|
Pedagogovia breznianskych zakladnych skol sa na slavnost zapisu buducich prvacikov dobre pripravili. Okrem oznamenia terminov v miestnej tlaci, zverejnili informacie o zapise aj v materskych skolach a na verejnych priestranstvach. Z letakov sa mohli rodicia dozvediet, ake priority ma ta-ktora skola, co ponuka ich detom, ake podmienky vychovy a vzdelavania ziakom poskytuje. V Zakladnej skole Mazornikovo a na Pionierskej 2 prebiehali zapisy pocas nadhernych nedelnych popoludni plnych slniecka, iskriaceho sa snehu a radosti v detskych ockach, ked pod ochranou maminej ci otcovej ruky kracali do "velkej skoly". Za honosnostou predoslych dvoch zakladnych skol nezaostavali ani Zakladna skola Karola Raposa na Skolskej ulici a na Pionierskej 4. Deti a ich rodicov vsade vitali vyzdobene utulne triedy, chodby, jedalne. Spolocne si pozreli kulturne vystupenia svojich buducich starsich spoluziakov a veru na Pionierskej 4 prispeli k dobrej nalade a obohateniu programu svojimi piesnami a prednesom basniciek i samotni skolkari. Zastupkyne riaditelov skol Mgr. Maria Miklova, Mgr. Edita Demianova, Mgr. Anna Bartova a ucitelka Mgr. Renata Vatamanova sa prihovorili milym, teplym slovom nielen k detom, ale aj k rodicom. Poinformovali ich o zakladnych pomockach, ktore bude prvak v septembri potrebovat a blizsie ich zoznamili s programom skoly, s jej prioritami i tradiciami. Vhodne ich doplnili aj vychovne poradkyne z jednotlivych skol, ktore upozornili rodicov na rozlicny stupen skolskej zrelosti sestrocnych deti, pripadne psychologicke vysetrenie i moznost poziadat riaditelstvo skoly o odklad nastupu svojho dietata do skoly o jeden skolsky rok. Pocas tychto rozhovorov boli deti s ucitelkami v triedach, kde prezentovali svoje doterajsie vedomosti a zrucnosti - malovali, poznavali a urcovali farby, geometricke tvary, urcovali pocty predmetov a porovnavali ich. Ucitelky otestovali v neformalnych rozhovoroch ich komunikacne schopnosti, ale aj orientaciu v priestore a case. Na Pionierskej 4 a na Skolskej ulici s nimi vypracovali aj ich prvy skolsky pracovny list. Ako pamiatku na tento nevsedny den im ziaci zo skolskych klubov odovzdali darceky, ktore vlastnorucne vyhotovili pod vedenim svojich vychovavateliek. Na Pionierskej 2 sa buduci prvaci podpisali (ci uz sami alebo s pomocou svojich rodicov) do skolskej kroniky. Zapis prvakov je pre vsetky skoly udalostou, ktora v mnohom ovplyvnuje organizaciu skoly a nielen pre najblizsi skolsky rok. Je velmi dolezite, aky zaujem je o konkretnu skolu, ake meno si ziskala v priebehu uplynulych rokov. Imidz skoly je rozhodujuci, pretoze v sucasnosti su ponuky vyucby cudzich jazykov, alternativnych, sportovych tried, tried Lego - Dacta a podobne zastupene v ktorejkolvek z breznianskych zakladnych skol. V mestskom konkurencnom prostredi styroch zakladnych skol je ovela tazsie ziskat kredit u rodicov a zaujem u ziakov. Mnohi pedagogovia by mi iste potvrdili, ako tazko sa prekonava nepriazniva verejna mienka, hoci sa velakrat uz vobec nezaklada na pravde. Preto si treba dobre zvazit vsetky vyhody a nevyhody tej-ktorej skoly a vybrat pre svoje dieta to najvyhovujucejsie. V kazdej nasej skole pracuju obetavi, trpezlivi, oddani a tvorivi ucitelia, odborne dobre pripraveni na vzdelavanie nasich deti pre tretie tisicrocie. Mgr. Eva Urbanova,
Text pod snimku:
Hokejka a Obrovsky kut Sedim v autobuse, pozorujem krajinu ubiehajucu za oknom. Vodic preraduje na nizsi stupen, blizime sa k Donovalom. Je nedela vecer, usporaduvam si zazitky z predchadzajucich dvoch septembrovych dni stravenych v Tatrach. V piatok poobede som zavolal Ivanovi, ci by nemal chut ist liezt. Navrhujem Lomnicky stit - Hokejku a Kezmarsky stit - Obrovsky kut. Predpoved pocasia je dobra, tak suhlasi. O dve hodiny uz sedime v autobuse - smer Poprad. V Starom Smokovci vystupujeme uz potme. Kracame na Hrebienok, obloha je posiata hviezdami. Vstavame skoro, na nastup pod Hokejku mame este dve hodiny. Uz pred mesiacom sme boli nalezeni v tejto ceste, ale kvoli pocasiu sme sa museli vratit. Hoci bolo leto, teplota bola okolo dva stupne, stena v oblakoch a pri dotykoch prstov so skalou nam po niekolkych minutach zaslo za nechty.V krizi sme to vzdali a vytraverzovali spat do Teryho kuloaru. Dnes verime, ze budeme uspesnejsi.
Pred deviatou stojime na nastupe. Obliekame si sedacky, vybalime material, nieco zjeme. Este posledne rozhodnutie ci nastupit. Stena sa zahaluje do hmly, ale je suchsie a hlavne teplejsie, ako pri uz spominanom pokuse. Naviazeme sa, zacinam prvu dlzku. Leziem prijemnym kutom s dobrou moznostou istenia, skoby, vklinence. Postupujem rychlo. Natiahnem celu dlzku lana, aj ked povodne dlzky boli kratsie. Od standu idem cez vytlacajuci previs, dalej lahkym terenom asi dvadsat metrov. Tu sa cesta rozdeluje na dva varianty. Postupujem vpravo asi patkovym kutom, v ktorom robim stanoviste. Este polovicu dlzky vytiahne Ivan pod kriz. Nasleduje prve klucove miesto. Sikmo doprava cez stienku po malych chytoch a traverz po polici na dobre stanoviste. Nasleduje pekna dlzka, ktoru taha Ivan a konci pod previsom hokejky. Odtialto su opat dva varianty. Postupujem priamo previsom, potom pilierom na stanoviste, pod druhe klucove miesto. Je to previsnuta stienka so sparou, v ktorej su postupove skoby. Idem volne po malych, ale pevnych chytoch, potom kutom az do kotla, kde lezenie konci. Tu su Horskou sluzbou osadene borhaky (dnes su uz osadene aj na vsetkych stanovistiach). Cela cesta vedie v pevnej skale strmej steny, poskytujuca pekne lezenie. Na vrchol vystupime lahkym terenom a pod stenu zideme severozapadnym hrebenom po retaziach. Ked sme pri veciach, trocha sa vyjasni. Vidime stenu v plnej krase, su v nej nalezene este dve skupiny lezcov. My sa presunieme cez Skalnate pleso pod juznu stenu Kezmarskeho stitu. Noc je plna hviezd, no a rano je uplne "plechova" obloha. Po rannej procedure naliezame do steny. Chceme vyliezt cestu Obrovskym kutom. Lahkym terenom, asi styri dlzky, sa dostavame pod vlastny kut. Leziem tazko platnou na policu, traverzujem po nej vlavo, potom spat do kuta na stanoviste. Odtial stale kutom. Vlavo su velke naklonene hladke platne s velmi tazkymi cestami. Zakladam vsetko a vsade kde sa da, pretoze starym skobam, ktore tu su, vobec neverim. Je to psychicky narocnejsie ako v Hokejke. Od dalsieho stanovista treba liezt vlavo cez platnu so sparou a skobou. Potom opat do kuta asi polovicu dlzky. Tu konci lezenie kuta. Na vrchol mame este pat lahkych dlzok, ktore lezieme sucasne. Z vrcholu je nadherny vyhlad. Cez Huncovske sedlo schadzame do doliny k veciam. Rychlo sa balim a ako sa len da upalujem do Tatranskej Lomnice. V poslednej chvili naskakujem na vlak do Popradu. Autobus medzitym uz zastavuje na semafore. Sme v Banskej Bystrici, doma. Bol to skvely vikend na zaver letnej lezeckej sezony. Bohus Schwarzbacher, |