|
|
S anketovym mikrofonom
Je ich dost?
V okresnom meste Brezno zo dna na den pribudaju nove obchody. Ani sa nenazdame a v nenapadnej ulicke sa objavi dalsi. Niektore ponukaju rovnaky tovar, daktorych je poriedko. Prave v tejto suvislosti sme sa pytali: Co si myslite, je v Brezne dost obchodov? Ktorych je vela a ake vam chybaju?
Maria Kurajdova, skladnicka, Michalova:
- Ja chodim do mesta malo, takze to mozem tazko posudit. Hadam by tu mohlo byt viacej predajni s damskymi odevami. Ale za nakupmi nemusim ist dalej, ja si nieco vyhliadnem a ked som s tym spokojna, tak si to kupim. Extra velke nakupy nerobim.
Katarina Kabacova, ucitelka, Brusno:
- S Breznom som spokojnejsia ako s Banskou Bystricou. Clovek sa tu tolko nenabeha a vzdy kupim, co chcem.
Maria Kosikova, dochodkyna, Brezno:
- Neviem vam povedat, co ja viem, ja som zatial spokojna. Podla mna je ich dost, dostanete vsetko. Co chcem, tak kupim a ked uz nie, viac-menej osatenie, idem do Bystrice.
Maria Michalikova, profesorka, Podbrezova:
- Nakupujem tu zakladne veci, potraviny a podobne. Ale s oblecenim je to biednejsie. Napriklad velmi chyba detsky textil, aj textil ako taky, s damskou konfekciou su tu v podstate dve firmy.
Ladislav Kan, nezamestnany, Brezno:
- Prakticky tu nechyba nic, len keby boli peniaze. Je tu dost pohostinstiev, potravin, vela satstva. Zisli by sa nejake sluzby, viacej oprav, napriklad obuvi. Butikov a kadecoho je vela, ale clovek dnes nie je velmi solventny, aby si to mohol dovolit.
Marian Telka, sukromny podnikatel, Brezno:
- Podla mna je potravin vela, elektro az prehnane vela, aj nabytku je uz podla mna viacej ako treba. Konkurencia je sice zdrava vec. Malo je napriklad predajni s odevami i specializovanych predajni. Zatial je tu len Hobby a ten je pomerne dost drahy, ako som pocul v niektorych mestach su predajne s takym sortimentom lacnejsie. V Brezne by sa zisla konkurencia na takyto tovar.
Maria Strmenova, dochodkyna, Brezno:
- Paci sa mi, ze mesto sa vzmaha, rastie. Kedze som sa tu narodila, je mi luto, ze prave na namesti, ktore bolo nasim parkom, nasou zahradou, je autobusova stanica a to sa mi nepaci. Chyba mi tu nejaka pekna vonava cajovna.
Myslim si, ze dost je potravin, textilu, obuvi, butikov. Su na urovni a chodia sem nakupovat aj z Bratislavy, da sa tu nakupit. Este keby sa zmenila kultura ludi, ale to uz my nezmenime, kazdy musi zacat od seba.
(md, ng)
Vazena redakcia.
Nedavno som v Horehroni citala anketu o urovni predaja v Brezne a v okoli. Ucastnici ankety boli spokojni s cistotou predaja a so sortimentom.
Ja som sa rozhodla napisat vam kriticke slova. Ide o takuto vec. Pivove flase, ktore boli zalohovane dvoma korunami za kus, odoberali v Horehronskom spotrebnom druzstve Vecierka za korunu. Pivo, ktore som nasledne kupovala, malo zalohu za flase uctovanu znova za kus dve koruny. Na moj protest, preco je to tak, mi bolo povedane, ze dodavatelka piva pani Fatunova im to tak nariadila.
Ja sa pytam, ako je mozne, ze odo mna kupili taku istu flasu za korunu a nasledne mi ju predali za dve koruny? Tato zalezitost by mala byt poskytnuta na presetrenie SOI. Ako spotrebitelka sa pytam, co este mozeme cakat od predajcov?
Elena Gadosiova
...
Co na to Okresny urad v Brezne, odbor zivnostensky a ochrany spotrebitela?
V zmysle § 12 zakona c. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebitela je predavajuci povinny jednoznacne informovat spotrebitela o cene predavanych vyrobkov alebo poskytovanych skuzieb platnej v okamihu ponuky. Za tymto ucelom je povinny najma zretelne oznacit vyrobky cenou alebo informaciou o cene vyrobkov alebo sluzieb inak vhodne spristupnit.
Ing. Viera Noskova,
veduca odboru zivnostenskeho a
ochrany spotrebitela
Staznost ako bumerang
Cielom mojho prispevku nie je dopisovanie si so Spravou slovenskych jaskyn prostrednictvom Horehronia, ale po precitani listu, ktory bol adresovany redakcii, ma jeho obsah nuti reagovat nan. V ociach verejnosti ma postavil do "velmi zleho svetla". Som z toho vsetkeho velmi roztrpcena.
Pracujem dvadsatpat rokov ako vychovavatelka Skolskeho klubu deti, mam rada svoje povolanie, robim ho s laskou k detom a snazim sa sprijemnovat kazdu chvilu deti v Skolskom klube nielen cez skolsky rok, ale aj cez prazdniny. Ked sme pripravovali program na jarne prazdniny, vychovavatelka Lubica Gadosiova, ktora bola zodpovedna za vstup do Jaskyne Bystra, telefonovala s veducou prevadzky. Je velmi zaujimave, ze dva tyzdne pred navstevou jaskyne nam pani veduca tuto zlavu alebo moznost ziskania zlavy neponukla. Co si mam o tom mysliet? Ze o zlave vedia len v ustredi? Alebo tato zlava vznikla len na podnet mojho prispevku? Podotykam, ze sme sa informovali na zlavu pre deti a nie pre dozor. Ing. Dusan Lazistan pise, ze moju staznost nedostal, hoci som ju poslala, ale nepatrala som po tom, preco tam do 31. marca neprisla. Mne osobne vsak prisla do skoly odpoved, hoci trochu odlisna. Mojou vinou nedostali deti zlavu podla pana Lazistana. Pytam sa, preco nas o tejto moznosti pani veduca neinformovala? Urcite by sme ju boli vyuzili. Odpoved je velmi jednoducha. Je rozdiel zaplatit 33 korun a 990 korun, ktore sme zaplatili (bez zlavy). Zvysila som hlas preto, lebo ked si dva tyzdne dopredu dohodnete presne den a hodinu vstupu, pocet a vedenie prevadzky nevie o koho ide, alebo to nema niekde poznacene, tak co si mame o tom mysliet?
Ano, kazda organizacia ma svoje predpisy, aj ta nasa ma. Ing. Lazistan je zodpovedny za dodrziavanie vnutornych predpisov Slovenskych jaskyn a my vychovavatelky sme zodpovedne za zdravie a bezpecnost deti, ktore su nam zverene. Preto pri urcitych akciach posilnujeme dozor, lebo ide o deti vo veku 6 az 10 rokov, nie je to preto, aby sme sa povozili v autobuse alebo mokli pred jaskynou.
A na zaver. Uvedomuju si veduci pracovnici Spravy slovenskych jaskyn v Liptovskom Mikulasi, co sposobili tym, ze bud vobec neinformuju alebo nedostatocne informuju svojich pracovnikov o tom, ake regionalne vyhody ma verejnost alebo kolektiv pri objednavke? Tymto by som tento spor ukoncila, hoci stacilo len tak malo ... Nech si citatelia urobia svoj nazor sami.
Eva Andreuttiova
AD: Nekonecny pribeh
O clanku Nekonecny pribeh, vratane odpovede veduceho ekonomicko-obchodneho useku organizacie Lesy mesta Brezna, nejdem polemizovat cez noviny. Odpoviem len jednoducho, vysledky konkurzu boli zverejnene na zasadnuti mestskej rady a mestskeho zastupitelstva. Cely pribeh, vzhladom na obnovu v nasom tyzdenniku cez niekolkonasobne valne zhromazdenia a zmenu poctu clenov valneho zhromazdenia, so suhlasom mestskeho zastupitelstva doriesim v pracovnom poriadku. Je smutne, ze zamestnanec mestskych lesov riesi osobne problemy cez noviny.
Ing. Vladimir Fasko,
primator Brezna
Nekonecny pribeh II.
Transformacia Lesov mesta Brezna nie je ukoncena ani po zasadnuti mestskeho zastupitelstva dna 6. aprila, hoci rokovalo o tejto veci v tomto roku stvrtykrat. Opat sa na zasadnuti zisl malo poslacov, preto primator mesta navrhol, ze valne zhromazdenie nebudu tvorit vsetci poslanci mestskeho zastupitelstva, ale len cast poslancov. Po rokovani nakoniec zastupitelstvo odsuhlasilo vacsinou hlasov, ze valne zhromazdenie bude tvorit patnast poslancov, ktorych menovali jednotlive politicke strany podla ich zastupenia v mestskom zastupitelstve. Nie su to teda ucelovo vybrati ludia, ako to tvrdi pan Maros vo svojom clanku.
Citatelom sa ospravedlnujem za nepresnost vo svojom predchadzajucom clanku. Pan Maros mladsi nie je konatel Transdrevu, spol. s r. o., ale spolocnik tejto firmy. Podstata problemu vsak nie je v tom, ci ide o konatela alebo spolocnika, ale ide o to, ze veduci pracovnici Lesov mesta Brezna maju rodinnych prislusnikov vo firme Transdrev, spol. s r. o., ktora obchoduje s drevom mesta Brezna. V mestskom zastupitelstve koloval vypis z obchodneho registra, z ktoreho mohli poslanci vycitat, ze spolocnikmi firmy Transdrev, spol. s r. o. su aj dalsi rodinni prislusnici veducich pracovnikov Lesov mesta Brezna. Treba ich menovat?! Na rozdiel od pana Marosa nemam obchodny, financny ani majetkovy zaujem v tejto problematike. Ide mi o urychlenie transformacie Lesov mesta Brezna a o to, aby sa mestske zastupitelstvo mohlo venovat inym problemom, ktore trapia obyvatelov nasho mesta.
Marian Kvackaj
