Miriam Rajcokova, odborna referentka, Brezno:

- Podla mna by to mohlo byt tak ako doteraz, teda zena by mala odchadzat do dochodku podla poctu deti. Velmi sa mi to nepaci. Ked si predstavim, kolko rokov mam, do sestdesiatky je to este dlhy cas, ked sa to tak vezme.

Edita Majercikova, dochodkyna, Dubova:

- Robit tak dlho? To je nieco strasne! Ja som uz na dochodku, tesim sa, ze som doma. Moje zname, ktore maju blizko do dochodku, sa uz nevedia dockat.

Matej Pletka, udrzbar, Pohorela:

- Myslim si, ze to nebude dobre. Podla mna zeny si zasluzia ist do dochodku tak ako doteraz. Roky sa im zaratuvali podla poctu deti, da sa povedat, ze to bolo spravne. V dnesnej dobe, ked je nezamestnanost, oddalovat odchod do dochodku je nenormalne. Ale na druhej strane, pretoze sa chceme dostat do Europskej unie, musime sa im prisposobovat. Lenze po inej stranke sa im neprisposobujeme. Taky je moj nazor.

Silvia Herichova, postova dorucovatelka, Podbrezova:

- Myslim si, ze by to nebolo dobre. Zeny maju ist do dochodku skor, hlavne ked maju viacej deti. Teda podla poctu odrobenych rokov a podla poctu deti, ako to bolo doteraz. Napriklad moja mama isla do dochodku patdesiatdvarocna, pretoze mala tri deti, aj o vnucata sa mohla postarat. Robit do sestdesiatky, to je velmi vela.

Marta Veverkova, robotnicka, Brezno:

- Malo by to platit tak ako doteraz, ved zena si to zasluzi, zvlast v dnesnej tazkej dobe. "Tahat" do sestdesiatky, to je veru dost. Napriklad ja robim na zmeny v Zeleziarnach v Podbrezovej, kde je tazke odvetvie priemyslu. Je to dost. Neda sa to porovnavat so Zapadom, tam je lahsi sposob zivota.

Juraj Vyskocil, dochodca, Bratislava:

- Ja som rozhodne proti tomu, zena by sa mala venovat rodine. Velmi som o tom nerozmyslal, pretoze som uz davno na dochodku, takze tieto veci idu mimo mna. Moja manzelka odisla do dochodku velmi skoro, pretoze sme mali dvoch synov a bolo treba venovat sa im. Rodina bola prvorada, nastastie som dobre zarabal, takze sa to vyrovnalo, nudzu sme nikdy nemali.

Co so starymi vecami?

Ako a kam odpratat vacsie veci z domacnosti pri ich vymene za nove, ak ich nechceme (a nesmieme) vylozit ku kontajnerom pred cinziak? Mam na mysli napr. stary koberec, nefunkcnu pracku, chladnicku, televizor. Podobne problemy su aj so starymi kusmi nabytku, ktore uz nie su vhodne na predaj.
Ak mi budete vediet v tejto veci poradit, budem vam velmi povdacna a so mnou urcite aj mnohi ini citatelia, ktori sa potrebuju zbavit starych veci.

...

Pri vymene stareho zariadenia domacnosti, ako su napr. koberce, nabytok, vane, umyvadla,... vznika tzv. objemny odpad. Podobne vznika aj ina kategoria odpadu, ako napr. chladnicky, televizory, autobaterie, pneumatiky, monoclanky, farby,... tzv. nebezpecny odpad.
Na zber tychto druhov odpadu vyhlasuju technicke sluzby minimalne dvakrat v roku samostatny zber, o ktorom su obyvatelia pisomne informovani priamo v bydlisku. Prave v tychto dnoch takuto akciu organizujeme. Tieto odpady zbierame samostatne, pretoze objemny odpad sa do kontajnerov nezmesti a nebezpecny odpad do nich nepatri.
Ide o sluzby, ktore v meste Brezne robime uz davnejsie, aj ked novy zakon o odpadoch ich zavadza az od 1. januara 2002.
Osobne sa chcem podakovat citatelke za prejaveny zaujem o riesenie problematiky zberu domoveho odpadu.

Ing. Tomas Gabon,
riaditel technickych sluzieb

Hoci v sobotu 8. septembra pocasie neprialo, pre zdravotne postihnute deti z Brezna bol tento den sviatkom. Najvacsiu zasluhu na krasnom predpoludni ma Lions klub Brezno. Clenovia klubu v spolupraci so Sportovym policajnym klubom Brezno pripravili pre deti branno-sportove dopoludnie. Skoda len, ze sa na tomto podujati nezucastnilo viac deti. Zdravotne postihnute deti sutazili podla svojich moznosti v im dovolenych disciplinach spolu s mamickami. Za ich vykon im prezident Lions klubu Brezno Ing. Jan Grener odovzdal ocenenie, pri ktorom radostou zaziarili detske ocka. Po sportovom vykone dostali obcerstvenie a k ich radosti prispeli aj sladkosti od sponzora. Za deti mu pekne dakujeme. Podakovanie za den, na ktory budu dlho spominat patri clenom Lions klubu Brezno, ktori od svojho vzniku pre nase deti pripravili uz druhu akciu plus financny dar na zakupenie pomocok pre zdravotne postihnutych. V septembri oslavia prve vyrocie, preto im prajeme zdravie, stastie a otvorene srdcia pre tych, ktori to velmi potrebuju.
Vdaka vam dobri ludia za ten pekny, aj ked uprsany den. Naozaj stal za usmev na detskej tvaricke.

Anna Husenicova,
predsednicka OR SZZP

Potulky prirodou

Pozyvam vas na milu turisticku prechadzku, najskor vlakom z Brezna do Telgartu, ktory je slavnym dejiskom urputnych krvavych bojov, kde fasisticki Nemci za Slovenskeho narodneho povstania utrpeli najtazsie straty. Potom ho 5. septembra 1944 skoro uplne na popol vypalili. Po navsteve Telgartu ideme na Kralovu holu, ktora je najvyssim bodom vychodnej casti Nizkych Tatier. Z Telgartu sa dostaneme na Kralovu holu, ked ideme hrebenom po juhovychodnom svahu, cesta je dobra, cela Kralova hola je velmi siroka a ma viac okruhlastych kopcov. Spad na juh je strmsi ako na sever. Hreben je travnaty a je z neho velmi pekny vyhlad na vsetky strany. Na severe vidime Vysoke Tatry a velku cast Povazia, na juhu malebne udolie Hrona, Slovenske rudohorie a tmave lesy. Spiatocnu cestu volime do udolia (sedlo snehova jama, vysne sedlo a na predne sedlo) a prideme do drevorubacskej obce Sumiac. Tam mozete ist na podhorsky salas a po odpocinku volime cestu do Cervenej Skaly a spat do Brezna vlakom.

Stefan Libic

Minulost a buducnost nasej materskej skoly

V tychto dnoch preziva Materska skola v Dolnej Lehote a s nou vsetci obyvatelia obce milu spomienku. Dna 13. septembra 1946 bola otvorena prva opatrovna pri Riaditelstve Statnej ludovej skoly v Dolnej Lehote pod vedenim riaditela Jana Hamornika spolu s rodicovskym zdruzenim a miestnym narodnym vyborom, kde zapisali tridsattri deti. Prvou opatrovatelkou bola Jana Sutkova a spolu s pestunkou Mariou Zubanovou sa starali o male deturence.
Druheho septembra 1978 bol dalsim pamatnym dnom, do uzivania odovzdavali novu dvojtriednu skolu, ktoru s pomocou obcanov staval miestny narodny vybor. Dna 3. septembra 1978 presli deti s velkou radostou do novucickej, modernej materskej skoly s kompletnym novym zariadenim a novymi hrackami.
Pise sa rok 2001 a skolka s poctom dvadsatdva deti je stale v prevadzke. V sucasnosti sa pracovnici skoly zameriavaju na humanizaciu vychovno-vzdelavacieho procesu, formovanie kladnych charakterovych a volovych vlastnosti, mravnych skusenosti, emocionalnych vztahov, prisposobenie sa prostrediu, hodnoteniu, co je spravne a uzitocne, rozvijanie praktickych poznatkov a zrucnosti, podporovanie sebarealizacie a kreativity u deti, rozvijanie pohybovych schopnosti prostrednictvom telovychovnych aktivit, pripravu zdraveho, telesne zdatneho, schopneho dietata, starostlivost o zivotne prostredie, okolie skoly, jeho tvorby, podnecovanie a podporovanie pracovnikov skoly v zdravom sposobe zivota, zlepsovanie medziludskych vztahov.
Tieto nelahke ciele urcujuce strategiu skoly pri realizacii projektu Skola podporujuca zdravie chcu dosiahnut spolu s rodicmi, s odbornikmi aj mimo skoly a s organizaciami, ktorym starostlivost o zdravy vyvin mladej generacie je prvoradou zalezitostou, pretoze su znepokojujuce signaly o neustalom zhorsovani zdravia deti a mladeze. Toto nas nuti k zamysleniu, kde hladat pricinu. Pri vychovno-vzdelavacom procese nasej mladej generacie zistujeme, ze je zvyseny pocet deti s alergiami, celkovym oslabenim organizmu, nespravnym drzanim tela, plochymi nohami a katarmi hornych dychacich ciest.

Ivana Stellerova,
riaditelka  

Mala uvaha

Prostrednictvom Horehronia chcem tlmocit jednu svoju myslienku. Ved myslienka je velakrat zakladom toho, co sa uskutocni. Nie je na mieste cakat so zalozenymi rukami. Hoci poznam sucasnu situaciu, predkladam svoju uvahu.
Sucasna negativne sa meniaca klima bude gradovat a zivelne pohromy budu castejsie sprievodnymi javmi. Smrste, veterne burky, mnohokrat bez hranic, za sebou nechavaju spustosene velke casti uzemia. Na odstranenie je potrebna pomoc. Ide o casovy faktor, aby skody boli co najmensie. Na Pohroni sa pri povodniach a poziaroch nasadzuje vojsko, civilna obrana. Rychlu tazbu po veternej, snehovej smrsti, vycistenie lesa, hory mozu urobit ludia znali tejto prace, ved pri obrovskej nezamestnanosti sa najdu taki, ktori su v hore doma. Kto by mohol korigovat, okamzite vytvorit profesionalny tim ludi, ktori by boli pripraveni okamzite vyjst s materialnym zabezpecenim na miesto pohromy na niekolko dni, tyzdnov, mesiacov? Lesne zavody na Horehroni by sa mohli teoreticky spojit a z najlepsich zamestnancov, ktori maju vysoku odbornu prax, vytvorit skupinu ludi a vyjst okamzite tam, kde ich potrebuju, celoslovensky, aj za hranicami. Urad prace by mohol od centraly ziadat financie na pripravu, zabezpecenie, dopravu.
Jeden moj znamy sa v Nemecku osobne zucastnil na odstranovani skod v sukromnom lese. Hoci to boli len chlapi z dediny, ktori sa nahodou dostali do lesa odstranovat skody, s pracou boli spokojni postihnuti smrstou i zucastneni drevorubaci. Preco by na Horehroni s pomocou bratislavskych institucii, uradu prace nemohlo byt pripravenych niekolko lesnych robotnikov okamzite sa zucastnit kdekolvek na urcity cas na odstranovani nasledkov kalamity? Niet pochyb, ze sprava o dobre odvedenej rychlej pomoci by sa rozsirila.

Pavol Datko