|
|
Vidiek krajsim domovom
Dedina pokorou k prirode
Zvykli sme si zit na ukor prirody, nerozmyslat nad jej zivotom, nezaoberat sa hranicami jej sil, branit sa vplyvu civilizacie. Priroda na vidieku sa stala samozrejmostou, cit ci spolucitenie s prirodou zoslabli. Kamen, rastlina, kvietok, strom ci potok nie su tak blizko k srdcu cloveka, ako by si to priroda zasluzila. Vidiek je miestom chranenych prirodnych rezervacii a narodnych parkov. Dedina a mestecko su povolane stat sa ich strazcami. Vidiek, to je v prvom rade priroda vzdy charakterizovana osobitostou svojho obrazu, tvarou svojej krajiny, lesov a strani, poli a luk, potokov a mokradi. Krajinu dotvaraju a stale viac ovladaju ludske sidla, prave dedina je jej podriadenou sucastou. Dedine je preto urcene vyznacovat sa pokorou k prirode, nevystatovat sa, nepovysovat sa, neublizovat a chranit. Ulohou rozvoja dedin je prisposobovat svoje poziadavky ekologickej stabilite krajiny, stavat a budovat s pokorou. Idealom sveta je trvaloudrzatelny rozvoj na Zemi, rozvoj, ktory ma vzdy na mysli stav a blaho prirody.
Zodpovednost dediny za prirodu je siroka, zacina pracou na pode, vidiek je miestom chleba, tu zije clovek Zeme, vidiek je domom polnohospodarstva. Clovek mudrou formou a mierou polnohospodarstva chrani, udrzuje a zveladuje prirodu, je jej zahradnikom. Vidiek je zarukou trvaloudrzatelneho stavu nasej prirody. Domace polnohospodarstvo s chovom domacich zvierat je toho prostriedkom. Ostava na uzemnom planovani a architekture dat tejto ludsky prospesnej cinnosti najvhodnejsiu organizaciu spoluposobenia s dalsimi narokmi moderneho zivota vidieka. Vidiek je miestom vyroby potravin, je miestom lesneho a vodneho hospodarstva. Rozvoju kazdej dediny je urcene zaujat k tomuto poslaniu vidieka svoje ekologicke stanovisklo. Rozhodujucou je sila ludskeho citu k prirode. Ten je zarukou, ze pri kazdom planovani a vystavbe sa predstavi ludska pokora k prirode.
Vnutorny vztah cloveka k prirode je
orientaciou vkusu a nazoru na obnovu dediny. Tvar dediny je toho
nositelom a dokazom. Dedinu v tomto zmysle charakterizuje
rozkvitnuty vsadepritomny kvietok v trave ci v udrziavanom jarku
pozdlz cesty. Tvar dediny charakterizuje jej ponorenie medzi
koruny stromov. Prirodzenu zelen v dnesnej dedine plnej
civilizacnych dosledkov rozmnozuju kvetinace, kvetinace znizuju
pomer asfaltu a betonu v prospech prirody. Kvetinace su
prostriedkom kultivacie dopravnych priestorov, kultivuju
zachmurenu ci chladnu tvar domov. Architektonicka obnova je
znamenim zapasu vidieka znovu vynikat spolupatricnostou s
krajinou, dedina znovu miestom zivota v objati prirody. Vnutorny
vztah cloveka k prirode je zarukou starostlivoti o kazdy kusok
zeme, ci na svojom, ci na spolocnom. Je zarukou citu hospodara a
vkusu stavitela.
Architektonicka obnova prichadza s mnohymi
podnetmi ako naplnit dedinu krasou zelene, ako zuzit cesty a
nahradit asfalt zelenou, ako obmedzit expanziu betonu v zaujme
zelene. Posobenie zelene je mozne sugestivne umocnit, zelen sa
stava v ponuke svojej bohatej skladby architektonickou stavbou
kazdej dediny a mestecka. Kazdy strom, kamen, kvet a travnik tak
spoji svoje funkcne poslanie s poslanim "zelenej"
dediny, dediny oazy nebeskeho pokoja a ticha, idyly stastia.
Obnova dediny je osvetou a skolou ochrany prirody, poriadnu dedinu reprezentuje kvet na verejnom priestranstve.
(Nabuduce o mieste penazi v architektonickej obnove).
Prof. Michal Sarafin
Kazdy svojimi silami
Pred dvadsiatimi osmimi rokmi studenti
Stanfordskej univerzity z americkej Kalifornie, ku ktorym sa
pridalo takmer 20 milionov obcanov, demonstrovali za prijatie
novych ekologickych zakonov a navysenie prostriedkov statneho
rozpoctu na ochranu zivotneho prostredia. Vysledkom bol
sestbodovy program prijaty kongresom USA a riesenie ekologickych
problemov. Pod vplyvom tejto udalosti v roku 1990 vznikla
myslienka kazdorocne uctievat 22. april ako Den Zeme s mottom
"Mysli globalne, konaj lokalne". Den Zeme je
upozornenim, ze globalne problemy (ozonova diera, kysle dazde,
jadrove nebezpecenstvo, klimaticke zmeny, jedovate odpady,
drancovanie prirodnych zdrojov) treba riesit u seba a okamzite. V
tento den ma kazdy obyvatel Zeme, samozrejme podla svojich sil a
na svojej urovni, prilezitost dokazat svoj skutocny vztah k
prirode.
Svoj vztah k Zemi prostrednictvom kresieb na asfalt vyjadrili breznianske deti v nedelnajsie popoludnie 26. aprila v parku pri horehronskom muzeu.
(r)
Snimka: Peter Bercik
