Nedovolia zhrdzaviet kolajniciam do Vydrovskej doliny

   Nezabudnutelne zazitky, vzrusujuce prekvapenia, skvelu zabavu, novych priatelov, perfektne hry, vybornu naladu, krasnu prirodu, romanticke vecery pri ohni s gitarou, uzitocnu pracu, jazdu parnym vlacikom, oddych od rodicov v taborisku vo Vydrovskej doline pri Ciernom Balogu sluboval organizator  24. rocnika Vydrovskych letnych taborov - obcianske zdruzenie Vydra. Minuly tyzden sme sa boli presvedcit, ci svoje sluby dodrzal.

   „Zacali sme 1. jula „stavackovym vikendom“, kedy sme postavili cele taborisko. Tohto roku sme sa prestahovali do novej lokality vo Vydrovskej doline pri odbocke na Obrubovanecku. Postavili sme novy pristresok, zhotovili lavice a cele taborisko dostavali do podoby, aby bolo schopne fungovat nielen toto leto,“ informovala nas konatelka obcianskeho zdruzenia Vydra Mgr. Maria Srolova, ktora si v praci zobrala neplatene volno, aby sa naplno mohla venovat letnym taborom.
   Taborisko, to je vlastne dreveny zrub, strnast dvojmiestnych podsadovych stanov s konstrukciami a dva samostatne pristresky, v ktorych je polna kuchyna a jedalen. V tomto roku Vydra zorganizovala dovedna sest taborov. Klasicky - Rodicia s detmi - absolvovalo asi sestdesiat byvalych mladeznikov - brigadnikov uz so svojimi ratolestami. Po nich prisli Skautici, ich tabor sice nesuvisel s Vydrou, no je potesitelne, ze pekna lokalita prilakala ludi aj z inych koncin. Od 16. jula do 12. augusta styri detske turnusy za sebou boli na temy Shrek a Cesta okolo sveta za 80 dni. Zucastnilo sa na nich priemerne po dvadsat deti a na denny program dochadzali aj balocke deturence.
  
Prace na tabore

Dvanasteho augusta odstartovali pracovno-relaxacny tabor mladych ludi od sestnast rokov, ktori az do 26. augusta budu pracovat na zeleznicke a v areali amfiteatra vo Vydrovskej doline. „Prave bezi treti pracovny den a
 doteraz precistili vyse sto metrov rigolov vedla cesty a pri zeleznici, pretoze boli zanesene hlinou, co sposobovalo podmyvanie trate. Dievcata zacali natierat amfiteater a obnovia jeho okolie. Dnes isli niektori na Sanske, kde prerezavaju profil trate a okrem toho treba na trati menit podvaly za nove, natriet vagony, ktore su sucastou expozicie v skanzene, naolejovat vyhybky a robit udrzbu trate. Na zeleznicu chodia totiz prevazne profesionalni odbornici, ktori bud opravuju masiny, alebo na nich jazdia a ostatne prace ostavaju skor mladym brigadnikom,“ dodala  Majka.
   Sucasny turnus tvori dvadsatjeden mladych ludi z celeho Slovenska, stredoskolaci i vysokoskolaci, prisli aj mensie uz zname partie, no vacsina z nich sa spoznala len teraz. Poniektori „vyrastli“ na vydrovskych detskych taboroch a pokracuju dalej: „Chod taborov nam pomaha zabezpecovat asi dvadsat dobrovolnikov, su to bud vystudovani pedagogovia, ktori maju cez prazdniny volno a pomozu nam pri programe, alebo mladi ludia, ktori vyrastli v nasich taboroch a este sa chcu aktivne zapajat ako instruktori.“
   Ako vyzera den v mladeznickom tabore? Budicek okolo siedmej s tym, ze o osmej je nastup do prace, medzitym hygiena a ranajky, ktore od siestej pripravuje ranna sluzba. Do roboty ich odvaza vlacik z taboriska alebo zo stanice Vydrovo - skanzen, kam premava pravidelne. Privezie ich na stanicu zeleznicky do centra Balogu, kde im zadelia pracu, tu ma na starosti tzv. palier, ktory ma trochu blizsie k zeleznici ako ostatni smrtelnici. Je nim dobrovolnik Juraj Furdik z Banskej Bystrice, ktory si na zeleznicke „odkrutil“ civilnu sluzbu a vela taborov prezil pracou na nej. Ludia su rozdeleni do skupin podla toho, kde je aka praca. Robia priblizne do tretej s polhodinovou prestavkou na jedlo. Po prichode do taboriska je cas na hygienu a obed, ktory navari denna sluzba. Popoludnajsi program pozostava z hier: „Konkretne vcera sme hrali strasnu bojovu hru, ktora sa volala Mesnerove vrcholy. Na dvadsatdva osemtisicoviek sme museli vybehnut po dvojiciach, ale vsetci sme behali statocne az do tmy“,
priznala Majka. Vecer si zaspievaju pri ohni alebo sa este zahraju nejake hry a po desiatej uz po namahavom dni oddychuju, aby rano mohli pokracovat. Cez vikendy chodievaju na vylety do okolia.
   Pri natierani podia v amfiteatri sme vyrusili paticu dievcat, ktorym Majka priniesla desiatu a my sme sa medzitym co-to dozvedeli. Buduca gymnazistka Michaela Holanova z Liptovskeho Mikulasa do Vydrova prisla s dvoma kamaratkami. „Je tu super partia, aj veduci a hry su super. Pracujeme. Vykopavali sme dvadsat rokov stary zarasteny kanal vedla kolajnic, ale dalo sa to zvladnut v pohode. Vzdy, ked isiel vlak, sme mali prestavku. Popri praci sa zahrame vselijake hry.“ Jej dvojca Julia, ktora ide studovat grafiku, dodala, ze prisli hlavne preto, aby zeleznicke pomohli a popri tom sa aj zabavia: „Je to skvela priprava na pracu instruktorky, ktoru by som chcela na rok robit. Dufam, ze sa mi to podari,“ podotkla. K trojlistku kamaratok - Liptacok patri Bara Halikova, studentka bilingualneho gymnazia, ktora vyzdvihla iny pristup ako v detskom tabore: „Teraz sme mali medzi velkymi a vtedy sme boli velki medzi malymi.“ Stredoskolacka Diana Stefankova z Lucenca je v takomto tabore prvykrat: „Praca je celkom v pohode, da sa zvladnut. Clovek s tym ratal, ked sa sem prihlasoval. Poobednajsie hry su dobre, aj pre nas starsich,“ zdoraznila. „Ja som Gitka Malikova zo Ziliny a idem do druheho rocnika na gymnaziu. Je tu dobre, aj varia dobre,“ povedala nam posledna z brigadniciek.
   Vidiet, ze sluby neostali len slubmi. Mladi ludia budu zasluhou zanietencov z Vydry a mnohych dobrovolnikov na prazdniny vo Vydrovskej doline v dobrom spominat, ved odviedli uzitocnu pracu, popri ktorej relaxovali v lone krasnej prirody.

(ng)

Konatelka Vydry Mgr. Maria Srolova	Udrzba amfiteatra	Hry vo volnych chvilach