V
ostatnom case sa vela hovori o verejno-prospesnych pracach, hlavne v suvislosti s novelou
zakona o zamestnanosti, ktora nadobudla ucinnost prveho augusta. Zaviedla vytvaranie
dohodnutych verejno-prospesnych pracovnych miest pre dlhodobo evidovanych nezamestnanych.
Mesta, obce a mnohe ine subjekty tak na prechodnu dobu zvysili pocet svojich zamestnancov
a prispeje to aj k obnove pracovnych navykov ludi, ktori uz davnejsie nepracovali. Nazory
na tuto temu sme zbierali aj v nasej ankete: |
S anketovym
mikrofonom
o verejno-prospesnych
pracach |
|
Marcel Krajci, nezamestnany, Vajskova:
- Robil som na pile vo Vajskovej, ale skoncila mi zmluva a
teraz som nezamestnany. Ja si myslim, ze verejno-prospesne prace nie su vyhodne. Z uradu
prace vas vyradia a potom vas uz nazad nezoberu. Ked robotu, tak riadnu a natrvalo.
Stefan Horsky, dochodca, Brezno:
- Myslim si, ze verejno-prospesne prace by mali pomoct aspon
v tom, ze ti ludia sa jednak naucia robit, neoducia sa robit a budu pokracovat v prospech
mesta. Ked uz maju nieco, tak nech urobia. Podla mna je to zatial vyborna vec, v danej
situacii. Psychologovia rozpravaju o tom, ze je nebezpecne, ked clovek dlhsiu dobu nerobi.
D. B., nezamestnana, Brezno:
- Ja osobne by som to prijala aj na tri mesiace, ale ako
viem, na verejno-prospesne prace vyberali takych, ktori boli dlhodobo nezamestnani.
Jan Uradnik, zivnostnik, Lom nad Rimavicou:
- Obciam by to malo pomoct, vyzera to teraz lepsie. Pomoze to
aj tym nezamestnanym, aspon sa trochu zregeneruju a neodvyknu od roboty.
Mariana Petkova, referentka, Predajna:
- Myslim si, ze to len pomoze. Aj u nas v dedine sa zmenilo
prostredie tym, ze nezamestnanym urcili odpracovat niekolko hodin. V obci je cistejsie,
ved nie je umenie sediet doma a nic nerobit.
Magda Bibova, robotnicka, Michalova:
- Keby som bola nezamestnana, robila by som to. Vsimla som
si, ze dedina je krajsia a pomohlo to aj nezamestnanym. Ja s tym suhlasim.
Martin Haviar, razic, Stiavnicka:
- U nas v Podbrezovej sa to uz praktizuje. Vidim, ze nasa
obec v tomto urobila dost dobre kroky, lebo zamestnala zopar nezamestnanych ludi a
verejno-prospesne prace u nas funguju. Vidno to, kazdy den cistia aj nase sidlisko, ktore
bolo predtym dost znecistene.
Daniela Dankova, servirka, Stiavnicka:
- Myslim si, ze je to dobre, pretoze ti, ktori nepracuju, by
mohli konecne nieco spravit, aj ked dnes je tazke najst si pracu. Myslim si, ze obce a
mesta su krajsie, je to ovela lepsie.
Odkaz citatelovi, ktory sa podpisal "Vas
obcan"
Zial, musime vam zopakovat to, co niekolkym anonymom
pred vami: My nepodpisane prispevky nezverejnujeme. List musite podpisat a uviest adresu,
ale respektujeme, ak nechcete uviest svoje meno.
Redakcia
Ako na to?
Nasim prispevkom chceme poukazat na problemy parkovania na
Ulici MPCL c. 45-53. Tym, ze sa budovali ihriska, s cim suhlasime, zanikli moznosti
parkovania, aj napriek tomu, ze aut neustale pribuda. Prijazdova cesta k bloku je uzka,
lemovana kontajnermi a zaparkovanymi autami. Tuto cestu vyuzivaju aj auta, ktore
zabezpecuju zasobovanie predajni v prizemi bloku. "Natlacene" zaparkovane auta
brania aj prejazdu vozidiel technickych sluzieb. Tie to riesili trubenim alebo tym, ze
jednoducho nechali plne kontajnery. A ak pridete z dovolenky a mate plne auto batoziny,
mate vacsinou dve riesenia. Bud zastavite pred vchodom a zablokujete premavku, alebo
zaparkujete na parkovisku pred inym blokom a potom mozete absolvovat "prijemne"
chvile nosenim objemnej batoziny v discipline na dlhe trate. Pytame sa kompetentnych, ci
chcu riesit nas problem. Ak ano, tak ako? Jednym riesenim by, podla nasho nazoru, bolo
vybudovat parkovisko v priestore medzi budovanymi ihriskami a terajsim basketbalovym
ihriskom vratane. Preco nevyuzit aj priestor - dve unimobunky, ktore v minulosti sluzili
ako obchod?
Za obyvatelov MPCL c.49
Janeta Urbanova
Cistota v meste a okoli
Pri citani Horehronia zo dna 19. septembra som narazila na
uverejneny prispevok obcana Brezna, v ktorom kritizuje neporiadok okolo chodnika od
Baldovskeho mosta po sidlisko Mazornikovo.
Neviem, preco nepokracuje s kritikou aj na chodnik od novinoveho stanku, potraviny
Satel na Ulici 9. maja a tak dalej.
Neviem ako oslovit tohto obcana alebo obcianku, lebo pod clankom nie je meno, len
znacka. Ale to neprekaza, som rada, ze reaguje na tento problem a dufam, ze po precitani
mojho prispevku mozno pochopi aj suvislosti s neporiadkom nielen na tomto chodniku, no
celkove v priestoroch mesta Brezna. Vseobecne zavazne nariadenie (VZN) o cisteni
priestorov a udrziavani poriadku na verejnych priestranstvach v nasom meste tento problem
riesi jednoznacne. Priestory, ktore patria mestu a su v jeho sprave, su povinni
obhospodarovat pracovnici mesta, teda zamestnanci Technickych sluzieb - Brezno. Cistenie
ostatnych priestranstiev prilahlych k budovam a priestorom sukromnych pozemkov alebo
firiem musia zabezpecovat tieto vlastnicke osoby.
Na cistenie mesta je zamestnanych osem zien! Ano, po poslednom znizeni stavov je to
osem pracovnicok, z coho priemerne denne mozem prerozdelit pracu medzi sest pracovnicok
(cerpanie dovoleniek a praceneschopnost).
Podla pasportu mesta mozem predlozit, kolko metrov stvorcovych by museli denne
tieto zeny vycistit.
A co ostatne plochy, ktore vlastni urcite viac ako osem majitelov, su ich, hrdia sa
nimi, ale poriadok - odtravnenie, odburinenie sa ich az na svetle vynimky netyka?
Dokoncim nacaty problem chodnika. Spocitajte rodinne domy popri nom, Sconto,
Belamo. Papierov a necistot sa tu pri cisteni napocita do dvoch az troch igelitovych
vriec. Chodnik davam cistit aspon raz za mesiac. Viem, ze je to malo, ale pri tom pocte
ludi a mnozstve ploch, ktore musia byt denne udrziavane, neviem, ale castejsie sa to neda
stihnut. Moj obraz o celkovej cistote mesta by sa urcite zhodoval vo vela pripadoch s
predstavou obyvatelov, ale realita je zla a uplne ina. Co sa tyka ludi, ktori pribudli na
verejbno-prospesne prace pre cistenie mesta, je to dvanast zien. Tieto su zadelene na
prace, ktore boli zanedbane pre nedostatok pracovnikov par rokov dozadu a urcite ich
vysledky na cisteni mesta, ked sa prejdete po uliciach v Brezne, zaregistrujete.
Co sa tyka celkoveho dodrziavania cistenia priestranstiev, komunikacii,
dodrziavania VZN, mozete prist a ukazem vam mnozstvo pripomienok na tych, ktori to
nedodrzuju. Boli ma len, ze sa pri tomto probleme stretavam s neznalostou VZN u niektorych
poslancov. Prevadzky na uzemi mesta vykonavaju zivnost bez zmluvy o odvoze tuheho
komunalneho odpadu. Kde likviduju odpad, ktory nahromadia zametanim popred svoje predajne
a kancelarie? Preco nemusia udrziavat cistotu okolo predajni a firiem najzvucnejsie mena
podnikatelov tohto mesta? A kde su organy, ktore toto mesto plati za kontrolovanie
dodrziavania VZN?
Este posledna myslienka na vas prispevok. Kto pokosi burinu okolo plota skoly a
skolky na starom Mazornikove. Skoda, ze sa s tou myslienkou zatazujete vy a nie majitel
tejto nehnutelnosti.
O tejto problematike by som mohla pisat este vela. Mozno sa aj rozprudi dalsia
diskusia, dufam len, ze konecnym vysledkom bude ciste mesto Brezno. Ved tu byvam ja, vy -
neznamy pisatel a vsetci, ktori sa tvaria, ze ich sa to netyka a vedia len kritizovat
technicke sluzby.
V Brezne je to tak!
Erika Sihelska,
majsterka cistenia mesta
Vazena pani js. K vasmu postrehu len tolko. V technickych
sluzbach mame osem pracovnicok - zametaciek v trvalom pracovnom pomere. Od 15. augusta v
ramci verejno - prospesnych prac k nam pribudlo trinast. Tieto sa snazia udrziavat cistotu
v celom Brezne, od namestia, cez vsetky sidliska, az po okrajove casti . Okrem toho mame
este dve zametacie vozidla. Ak vsak obyvatelia nasho mesta su v robeni neporiadku taki
produktivni, ako su, aj keby sme ich mali dvakrat tolko, nebudu stacit. Tak isto
likvidacia ulicnych smetnych kosov prebieha takym tempom, ze na ich nahradu mesto nema
financne prostriedky.
Metrovu burinu oklo plota Zakladnej skoly na ulici M. Benku je povinny kosit
majitel, spravca alebo uzivatel tejto skoly. Vyplyva to zo vseobecne zavazneho nariadenia
mesta tak pre skoly, ako aj ostatnych majitelov, uzivatelov, spravcov nehnutelnosti.
Ing. T. Gabon,
riaditel technickych sluzieb
Rozhovor
- Kde pracujete? - pytali sa unudeneho mladenca.
- Nikde.
- A z coho zijete?
- Hm ... tam nieco, inde nieco, mama nieco da ...
- A co vlastne robite cely den?
- Tam chvilu, trocha doma ...
- Doma vam to trpia?
- Ved este nie som dospely.
- To vas preto maju rodicia zivit?
- Ja sa o to nestaram.
- O co sa starate?
- Za cely den je toho dost.
- Coho je dost?
- Tam ist, inde ist.
- S kamaratmi?
- Clovek nemoze byt sam.
- Co chcete robit dalej?
- Vsak sa o kazdeho musia postarat.
- Kto sa ma o vas postarat?
- No stat, take su zakony ...
Dalej sa to uz nedalo pocuvat. Este stastie, ze take rozhovory nie su prilis caste.
Julius Laubert |