracou pricinil o to, aby tradicie a historia nasho regionu neboli zabudnute. O to viac to musime zdoraznit v suvislosti s cinnostou Horehronskeho muzea v Brezne. Muzeum sa za svoju 45-rocnu eru staralo o to, aby klenotnica nasej historie bola stale ziva, obohacovana o nove zbierky, doplnena novymi informaciami. Len ten narod, ktory dokonale pozna svoju historiu, si zasluzi, aby sa rozvijal do krasy a bohatstva. Ked hovorime o krase a bohatstve, potom mozeme pokojne povedat, ze hovorime o hudbe. Ten, kto jej podlahne, zasvati jej svoj zivot a uz nikdy ju neopusti. Ludia radi odovzdavaju svoj talent dalej, tak zabezpecia, ze ini mladi, talentovani ludia budu ich pokracovatelmi. Tato tuzba cloveka sposobila, ze pred 45 rokmi v Brezne zacala historia Zakladnej umeleckej skoly. Ma svojich pokracovatelov, talentovanych a nadanych, siriacich jej dobre meno doma i za hranicami nasho mesta a nasej vlasti. Za slobodu a mier museli ludia zaplatit vysoku cenu. Frantisek Dropco z vlastnej skusenosti vie, co je ludska zloba a tuzba po moci. A pretoze v ziadnom pripade nechcel pripustit, co i na malu chvilu, ze tato zloba moze zvitazit, so zbranou v ruke branil svoje presvedcenie. Patri mu nas obdiv a vdaka.

Cestny obcan mesta Brezno

   Ked v Brezne spominame osobnosti, ktore prispeli k zvyseniu jeho kulturneho povedomia, automaticky hovorime o osobe, ktora cely zivot venuje vychove mladych ludi - buducich ucitelov slovencinarov. Obyvatelia jeho meno sklonuju aj vtedy, ked sa spomina historia Horehronskeho muzea v Brezne. Ladislava Bartka s Breznom spajaju roky prezite v miestnom gymnaziu.Takto si ho budeme pamatat my - sucasnici a takto ho budu zo stranok kronik spoznavat nasi potomkovia. Kronika mesta je studnicou spomienok, pripomienkou prezitych chvil. Jej obsah je castokrat dotvoreny fotografiou, obrazkom. Nad strankami kroniky stravila mnohe hodiny aj dalsia ocenena Zlatica Balazovjech – Klincova. Vdaka vytvarnemu talentu, ktorym je obdarena, doplnala texty vhodnymi kresbami, skraslovala stranky breznianskych kronik. Svoj talent zacala najskor uplatnovat prave takto. No plne ho rozvinula vo svojej umeleckej tvorbe. O jej vyraznom talente sa tak mohli presvedcit mnohi navstevnici jej vystav.
   Za folklorny subor Mostar ocenenie prevzala jeho organizacna veduca Stela Ihringova, za Horehronske muzeum a zakladnu umelecku skolu ich riaditelia Jan Weiss a Gabriela Pravotiakova. Nepritomnym Augustinovi Niklovi a Zlatici Balazovjech - Klincovej ceny odovzdaju dodatocne. V mene
vsetkych ocenenych slova vdaky vyslovil Ladislav Bartko. „Z udelenych vyznamenani mame pochopitelne velku radost a naplna nas aj pocitom vari opravnenej a zasluzenej hrdosti. Prijimame ich ako prejav uznania, osoznosti, vyznamu, azda aj spolocenskeho dosahu nasej prace. Zaroven ich vsak chapeme aj ako zavazok, vyzvu i motivaciu na dalsie predsavzatia, napady a plany, a to nie len pre nas, lez aj pre inych, ktori svoje mesto Brezno maju rovnako radi ako my,“ povedal okrem ineho Cestny obcan mesta Brezno.
   Rozhovor s Ladislavom Bartkom prinasame uz v tomto cisle, ostatnych ocenenych predstavime v dalsich vydaniach.

(r)

Vyrazna osobnost na poli vedy a kultury

   Rodak z obce Trstene pri Hornade, kde absolvoval ludovu skolu, neskor studoval v Zdani a v Kosiciach. Vysokoskolske studium (odbor slovencina na Filologickej fakulte Vysokej skoly pedagogickej) absolvoval v Presove. Po ukonceni studia opustil brany Presova a prisiel do stredoslovenskeho mestecka, kde dvanast rokov posobil v miestnom gymnaziu. Aj Brezno opustil, aby pracoval v Literarnovednom ustave SAV v Bratislave, na Filologickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, az sa napokon vratil do Presova, kde zije do dnesnych cias. Vratil sa do rodneho kraja, ale neustale dokazuje, ze aj nase hory a horehronska dolina su jeho srdcu blizke. Pravidelne sa vracia do Brezna pri spoluorganizovani Chalupkovho Brezna, poskytuje odbornu pomoc Horehronskemu muzeu, z jeho iniciativy sa premenovalo breznianske gymnazium na Gymnazium Jana Chalupku. Vyrazna osobnost na poli vedy a kultury. Cestny obcan mesta Brezno doc. PhDr. Ladislav Bartko, CSc.

Aky je vas vztah k Breznu?
   - V Brezne som posobil dvanast a pol roka. Ci je to vela, alebo malo, tazko posudit. Pre mna to bolo dost na to, aby som si v nom uplne zvykol a citil sa v nom ako doma (ako zaujimavost mozem uviest, ze po odchode na nove posobisko som cele dlhe nasledujuce roky musel pri pisani listov davat velky pozor, aby som pri uvadzani miesta a datumu na ich zahlavi nenapisal „Brezno” namiesto „Presov”...). Zrejme nie casova dlzka pobytu na urcitom mieste je rozhodujucim faktorom formovania vztahu cloveka k tomuto miestu. Dolezitejsie je, ako sa v nom citi. A to je aj moj pripad. Ja som sa v Brezne citil dobre – mal som v nom pracu, ktora ma bavila, velmi dobry kolektiv spolupracovnikov a mimo pracoviska aj cely rad vzacnych priatelov, s ktorymi ma spajal prave pozitivny vztah k nasmu mestu a v tomto vztahu prameniaca tuzba nieco uzitocne pre toto mesto urobit. Tak ako ini aj ja som bol a dodnes som vyznavacom zasady, ze pracovnym miestom ucitela (osobitne slovencinara) nemoze byt iba trieda a skola, ale aj sirsie prostredie posobiska. Tomu by mal pomahat pri jeho vsestrannom (v mojom pripade najma kulturnom) napredovani. Mozem dodat, ze ja som do Brezna s takymito ambiciami uz prichadzal. Ako svoju prvu ucitelsku stanicu som si ho totiz sam vybral (z viacerych moznosti, ktore mi ponukla fakultna tzv. rozmiestnovacia komisia po uspesnom vykonani statnych zaverecnych skusok). Rozhodujucu ulohu pritom zohrali moje dovtedajsie vedomosti o breznianskych literarnych tradiciach a rysujuce sa moznosti podielat sa na dalsom rozvijani tychto tradicii. Spominam si, ze do vyuzivania tychto moznosti som sa hned aj pustil – uz par dni pred nastupom na vtedajsiu brezniansku „jedenastrocenku” som napisal a v jednom z dennikov aj uverejnil clanok o 50. vyroci umrtia G. K. Zechentera-Laskomerskeho, jednej z vyznamnych osobnosti literarnych dejin Brezna. Po prichode do Brezna potom jeden za druhym nasledovali dalsie pokusy nieco uzitocne urobit – najprv to bolo rozvirenie diskusie o potrebe zalozenia muzea, spoluucast na tomto zalozeni i na rozprudeni cinnosti muzea v jeho zaciatkoch (spolu s priatelmi L. Simonom a M. Kanom som napriklad spoluautorom libreta a scenara jeho prvej vystavy), potom priprava programov k vyrociam roznych udalosti a osobnosti (medzi nimi napriklad na oslavy 700. vyrocia prvej pisomnej zmienky o Brezne, 160. vyrocia narodenia a 100. vyrocia umrtia velkeho breznianskeho rodaka Karola Kuzmanyho, 30. vyrocia umrtia Martina Razusa a i.), podiel na priprave a odhaleni pamatnych tabul vyznamnym dejatelom, podiel na priprave i redakcii prvej monografie o Brezne (vydanej v roku 1965 a nasledne i tej druhej z minuleho roka), iniciativa zalozit Chalupkovo Brezno, spoluucast na tomto zalozeni a na organizacii jeho prvych rocnikov i neskorsia – az doteraz – pomoc pri aktualizacii obsahu, organizacii a priebehu jednotlivych rocnikov tejto sutaznej prehliadky umeleckej tvorivosti pedagogickych pracovnikov (ako staleho predsedu jednej z jeho porot a prizyvaneho clena organizacneho vyboru), iniciacia a priprava odborneho programu troch vedeckych konferencii o vyznamnych spisovateloch Brezna a okolia a zostavenie zbornikov z nich (F. Svantner, J. Chalupka, G. K. Zechenter-Laskomersky) atd.
   Aky je teda moj vztah k Breznu? Ak poviem, ze vrely, vrucny, moze to vyznievat pateticky, aj ked to dobre vystihuje jeho podstatu. Poviem teda, ze od momentu rozhodnutia sa prist sem sa Brezno stalo mojim mestom a ze na tomto mojom vztahu k nemu sa nic nezmenilo ani po mojom  (rodinnymi problemami vynutenom) odchode na rodny vychod. Vracal som sa sem a stale sa vraciam ako do svojho mesta, s cielom pomahat, ako viem a mozem.            

Co pre vas vyznamenanie Cestny obcan mesta Brezno znamena?
   - Toto vyznamenanie vnimam ako nieco neskutocne. Pravdaze, ako kazdeho aj mna vzdy potesi akykolvek prejav uznania a ocenenia vysledkov mojej prace, hoci – a to hovorim naozaj uprimne – nijaka moja cinnost v prospech mesta nikdy nebola motivovana myslienkou na jej nejake neskorsie ocenenie. Jednoducho som ju povazoval za sucast svojich povinnosti a dostatocnou odmenou za nu mi bolo vedomie, ze mala zmysel (za vsetky dva priklady: Horehronske muzeum existuje, funguje uz 46 rokov, Chalupkovo Brezno ma za sebou 38 rocnikov... – dokaz, ze to malo svoj zmysel). Udelenie cestneho obcianstva pre mna teda znamena nieco, co som naozaj necakal, comu len tazko mozem uverit, s cim sa vsak zrejme musim vysporiadat – na jednej strane prijat ho ako mimoriadne ocenenie svojej prace (pricom si uplne jasne uvedomujem, ze toto vyznamenanie zaroven patri aj vsetkym tym, ktori k hodnote mojej takto ocenovanej prace nejako prispeli) a zaroven ho vnimat ako velky zavazok byt svojmu mestu aj nadalej uzitocny. 
   Vsetkym, ktori sa o toto moje vyznamenanie nejako zasluzili (najma navrhovatelom a poslancom mestskeho zastupitelstva), uprimne dakujem za prejavenu doveru a svojmu mestu Brezno zelam dalsi rozkvet, aby sa jeho obcanom, teraz uz opat mojim „pravoplatnym” spoluobcanom, zilo stale lepsie a lepsie. 

(r)

Ocenenie L. Bartko prebral z ruk primatora