Julius Lopusny, dochodca, Brezno:
- Samozrejme, ze je velmi smutne, co sa robi v poslednom case. Letecka havaria, spadnute strechy nielen v Polsku, ale aj u nas a v Cechach. Myslim si, ze stat by sa nemal zbavovat zodpovednosti. Malo by mu zalezat na tom, ako kvalitne je budova urobena. V konecnom dosledku si to odnesu ludia, ktori sa v budove nachadzaju. Nasledky by mal niest stat. Treba spravit zavery a opatrenia. Je velmi smutne, ze tam zahynuli prave nasi ludia. Nechcel by som byt v situacii pozostalych.

Katarina Libicova, dochodkyna, Bacuch:
- Je mi velmi luto ludi, ktori tam prisli o zivot. Stavbari by si mali dat lepsi pozor a stavat pevnejsie budovy. Nie pustit tolkych ludi do takej budy, ktora je jedine pre holuby.

Darina Hladajova, lesna robotnicka, Cierny Balog:
- Stale je vela pohromy. To je otras. Je to hrozne. Videla som zabery v televizii. Jeden zo zranenych je dokonca z Cierneho Balogu, poznam ho. Mal stastie.

Andrea Michelcikova, vychovavatelka, Podbrezova:
- O tragedii v Polsku som pocula. Clovek uz ani nevie, kde sa co moze stat. Chovatelia holubov isli za tym, co ich bavilo a zrazu hups. Naozaj, dnes stojim na chodniku a neviem, co sa mi prihodi. Zvlastne pocity su z toho. Neprajem nikomu to, co teraz prezivaju rodiny mrtvych. Je to tragedia. Budu im chybat, urcite. Viem, ako im je. Bola som len dieta, ked mi zomrel otec, ktory bol chory, a je ine, ked clovek odchadza takymto sposobom.

Marta Kochanova, porodna asistentka, Brezno:
- Je to smutne. Hrozna tragedia. Neda sa to opisat slovami. Podobne ako pri leteckej havarii, kedy zomreli mladi ludia. Hovori sa, ze nestastie chodi po ludoch. Aj tak je to hrozne. Clovek ani nevie, kde ciha nestastie. Kazdy den sa stane nejaka tragedia. Poznam matku jedneho z tych, ktori nasli smrt pod troskami strechy v Polsku. Sucitim s nou.

 Elena Bohacikova, podnikatelka, Pohronska Polhora:
- Zialbohu, je to tragedia, ktora nas moze vsetkych postihnut. Kazdemu zviera srdce. O to viac, ze jeden zo zavalenych je z Michalovej, poznala som ho. Tazko je hovorit, kazdy to preziva.

(ng, ma)

Valentin

   Mame tu februar, ktory so sebou prinasa sviatok „vsetkych zalubenych“, Valentina. No aj napriek tomu moze z neho vzniknut den plny smutku alebo naopak, stastia a radosti...
   Myslim si, ze sviatok svateho Valentina mozeme kludne povazovat za dost nevyspytatelny den. Skuste sa zamysliet nad tym, co od neho vobec ocakavate.
   Ti, ktori niekoho maju, mozno v kutiku duse dufaju, ze od svojho milacika dostanu romanticku dovolenku v exotickej krajine, ponuku na sobas ci nejaky pekny flakon draheho parfumu. Niektore pary mozno neocakavaju nic vynimocne a podaruju si drobne malickosti. Ale ako zistite, co vas partner od vas ocakava? Keby ste sa ho na to spytali, stratilo by to svoje caro... A mozno od vas ocakava velke PREKVAPENIE!
   Par ludi na tento den zabudne, alebo sa ho snazi ignorovat.
Prave preto si myslim, ze moze dojst k roznym nezhodam. A mozno aj nesplnenym zelaniam... No a ti, ktori nikoho nemaju, tyraju samych seba predstavami, ze okrem nich su VSETCI zamilovani, alebo sa nad tymto dnom radsej nepozastavuju.
   No aj tak vas chcem ubezpecit, ze ak vam nikto nic nezazela, nekupi, neobjime, nepobozka, ani nevyzna lasku, neznamena to, ze vas nikto nema rad, ani ze to tak navzdy zostane... No a ak naozaj chcete, aby vas niekto niecim potesil, poteste najskor niekoho VY!
   No a samozrejme, aby som nezabudla, zelam vam, aby ste prezili tento den podla svojich predstav...

Katarina Klembalova

Polrocny koncert ziakov Zakladnej umeleckej skoly v Helpe

   Zazit koncert v ZUS v Helpe znamena dat sa viest podivuhodnym svetom hudby a prostrednictvom ziakov nechat prehovorit klasikov i sucasnych hudobnych skladatelov.
   Koncerty v tejto skole su skutocne velkym zazitkom, ktory si odnasaju milovnici hudby z celeho Horehronia. Aj polrocny ziacky koncert v piatok 27. januara bol nezabudnutelny. Majstrovstvo ziakov za nastrojmi bolo obdivuhodne. Predstavili sa v solo hre i v komornom obsadeni, dua, tria, kvarteta. Spod ich prstov zazneli skladby z obdobia baroka, klasicizmu, romantizmu, tiez hudba moderna. Posluchaci obdivovali umelecky prejav kazdeho ziaka.
   Vdaka tomu, ze sa deti ucia hrat hudbu roznych obdobi, same vyjadruju svoje citenie, objavila sa v programe koncertu aj vlastna tvorba ziakov. Na koncerte zaznelo 28 hudobnych cisiel, ale aj tak nemohli dostat priestor vsetci nadani ziaci tejto skoly, pretoze ich je ovela viac.
   Plni dojmov chceme podakovat ziakom a ucitelom a popriat im vela uspechov pri umeleckej cinnosti, mnoho peknych koncertov, pretoze my, posluchaci, sa uz na ne tesime.

Rodicia

K clanku: Splacam dlh uplynulemu roku

   Zaujal ma clanok M. Rybarovej o stretnuti po styridsiatich rokoch od maturity. Paci sa mi, ze porozumela slovam svojej triednej profesorky Valiky Furielovej, ked ich nabadala, aby sa stretavali castejsie, ze „vie, o com hovori“.

   Ja som vlani bola na stretnuti po patdesiatich piatich rokoch! Stretavali sme sa pravidelne po piatich rokoch. Na stretnuti po styridsiatich piatich rokoch sme sa zhodli, ze pat rokov je pre nas uz dlhy cas, a tak sme to upravili na dva a tri roky. Je to uzasne, radostne, srdecne, ved vacsina z nas to tahala spolu celych osem rokov (na gymnaziu) a polovica triedy sme zili spolu na internate. Spolu sme prezili vsetky radosti, strasti a lasky. Mnohe z nas sa povydavali za studentske lasky, takze aj s manzelmi sa pozname. Mame si toho tolko povedat! Je krasne spominat. Aj ja „viem, o com hovorim“. Preto by som chcela M. Rybarovej a vsetkym jej spoluziackam popriat, aby sa im podarilo zorganizovat castejsie stretavky.

(mv)

Vecer vaznej hudby

   Ojedinelu kulturnu udalost zazila Zakladna umelecke skola v Brezne v piatok 27. januara. Zavitalo k nam vzacne trio mladych umelcov.
   Najmladsi z nich, 22-rocny huslista Alexej Rosik z Banskej Bystrice v spolupraci s klaviristom – tiez Bystricanom Matejom Arendarikom a violoncelistom Petrom Nouzovskym z Prahy, voviedli nas – posluchacov zhromazdenych v sale ZUS-ky – do zadumciveho sveta hudby v sonate pre violoncelo Johannesa Brahmsa, povzniesli nas fantazijne a vzletne tony Fantazie pre husle Roberta Schumanna ci priebojne, kvilive, ale i humorne ladene trio Dmitrija Sostakovica. Vsetci traja hudobnici v sucasnosti studuju na AMU v Prahe. Spolupracuju s roznymi orchestrami a ich hru poznaju ludia v mnohych krajinach sveta. Maju za sebou uspesne, cenami ovencene ucinkovanie na domacich i medzinarodnych sutaziach a festivaloch.
   Niektori z nas, ucitelov, sme mali moznost o dva dni skor zhliadnut aj ich koncert v Divadle JGT v Banskej Bystrici. Umelecke trio interpretovalo dielo Ludwiga van Beethovena s velkym muzikantskym nasadenim a ocarujucou davkou fantazie. Tato vzacna iskra, ktorou si podmanili publikum, im nechybala ani pri ich breznianskom piatkovom ucinkovani.
   Ich interpretacia je zaznamenana aj na CD nosicoch, ktore sme si po koncerte kupili.

(ml)

Spojila nas radost a usmev

   V sobotu 21. januara sme prezili krasne popoludnie v Dome sv. Alberta a medzi starsimi a chorymi ludmi, o ktorych sa s laskou staraju sestry Albertinky a ostatny personal. Deti z mytnanskej farnosti im predviedli vianocne divadielko o prichode Troch kralov a narodeni Jeziska. Pridali tiez niekolko vianocnych a veselych piesni i basen. Predlzili sme tak uz skoro zabudnute vianocne chvile. Bolo nadherne vidiet radost v ociach deti a usmev na tvarach mnohych tychto trpiacich a tazko skusanych ludi. Ba dokonca si niektore piesne s detmi aj zaspievali. Mali divadelnici vdacne prijali potlesk a sladku odmenu, ale tiez pozvanie prist aj nabuduce.

M. Akuratna