Jarmila Slezakova, dochodkyna, Valaska:
- Ja som odtialto, ale mam na prazdninach vnucata z Moravy, z Velkej Polomy. Boli tu dva tyzdne v juli a teraz v auguste prisli na dalsi tyzden, chvilami s rodicmi, chvilami bez nich. Boli sme v aquaparku v Liptovskom Mikulasi, venujeme sa turistike, cykloturistike, plavame, proste vo velkom sportujeme.

Martin Habr, vysokoskolak, Dacice:
- Sme partia chlapcov z Ceskej republiky a namierene mame do Narodneho parku Muranska planina. Dnes rano sme pricestovali vlakom a ohlasili sme sa v turisticko-informacnej kancelarii pre mapky. Na Muranskej planine som bol pred piatimi rokmi, velmi sa mi pacilo, preto som sa sem vratil. Mate krasnu, divoku prirodu.

Patricia Karlovska, zivnostnicka, Kutna Hora:
- Uz desat rokov zijem v Cechach, kde som sa vydala. Prisla som na dovolenku k mojmu ocinovi do Myta pod Dumbierom, prichadzam sem tak dvakrat do roka. Rada sa sem vraciam, pretoze je to moj druhy domov.

Manzelia Dagmara a Andrzej Krawiecovci z Krakova:
- Dovolenkujeme v hoteli v Hronci, ale pozname cele Slovensko, chodime sem uz sest rokov. V zime lyzujeme v Ciernom Balogu, na Chopku, v Myte pod Dumbierom, v Polomke. V lete navstevujeme kupaliska, jaskyne a podobne, aj dnes nasi priatelia zo Stetina, s ktorymi sme prisli na Slovensko, sli do Dobsinskej ladovej jaskyne a do Levoce. U vas je v porovnani s Polskom lacnejsie stravovanie v restauraciach, pivo, vodka, vino, napriklad vo Valaskej je vyborny obchod s tokajskym vinom. U nas je lacnejsi nabytok a oblecenie. Nakupujeme suveniry i ovci syr, ktory je velmi dobry. Radi sem cestujeme, ved z Krakova je len 240 km, to je ako od vas do Bratislavy.

PhDr. Eva Cesnakova, ucitelka, Bratislava:
- Dovolenkujeme v Bacuchu, kde mame uz dlhe roky chalupu. Je to nasa srdcova zalezitost. Sme tu s vnucatami. Paci sa mi tento kraj, je to rodisko mojho manzela. Chodime sem pravidelne kazdy rok, prave teraz ma manzel vystavu v Horehronskom muzeu, kde uz vystavoval asi trikrat. Aj ked som sa tu nenarodila, toto miesto povazujem za svoj domov. Manzelovych rodicov som mala velmi rada, uz je to dost davno, co zomreli, ale stale mi je za nimi luto.

(ng, ma)

Domov socialnych sluzieb blizsie k ludom

   Sme zariadenie s celorocnym pobytom pre dospelych zdravotne postihnutych obcanov s dusevnymi poruchami a poruchami spravania. Nas domov socialnych sluzieb sa nachadza v miestnej casti Predne Halny c. 39. V okrese Brezno sme jedine zariadenie takehoto typu. Do nasho zariadenia prijimame klientov, ktori uz nemozu zotrvat vo svojom prirodzenom prostredi, a to ani s pomocou poskytovania terennych sluzieb socialnej starostlivosti.
   Sme male zariadenie, skoro rodinneho typu, co nam umoznuje individualny pristup. Nasou prioritou je integracia v co najsirsej miere. Cinnosti realizovane s klientmi sa vykonavaju v malych skupinach alebo individualne.
   V sucasnom obdobi sa v nasom zariadeni realizuje projekt rekonstrukcie a pristavby financovany z fondov EU. Nase zariadenie tak dosiahne standardy porovnatelne s europskou normou. Vysledkom rekonstrukcie bude zlepsenie celkovych zivotnych podmienok klientov, zvysenie kapacity a rozsirenie poskytovania sluzieb o denny pobyt. Z doposial 4-, 5-, 6-postelovych izieb sa zmenia na 1-, 2-postelove. Zavadzame poskytovanie starostlivosti aj dennou formou, t. j. starostlivost o zdravotne postihnutych v dennych hodinach (muzi a zeny). Umozni to rodinnym prislusnikom zlepsit ich ekonomicku situaciu, da im to prilezitost pracovat a sucasne byt so svojim pribuznym vo svojom domacom prostredi.
   Projekt sa realizuje v sucasnosti za trvaleho chodu prevadzky. Je to velmi narocne, kedze ide o mentalne a psychicky hendikepovanych obcanov. Z tohto dovodu sme sa rozhodli v dnoch  od 24. do 28. jula zrealizovat pobyt v kempingu na Pocuvadle pri B. Stiavnici (na fotografii). Nasi klienti boli ubytovani v stanoch. Tymto by sme sa sucasne chceli podakovat za darovanie stanov, spacich vakov a karimatiek. Bez nich by sme tento vylet nemohli zrealizovat. Uz dlhsie obdobie spolupracujeme so skolou EBG v Branderburgu v SRN. Vymenne pobyty studentov a ich prax je pre nase zariadenie velkym prinosom. Blizsie informacie o nasom zariadeni ziskate na t. c. 6114296.

Bc. Eva Sekelska, riaditelka DSS Kotva

 Na koho sa v monografii Brezno v premenach casu zabudlo

   Verejnost ma moznost uz cely rok listovat v reprezentativnej monografii Brezno v premenach casu, a tak sa podrobnejsie zoznamovat s historiou nasho mesta. Brezno ziskalo modernu publikaciu, v ktorej stari rodaci sa v spomienkach s pocitom hrdosti mozu vracat k svojim „korenom“ a novym obcanom monografia umoznuje ziskat poznanie, ze neprisli do mesta „nikoho“, ale stali sa obcanmi mesta s bohatou kulturnou tradiciou. Tato monografia svojou formou i obsahom dostojne reprezentuje nielen mesto, ale tiez jej autorov a zostavovatelov.
   Kniha takmer komplexne mapuje dejiny mesta a zivot jeho obyvatelov. Podrobny a plasticky je aj popis rozmanitych cinnosti, ktorymi sa zamestnavali a zivili obcania mesta. Skoda, ze v tejto kapitole nie je zmienka o jednom vyznamnom druhu cinnosti, ktorou sa priblizne do konca styridsiatych rokov minuleho storocia zamestnavala pomerne velka skupina obyvatelov. Samotna poda poskytovala len skromne podmienky na obzivu, preto hlavne iniciativnejsi rolnici, ktori vlastnili kone, hladali zarobok v lesoch pri zvazani dreva. Ved vsetko vytazene drevo v okolitych bohatych lesoch bolo treba doviezt na dalsie spracovanie na pily alebo na kurenie do bytov, uradov, skol a pod., pretoze sa vykurovalo takmer vylucne drevom. Tuto pracu robili so svojimi konmi „furmani“. Odkornene 15 – 20 m dlhe kmene stromov zvazali „furmani“ na pily v Brezne, Gasparove, na Kubickej, Stiavnicke, Myte ci Janosovke. Po cely rok, bez ohladu na pocasie, uz pred siestou hodinou sa ulicami ozyval klepot konskych kopyt a hrmot kolies „slogarskych“ vozov – v zime vrzgot sani – smerujucich do hor. Vecerom sa tento vyjav opakoval v opacnom smere. Aj takyto bol obraz breznianskych ulic „vsednych“ dni – az do casu, ked pach koni a klepot kopyt a hrmot kolies „slogarskych“ vozov nahradili vyfukove plyny a lomoz motorov tazkych nakladniakov. Hoci povolanie „furman“ prakticky zaniklo, na tazku pracu „tvrdych“ chlapov by sa zabudat nemalo.

(dg)

Aktivita polhorskych turistov

   Uz niekolko rokov od zalozenia turistickeho oddielu v P. Polhore, ktoreho iniciatorom bol Adolf Kubizniak, vyvija tento oddiel dobru cinnost. V tomto obdobi ma sestdesiatsedem clenov na cele s predsedom Jozefom Krupom. Tohto roku sa zucastnili na viacerych turistickych akciach, ako vystup na Klenovsky Vepor, Fabovu holu a po jej hrebenoch, v Tisovci na Hradovu a na dalsich podujatiach do okolia Polhory a Horehronia.
   V sobotu 12. augusta si dali zraz na Zbojskach, kde okrem dobreho gulasa sutazili v pretahovani lanom, v hode polenom, skakani vo vreciach a najmladsie ucastnicky aj v behu na 20 metrov. Pri ludovych pesnickach zavrsili vydarene podujatie s tym, ze i nadalej budu turistiku nielen pestovat, ale tiez medzi Polhorcanmi ju propagovat.

(vr)