Nemecka varuje!
Nadvazujuc na emotivny a vystizny
clanok z predchadzajuceho cisla pod nazvom Nehladajte!!! od autorky Evy Svajdovej z
Horehronskeho muzea, ktore je spravcom Pamatnika obeti fasizmu v Nemeckej, rozhovorom so
starostkou Nemeckej Ing. Annou Zvarovou sa vraciame k tejto mimoriadnej udalosti. Najprv
vsak strucna rekapitulacia o tom, co sa vlastne udialo.
V noci z 23. na 24. jula ziskuchtivym zlodejom padla za obet dva a polmetrova
bronzova socha klaciacej matky s rozopnutymi rukami pred betonovym plamenom ako sucast
Pamatnika obeti fasizmu nedaleko Nemeckej. Tuto plastiku akademickej socharky Klary
Patakyovej z roku 1959 - 1960 neznami pachatelia strhli z podstavca pomocou lana
pripevneneho okolo krku sochy a tahali pravdepodobne nejakym terennym vozidlom asi 25
metrov po zemi. Po tomto cine zostali zdemolovane schody, ktore boli na zaklade pridelenia
financneho prispevku Okresneho uradu v Brezne a statneho fondu kultury Pro Slovakia v
rokoch 1998 a 1999 opravovane spolu s dalsimi rekonstrukcnymi pracami. Stopy po vandaloch
ostali aj na samotnej soche, a to najma praskliny na rukach, ryhy na nohe po pileni,
znacne poskodenie prednej casti. Pachatelia sochu nestacili rozpilit a odviezt, pretoze
ich pravdepdobne niekto vyrusil a mozno aj z toho dovodu, ze cela ma hmotnost asi dve
tony. Zlodeji si zrejme zamerne vybrali na svoj vandalsky cin noc, pocas ktorej sa v tejto
oblasti prehnala burka, aby v nej podozrive zvuky zanikli. Zaujimave je aj to, ze
podozrive zvuky nepocul ani personal v nedalekom motoreste zvlast vtedy, ked socha padla
na schody.
Podla vyjadrenia riaditela oblastneho restauratorskeho atelieru Pamiatkoveho ustavu
v Banskej Bystrici Mgr. Miroslava Suru, ktory je aj sudnym znalcom v tejto oblasti, skody
na soche odhaduju na 300 tisic korun. Prislusnici Obvodneho oddelenia Policajneho zboru v
Podbrezovej tento skutok kvalifikuju ako trestny cin poskodzovania cudzej veci podla §
257 Trestneho zakona. Policia zatial pachatelov nevypatrala. |
Co na tento hanebny cin hovori starostka Nemeckej
Ing. Anna Zvarova?
o Ako ste sa dozvedeli o tejto udalosti?
- Dozvedela som sa o tom od riaditela Horehronskeho muzea Jana Weissa, ktory
prisiel za mnou po telefonickej informacii od jeho pracovnikov. Pokus o odcudzenie
oznamili muzeu turisti, ktori sochu nasli niekolko metrov od podstavca. Chceli vediet, ci
sa restauruje, alebo sa stalo nieco mimoriadne. Okamzite sme sa rozhodli pozicat zeriav z
Petrochemy Dubova a dali sme ju odviezt na dvor obecneho uradu, aby ju naozaj neukradli.
o Aka bola prva reakcia obyvatelov obce na tento odsudeniahodny cin?
- Boli velmi rozhorceni, ze k takemuto niecomu vobec mohlo dojst. Bol to doslova
sok.
o Bol na tomto pamatnom mieste v minulosti nejaky podobny pokus?
- Pokus o odcudzenie sochy sme v minulosti nezaregistrovali, ale pred niekolkymi
rokmi ukradli podstavec s tanierom pre vecny ohen a pismena z napisu Pamataj zivy na obete
boja ... na renovovanej vapenke, ktoru pouzivali sfasizovane pohotovostne oddiely
Hlinkovej gardy a jednotky SS na vrazdenie nevinnych ludi. Vsetko bolo zhotovene z drahych
kovov.
o Vlastnikom, resp. spravcom tejto kulturnej pamiatky je Horehronske
muzeum, ktore je povinne v zmysle zakona o statnej pamiatkovej starostlivosti sa o nu
starat. Ako sa vsak podiela na jej udrziavani a ochrane?
- Je malo financnych prostriedkov, ktore by bolo treba na sadovu upravu okolo
pamatnika. No snazime sa roznymi formami udrziavat tento areal tak, aby mohol byt
pristupny verejnosti. V minulosti sa o sadovu upravu celeho arealu pamatnika pravidelne
starala jedna pracovnicka.
o Aky je zaujem verejnosti o navstevu pamatnika?
- Zvyseny zaujem je hlavne pocas turistickej sezony. Vyhodou je, ze pamatnik je pri
hlavnej ceste, a tak casto tu vidiet auta, autobusy, turistov, ktori si prehliadnu areal
aj bez sprievodcu. V priebehu roka navstevuju toto pamatne miesto hlavne skoly, ktore maju
zaujem aj o sprievodcu po pamatnej izbe.
o Co by ste odporucili, aby v buducnosti k takymto udalostiam nemuselo
dojst?
- Je to velmi tazka otazka. Dufam, ze sa to nezopakuje. V kazdom pripade bude treba
sochu poriadne upevnit a zabezpecit tak, aby uz nikto nemohol siahnut na tuto vyznamnu
kulturnu pamiatku. Verim, ze aj napriek nedostatku financnych prostriedkov sa ju podari v
co najkratsom case zrestaurovat a vratit na povodne miesto.
...
Titulok tohto clanku nie je nahodny. Nemecka zaluje i varuje.
Zaluje za strasne ukrutnosti pachane v obdobi druhej svetovej vojny, kedy tu vo vapenke
zavrazdili stovky nevinnych ludi, vratane zien a deti. Varuje zivych, aby nezabudli na
tych, ktori obetovali svoje zivoty za ich sny a tuzby. Varuje tiez sucasnikov, aby
nedovolili a zabranili zneuctovat toto i podobne posvatne miesta nasej novodobej historie.
To, co sa stalo so sochou kluciacej zeny pri pamatniku pripominajucom plamen pece v
Nemeckej, je hrozny obraz ludskej zloby, ktoru treba patricne odsudit i potrestat. A prave
preto nezabudajme: Nemecka varuje!
Daniel Rakyta
 |
 |
| V popredi riaditel oblastneho
restauratorskeho atelieru Pamiatkoveho ustavu v B. Bystrici Mgr. Miroslav Sura a pracovnik
okresneho uradu zodpovedny za ochranu kulturnych pamiatok Daniel Rakyta pri urcovani miery
poskodenia sochy klaciacej matky z Pamatnika obeti fasizmu v Nemeckej na dvore tamojsieho
obecneho uradu. |
Prehlasenie
predsednictva Okresneho vyboru SZPB v
Brezne k zneucteniu sochy klaciacel matky v areali Pamatnika obeti fasizmu v Nemeckej
S rozhorcenim sme prijali spravu o zdevastovani bronzovej
sochy klaciacej matky v Pamatniku obeti fasizmu v Nemeckej. Toto pamatne miesto je zname
najma tragickymi udalostami 2. svetovej vojny, ked nemecki fasisti a ich prisluhovaci z
pohotovostnych oddielov HG v januari 1945 vo vapenke umucili najmenej 600 ludi. Boli medzi
nimi sovietski, francuzski partizani, clenovia anglo-americkej misie, ale aj zeny s detmi.
Patri k miestam najvacsich represalii pocas 2. svetovej vjny na Slovensku.
Predsednictvo Okresneho vyboru SZPB v Brezne toto zneuctenie dorazne odsudzuje.
Verime, ze pachatelov tohto hanebneho trestneho cinu policia vypatra a budu potrestani.
Pamatnik, ku ktoremu kazdorocne kladieme kytice piety, nech je mementom tradicii
SNP. Nesmieme dovolit, aby symboly pamatnych miest sa stali obetami ziskuchtivosti
bezohladnych vandalov.
Jan Zemko,
predseda OV SZPB |
Pozvanka z Horehronskeho muzea
Od venca k cepcu
Pozyvame vas na priehliadku zaujimavej vystavy v priestoroch
starej mestskej radnice. Premieru mala v ramci tohtorocneho folklorneho festivalu v Helpe,
kde jej organizatori nasli miesto v objekte dreveneho zruboveho domu, ktory tvori sucast
helpianskeho arealu. Co vam ponuka nasa vystava?
Tema tradicneho ludoveho odevu je velmi siroka. Nase muzeum ma z neho najvacsiu
zbierku. Vystava Od venca k cepcu je komorna, uzko vymedzena z problematiky ludoveho
odevu. Podava obraz o tradicnych formach uprav hlav ludi od narodenia po dospelost v
obdobi prvej polovice 20. storocia, kedy sa ludovy odev na hornom Pohroni nosil tak ako
bezne denne ci sviatocne oblecenie. Uprava hlav deti, mladeze a dospelych respektovala v
prostredi dediny a maleho mesta zauzivane zvyklosti, ktore len velmi obmedzene preberali
modu z "cudzieho" prostredia. Dozviete sa o detskych cepcoch, o ucesoch dievcat
a zien, spoznate tvar a poslanie dievcenskych part, stuh a svadobnych vencov. To vsetko
prostrednictvom premysleneho vyberu zbierkovych predmetov zo zbierkoveho fondu
Horehronskeho muzea v Br ezne a bohateho fotografickeho materialu z muzealnej dokumentacie.
Bohata je ukazka zenskych cepcov. Podla ich tvaru a vyzdoby sa aj na vacsiu dialku
dalo v minulosti spoznat, odkial zena pochadza. Strih cepcov sa cele roky menil. Menila sa
ich vyzdoba a ciastocne materialy, z ktorych sa sili. Malokto z nasich citatelov asi vie,
ze podla vyzdoby celeniek na polomskych cepcoch sa dal predpokladat vek zeny. Tradicia
urcovala rozsah a farebnost ich vyzdoby podla toho, kolko rokov zena mala. Zaujimave su
cepce z dedin okolo Brezna: z Valaskej, Cierneho Balogu, Bravacova. Naplno sa v nich
uplatnila palickovana cipka a priesvitne materialy. Urcite je vo vasom okoli len malo
ludi, ktori by vedeli, ako sa cese balocka "kotucka", tradicny zensky uces,
ktory tvoril prirodzenu podlozku pod balocke cepce. Jeden krajsi ako druhy su cepce v
dedinach okolo Banskej Bystrice, ktorych odev patri uz do podpolianskej odevnej oblasti
ludoveho odevu Slovenska.
Pridte aj vy porovnavat vyvoj zenskej a muzskej krasy, ktorej doba vtlacila v
tom-ktorom obdobi konkretnu podobu. Nasa vystava potrva cele leto. O jej predlzeni v
septembri vas budeme vcas informovat.
(es) |
