Prvý máj sa ako Sviatok
práce oslavuje od roku 1890 na základe rozhodnutia ustanovujúceho kongresu II.
internacionály. Stalo sa tak na počesť všeobecného štrajku a masových
demonštrácií chicagských robotníkov z roku 1886 za osemhodinový pracovný čas. Po
vzniku ČSR od roku 1919 bol prvý máj vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové
oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia
pracujúcich. V socialistických krajinách prvý máj patril medzi najdôležitejšie
sviatky, počas ktorého sa organizovali masové sprievody. Dnes je prvý máj dňom
pracovného pokoja. Ako ho prežívate? Čo by ste povedali na návrat prvomájových
sprievodov? - pýtali sme sa v našej ankete. |
S anketovym mikrofonom
|
Andrej Ambroz, dôchodca, Brezno:
- Prvý máj oslavujem
prácou, čím iným? Pôjdem do záhradky, budem strihať stromky a rýľovať.
Prvomájové oslavy som nikdy nerešpektoval. Do sprievodov som nechodil.
Mária Kaderiaková, dôchodkyňa, Valaská:
- Hoci sme sa na spoločných
prvomájových oslavách museli nútene zúčastniť, aspoň sa tam ľudia navzájom
stretli, podebatovali si, niektorí sa zoznámili. Teraz prvý máj trávime väčšinou
v chate s rodinou. O tom, či to bude aj tohto roku, rozhodne počasie.
Ľ. P., robotníčka, Brezno:
- Manžel sa narodil prvého
mája, takže oslavujeme, ale aj v záhrade niečo spravíme. Mne osobne sa
prvomájové sprievody pozdávali. Zišiel sa tam celý pracovný kolektív.
Neprekážalo mi, že sme na oslavy museli ísť. Mne sa tá atmosféra páčila. Vždy
sme si šli niekde posedieť.
Kristína Rosíková, na materskej dovolenke, Valaská:
- Prvého mája mávame
rodinné stretnutia, zíde sa celá rodina a blízki. Ja som prvomájové manifestácie
nezažila. Myslím si, že to bolo dobré. Schvaľovala by som, keby sa to
zopakovalo. Určite by to bolo zaujímavé.
Katarína Nepšinská, na materskej dovolenke, Pohronská
Polhora:
- Žijem v turistickej
oblasti v Taliansku, kde sa prvého mája pracuje. Pre mňa ako dieťa boli
prvomájové sprievody zaujímavé. Mohli by sa aj vrátiť. Prečo nie? Keď je
sviatok, treba ho nejako osláviť.
Miroslav Gandžala, podnikateľ, Pohorelská Maša:
- Prvý máj prežívam
väčšinou doma v záhradke pri rodinnom dome. Nechodím na žiadne akcie. Prvomájové
záležitosti som nemal rád. Do sprievodov som chodil povinne. Nemám totiž rád to,
čo je nasilu.
Zuzana Gergeľová, na materskej dovolenke, Polomka:
- V tento deň väčšinou
pracujeme v záhrade. Všetci sme doma, je to deň pracovného pokoja, ktorý treba
využiť. Zo školy sme chodievali do sprievodu, ale nás to nebavilo, bolo to
nudné. Prechádzali sme sa a dosť. Dnes by takéto manifestácie možno ľudí viac
zaujímali, lebo by išli dobrovoľne. My sme tam museli ísť.
(ng, pl)
Gymnastický štvorboj 2008
Krajské kolo
gymnastického štvorboja chlapcov malo svoje vyvrcholenie vo štvrtok 10. apríla
v Banskej Bystrici. Štartovali na ňom víťazi z okresných súťaží. Základnú školu
s materskou školou Pionierska 2 Brezno reprezentovali Martinko Matula, Maťko
Šalko, Adamko Ridzoň a Richard Ľaho, ktorí v ťažkej konkurencii obsadili výborné
4. miesto. Snáď ich môže mrzieť len to, že od 3. miesta ich delilo iba 0,3 boda.
Ďakujeme.
Gymnastické zápolenia sa
síce skončili, ale chlapci trénujú ďalej a tešia sa na novú atletickú sezónu,
v ktorej budú s hrdosťou reprezentovať svoju školu.
Mgr. Renka Cipárová, Martinko Matula, žiak IV. A
Darček našej Zemi
Dvadsiaty druhý apríl je
Dňom Zeme. Žiaci zo Základnej školy v Dolnej Lehote v tento deň vyzbierali smeti
okolo školy a v okolí ihriska na Hnilišti. Bolo toho dosť, až za tri vrecia.
Takto sme strávili tento deň. Želáme si, nech zostane stále zelená a čistá naša
planéta Zem.
To sme ani netušili, že
nás navštívi lesník Mgr. Ivan, ktorý skontroloval výsadbu stromčekov z minulého
roka a doplnil, čo sa neprijalo. Ešte nám naše miniarborétum obohatil o nové
druhy: limbu a kosodrevinu. Záver akcie vysádzanie drevín bol úžasný.
Ďakujeme štátnym lesom.
Budeme sa starať a tešiť zo stromčekov nášho miniarboréta.
Anna Tóthová
Cenná
skúsenosť
Študenti Spojenej školy
- SPŠ Brezno sa vo štvrtok 17. apríla zúčastnili na Veľtrhu študentských
spoločností v Banskej Bystrici.
Za účasti dvadsiatich
troch študentských spoločností sme sa mohli oboznámiť s rôznymi nápadmi a
výrobkami, ktoré tieto spoločnosti ponúkali. Našu spoločnosť na veľtrhu
zastupovala prezidentka spoločnosti J. Daxnerová, viceprezidentka financií M.
Majeríková, zástupkyňa viceprezidenta pre výrobu A. Škutová, viceprezident
marketingu V. Lupták a viceprezident ľudských zdrojov J. Gutta. Cenná skúsenosť
spočíva práve v tom, že sme mohli porovnávať spôsoby riadenia a podnikateľské
nápady, s ktorými jednotlivé spoločnosti prišli na veľtrh. Nie nadarmo sa hovorí
„Viac hláv, viac rozumu“. Dnes vieme, že v budúcom ročníku treba tejto aktivite
venovať podstatne viac času, trošku viac elánu a možno aj viac podnikateľského
ducha.
O rok budeme vyzbrojení
viacerými skúsenosťami a propagácia spoločnosti a výrobkov bude lepšia. Ďakujeme
škole za vytvorené podmienky a možnosť podieľať sa na projekte Junior
Achievement Slovensko - Mládež pre budúcnosť.
Viktor Lupták
Hokej bez
korčúľ
Každý druh
športu má čosi „do seba“. Ignorantský svet modernej doby síce uprednostňuje
súťaživosť, no márne. Veď keď sa človek snaží stoj čo stoj dosiahnuť „len“
vynikajúce výsledky, málokedy sa naozaj dostavia. Verejné tajomstvo úspechu je
predovšetkým v chuti prinášať športom radosť a vzrušenie ľuďom okolo, aj sebe
samému.
V posledných dňoch žilo
športom takmer celé Slovensko. Áno, všetci sme s napätím sledovali „vojnu“
o najlepší hokejový klub, východ verzus západ. Hokej si nás jednoducho získal.
No popri Uramovi, Šterbákovi, Dömovi a ďalších profesionáloch poctivo trénovali
týždeň čo týždeň aj hráči z rôznych breznianskych amatérskych hokejových klubov.
Jeden z nich tvorili: Miro Kliman, Stano Mikloš, Roman Lupták, Viktor Lupták,
Jozef Donoval, Michal Donoval, Juraj Medveď, Rudo Hanzal, Miro Hanzal, Tomáš
Ďurečka, Mišo Šimko, Šaňo Petrikovič, Peter Tajboš, Maťo Tajboš, Roman
Schwarzbacher, Miro Harvan, Peter Mesiarkin, Tibor Potkány, Dušan Brečka, Peter
Černák, Peťo Barabáš a Ján Vais. Hodinka na raz či dva razy týždenne prenajatej
ľadovej ploche, približne dvadsať športových nadšencov, dva tábory a pevný stisk
hokejky. A výsledok? Nie vždy treba mať vypočítané skóre a určených víťazov.
Postačí šesťdesiat minút správnej dávky adrenalínu a úsmev spoteného dresu.
Hokejovému obdobiu už na túto sezónu v Brezne odpískalo, ľad sa rozpustil, tak
korčule meníme za tenisky...
Šport, ktorý
má mnoho mien a názvov. Na severoamerickom kontinente ho volajú street hockey,
dek hockey či ball hockey. Na Slovensku a v Českej republike je to tak pre
hráčov, ako aj pre fanúšikov hokejbal. V každom prípade je „hokej bez korčúľ“
fantastickým dielom ľudskej tvorivosti a je úplne jedno, či v Kanade, USA, alebo
v Európe. Obratnosť, rýchlosť, schopnosť orientácie, temperament a značné
pohybové vlastnosti budeme sledovať opäť aj v Brezne. Amatérske tímy hokejistov
sa teda menia na tímy hokejbalistov. Otvorenosť k širokým vrstvám spoločnosti
robia z hokejbalu takmer masovú záležitosť, čoho dôkazom je obrovský záujem oň v našom
meste.
Len pre
zaujímavosť, už v roku 1974 sa zrodil športový zväz Ontario Ball Hockey
Association v Kanade. U nás na Slovensku sa história hokejbalu začala písať tiež
pomerne dávno, a to, keď sa v roku 1982 združili hokejbalové kluby. Prelomovým
obdobím bol rok 1993, kedy podporu a snahu o rozvoj tohto športu potvrdili
Kanada, USA, Slovensko a Česká republika založením Medzinárodnej hokejbalovej
federácie – ISBHF. Dnes do tejto skupiny patrí viac ako tridsať národných
registrovaných federácií.
Ivana Kokavcová
Spevokol bilancoval po
oslavách
Členovia občianskeho
združenia Speváckeho zboru mesta Brezna sa stretli 7. apríla, aby zhodnotili
prácu za minulý rok a pripravili plány na tento a budúci rok.
V úvode predseda zboru
Ing. D. Števko v správe o činnosti poďakoval členom za úspešnú reprezentáciu
doma i v zahraničí. Osobitne výkonnému výboru, dozornej a umeleckej rade za
odvedenú prácu.
V osemnástich
koncertoch a vystúpeniach odzneli skladby svetské, sakrálne a ľudové. Spevokol
bol na festivaloch v Čechách v Hradci Králové a v Rimavskej Sobote. Žiakom
základných škôl v Nemeckej, Dubovej a Slovenskej Ľupči vo výchovných koncertoch
predniesol svoje umenie. Účinkoval na akciách poriadaných Mestským úradom
v Brezne a maticou slovenskou.
Dirigent prof. M.
Pazúrik vyhodnotil vo svojej správe umeleckú činnosť zboru. Poďakoval sa členom
za celý rok a zvlášť za jubilejný koncert k 30. výročiu zboru, ktorý sa vydaril
k spokojnosti. Oboznámil členov o pozvaniach na tento rok na festivaly do
Zvolena, Trenčína, poľského Krasna a Ciechanéwa. V dramaturgii sú pripravené
nové skladby na tieto festivaly. Najviac ho trápi, že zbor sa neomladzuje. Je to
aj tým, že v Brezne chýbajú detské a mládežnícke spevokoly. S finančným stavom
spevokolu oboznámila členov R. Klačková. Ing. D. Števko ešte prečítal gratulačné
listy z ministerstva kultúry k 30. výročiu, od M. Murgaša z Banskobystrického
samosprávneho kraja, mestského kultúrneho strediska, od P. Datka z Kanady a i.
(mh)
|