"Viac ako pat storoci vtlacilo pecat tomuto carovnemu miestu na brehoch Hrona, desiatky generacii pisali bohatu historiu nasej Valaskej. Tvorili ju pracou svojich mozolnatych ruk a svojim bystrym umom. Zanechali nam nesmierne kulturne dedicstvo, prenasali ho z pokolenia na pokolenie, aby sme ho v zmysle ich odkazu rozvijali nadalej." Aj tymito slovami sa prihovaral starosta 530. rocnej Valaskej PaedDr. Dusan Sliacan ucastnikom oslav, ktore obec zorganizovala uplynuly vikend.
Zacali slavnostne v sobotu podvecer zasadnutim obecneho zastupitelstva, kde udelovali ocenenia: Cestne obcianstvo obce Valaska prof. MUDr. Jaroslavovi Simanovi, CSC., Cenu obce Dychovej hudbe Valaska a Dobrovolneho hasicskemu zboru a pamatne listy tridsiatim piatim obcanom. Nedelne oslavy otvoril alegoricky sprievod a strnasta hodina uz patrila oficialnemu otvoreniu oslav na Namesti 1. maja, ktore moderoval rodak z Valaskej Michal Duris. Mladych i tych skor narodenych zabavali miesany spevacky zbor Domovina posobiaci pri Miestnom osvetovom stredisku v Bravacove, odkial prisiel aj folklorny subor Bukovinka, z domacich to boli ziaci zakladnej umeleckej skoly, detsky folklorny subor Valach, tanecny spevacky subor Domovacik z odborneho ucilista, ludovy rozpravac baca Gajdos z Liptova a dalsi umelci z Banskej Bystrice. Bodkou za prijemne stravenym popoludnim bolo vystupenie country crazy skupiny Tucna Anca. Atmosferu celeho podujatia dotvarali ludovi umelci s ukazkami vlastnej tvorby priamo na namesti a vynechat nemozno ani vystavku vysiviek a rucnych prac v klube dochodcov.
Ako povedal starosta obce, nejedna burka sa nad Valaskou prehnala, neobchadzali ju pohromy ani nepriazen casov, jej korene su vsak mocne, odolala vichrom doby, preto vyrastla v jednu z najvacsich obci na Horehroni. "Cas vsak nepostoji. Postupne odchadzaju ti, ktori stali v prvych sikoch bojovnikov za svojpravnost, odchadzaju ti, ktori so zbranou v ruke bojovali proti nepriatelom, za nas zivot v mieri. Nechceme a nemozeme dopustit, aby s nimi navzdy odisla do nenavratna aj cast nasej minulosti. Zachovat ju v spomienkach pre sucasnost i pre buduce generacie, ustavicne z nej cerpat, to je nasa povinnost, to musi byt naz zivotny ciel. Plati to rovnako pre tych, ktori sem patria uz po niekolko generacii, ale aj pre tych, ktori vo Valaskej nasli svoj domov, natrvalo zapustili korene a stali sa tak ozajstnymi Valastanmi", - zdoraznil.
Co hovori historia o zivote predkov? Prve zmienky siahaju do obdobia ranneho feudalizmu, do rokov 1200 - 1400, ba niektore pramene hovoria o osidlovani Horehronia uz v obdobi pred nasim letopoctom. Prezili roky poddanstva aj tureckych vpadov, burlive roky 17. storocia, ked Horehronim prechadzali vojska Bockayho, Bethlenove, Rakoczyho ci cisarske. V 18. a 19. storoci nastal rozvoj priemyslu a banictva v okoli, Valastania pracovali ako furmani pre banicku komoru, vozili rudu, zelezo, uhlie a drevo. Pracovali v Hronci, Podbrezovej, Piesku, na pile na Stiavnicke a tradicne sa zamestnavali aj vo vznikajucioch statnych lesoch. V hospodarskom a kulturnom zivote je vyznamnou udalostou vystavba zeleznic. Prvy vlak prisiel do Valaskej 15. decembra 1895, ked bola otvorena prevadzka na trati Podbrezova - Halny - Polhora. Zivot Valastanov trvale poznacila aj prva svetova vojna, a to najma tym, ze si vyziadala tridsatstyri obeti z radov obcanov, ale aj znacne zhorsenymi hospodarskymi pomermi, nedostatkom potravin, odevov, drahotou a hladom. Nasledovali roky hospodarskej krizy, zhorsenie situacie, nepokoje, strajky a demonstracie. Udalosti sa potom zacali valit lavinovite - Mnichov, Slovensky stat, druha svetova vojna, SNP, prechod frontu v roku 1945 a konecne ocakavane vitazstvo nad nemeckym fasizmom. Druha svetova vojna priniesla tridsatsedem obeti obyvatelov obce. Potom prisli roky obnovy a vystavby, roky industrializacie, spriemyselnovania novej republiky, najma Slovenska. Do ramca tejto vystavby patri aj rozvoj priemyselnej aglomeracie Brezno - Valaska - Podbrezova s rozsirenim zeleziarni a potreba vystavby novych bytov, ktore sa neobislo bez problemov. Rozhodnutie o vystavbe znamenalo totiz zasah do zivota obcanov, pretoze vybrane miesto bolo najlepsou lokalitou polnohospodarskej pody. Prace na vystavbe zacali v roku 1950 s povodnym zamerom vybudovat 1200 bytovych jednotiek. V nasledujucich rokoch projekt prepracovali a vystavbu presunuli do Brezna a do Podbrezovej, cim kapacita bytovych jednotiek naplnila cislo 854. Najvyssi pocet obyvatelov dosiahla Valaska v roku 1970, kedy evidovali 5373, s prechodnym pobytom a internatmi to bolo vyse 6000.
Dnes ma Valaska bezmala 3900 obyvatelov, co sposobila najma migracia mladych ludi do Brezna, na Stiavnicku, ale aj do Banskej Bystrice ci inych miest. Jubilantke, jej predstavitelom a obyvatelom zelame do buducich rokov vsetko najlepsie.

Tohtorocny ekumenicky festival omladol

Kristalove ozveny zo siesteho rocnika Ozvien staroslovienciny pod Kralovou holou si odniesli folklorna skupina Barvinok z Kamienky, dievcenska folklorna skupina zo Suchej Hory, spevacka cast folklornej skupiny Marina zo Zvolena a spevacka skupina z Telgartu.
Vratme sa vsak na zaciatok tohto ekumenickeho festivalu viachlaseho ludoveho a chramoveho spevu, ktory z roka na rok zvysuje svoju uroven. Od piatka do nedele sa tu prezentovalo asi tristo ucinkujucich, ktorym vsak v sobotu neprialo pocasie, prsalo a fukal silny vietor, a tak sa nestretli ako tradicne pri prameni Hrona, ale pri Kulturnom dome v Telgarte. Organizatori do sobotnajsieho programu neplanovane zaradili aj uvedenie a posvatenie erbu a vlajky Telgartu, o co sa postaral generalny vikar greckokatolickej cirkvi mons. Jan Gajdos. Ani hmliste pocasie nezabranilo, aby sa z Kralovej hole nieslo posolstvo piesni ucastnikov, kde veriaci vytvorili akysi duchovny most medzi Kralovou holou a prave prebiehajucim eucharistickym kongresom v Bratislave. Piesne v spevnickoch poznali evanjelici, katolici i greckokatolici, a tak chramove spevy spolu so slovenskymi narodnymi zvyraznili ekumenizmus celeho podujatia. Velkemu uspechu sa tesili najma mlade zoskupenia a zaznela tu aj myslienka, ze v buducich rocnikoch im budu venovat vacsiu pozornost.
Vsetci ucastnici aj hostia sa stretli na zaverecnom posedeni, kde pri obede hodnotili a planovali do buducnosti. Bodkou za prijemne prezitym vikendom bol koncert spevakov Moniky Kandracovej a Jana Ambroza. Pod dramaturgiu celeho programu, do ktoreho ramca zapadli aj vystavy majstrov ludovej vyroby, krojov Horehronia i vence a kytice na nahrobne a pricestne krize, sa podpisal doc. Viliam Jan Gruska.