|
|
"Ruka, ktora kolise dieta, hybe svetom"
(tema matky v literature)
Materinska laska je zavideniahodny cit. To ona dava matke nesmiernu trpezlivost a obetavost - dve nevyhnutne zlozky pri vychove dietata. Matka bola a je vecnou inspiraciou pre vacsinu umelcov, zvlast pre basnikov.
"Matka moja ... bola ozaj stelesnena milost a dobrota, pobozna, skromna, privetiva, prajna, dobrocinna i utlocitna citlivka - stydlivka, pricinliva, pracovita, bedliva (najneskorsie uliehala, vstavala najvcasnejsie), cistoty, poriadkumilovna, rozsafna, vzorna, gazdina, opatrna i sporiva, vsak i pohostinna, vylucne svojeti a povinnostiam zijuca, takmer nevychodiaca z domu krom do kramu alebo za hospodarskym povolanim, v kazdom ohlade prikladna zena, az po sebazaprenie pecliva a starostliva matka. Vychovavala nas deti nezne, hoc i vazne a popri tom milovala ako iba matka milovat moze, zvlaste mna ako najmladsieho..." Toto su slova rozpomienky sameho Hviezdoslava, z ktorych pred nami vyrasta obraz basnikovej matky. Uz v jeho basni Tuzba vystupila do popredia z kruhu rodiny postava matky. Aj v neskorsej poezii Hviezdoslava je matka velmi castym a velmi vyznamnym cinitelom. Ved bola nim aj v osobnom zivote basnika. On sam si velmi dobre uvedomoval, kolko pokladov nacerpal z tohto velkeho dusevneho bohatstva, ktore sa skryvalo v osobe jeho matky. Prekrasnym umeleckym obrazom basnikovej matky je aj basen Priadka, ktorou jej postavil vecny pomnik. "Matku som miloval nevyslovne a pozehnavam i v jej posvatnom prachu, ved obetivu vychovavatelku moju, prvu ucitelku v modlitbe i speve... i mnohdy i velku trpitelku...", tak zneju slova dalsej rozpomienky P. O. Hviezdoslava. Matka bola pre neho prvym spojivom, ktore ho priviazalo k slovenskemu ludu, ba ktore ho vlastne priviedlo naspat k ludu, ked sa mu uz napoly odcudzil. Vyrecne svedectvo o tom sklada basnik v basni Mna kedys´ zvadzal svet... V nej sa nepriamo priznava, ze myslienka na matku ho odvratila od basnenia v cudzom jazyku a priviedla ho k slovencine.
Som Slovak, ano. Keds´ ty mojou mati,
ani nemozno mi inym byt,
len skrz teba citim i rod moj zlaty,
bo nechtiac ten, i teba zhanobit
bych musel...
Tieto verse su z dalsej Hviezdoslavovej basne Mat moja dobra...
Z lasky k matke sa vo svojich versoch
vyznavaju aj dalsi slovenski basnici, napriklad: Martin Razus v
basnickej skladbe Stretnutie, v basnach Synovi, Matka, Za muzom,
Mat zehna, Matkin vzkaz..., Ivan Krasko v basni Vesper dominicae,
Jan Smrek napisal basne Syn hovori o matke, Basen o krasnej
matke, Ludo Ondrejov - Bola kdesi chalupocka, Andrej Plavka -
Matka hovori, Jan Kostra - Vratit sa a Premeny, Pavol Horov -
Husi, Stefan Zary - Navsteva, Vladimir Reisel - List matke,
Ctibor Stitnicky - Rekviem za matkou, Vojtech Mihalik - List
cakajucej, Milan Rufus - Matka, Piesen o tkacke. Cesky basnik
Jaroslav Seifert tiez napisal krasnu basnicku skladbu pod nazvom
Maminka. Z dramatickych diel pozname napriklad dramy pod nazvom
Matka od J. Barca - Ivana, Karla Capka, Matku Guraz od B. Brechta
a ine. Aj v prozaickych dielach je matka a rodina velmi castym
nametom. Krasne a zaujimave postavy matiek najdeme napriklad v
Bodenekovej Ivkovej bielej materi, v Cenkovej detoch od F. Krala,
v Zguriskinej Bicianke z doliny, v Soltesovej romane Moje deti, v
Tajovskeho Mamke Postkovej, v Heckovom Cervenom vine a mnohych
dalsich. Vecny pomnik starym mamam postavila Bozena Nìmcova
svojou Babickou. Zo svetovej literatury mozeme spomenut
Rollandovu Ocarenu dusu, Moraviovu Vrcharku, Solveiginu piesen od
finskeho basnika a prozaika Sinkkonena, Undsetovej Kristi
nu Vavrincovu, Ajtmatovove Materinske pole a ine.
A to su len niektori znamejsi autori a diela. Matka - to je tema
nevycerpatelna a vecna a preto sa k nej vracaju a budu vracat aj
sucasni a buduci umelci a literati.
... Ci vraviet mam o svojej matke"
Ci o jej laske vraviet mam?
Ja brazda som, jej celo hladke.
Ona je husla, ja len hram...
(J. Smrek)
A. Prepletana
Druha majova nedela je zasvatena nasim matkam.
Ilustracna snimka: Peter Bercik
Lasicka
Ludova mudrost hovori, ze ociam treba
verit vacsmi ako usiam. Tazko uverit, co pisem, ale stalo sa.
Slnecny den. Na ubytom chodniku (za Mostarnou) lezi haluzka.
Hneda. Uvazujem ako ju odkopnem, ale...
Haluzka sa pohla. Mysel reaguje. Zvieratko.
Nadvihlo hlavicku a dve jeho spendlikove ocka sa stretli s
mojimi, a...
Chvilku sa pozorujeme. Potom zvieratko
ustupilo. Skocilo na male nozky a such do svahu. Suchot listia
vystrasil i zaby, ktore sa ponorili do vody. Este chvilu cakam,
co sa bude diat. Zvieratko sa vysplhalo na kopku sucheho vrboveho
prutia a sustredilo sa na mna s dorazom, ze nemam pravo rusit ho
v jeho rajone, ale...
Roky chodim tym chodnikom. Vsetky mozne
pohyby som postrehol, ale stretnutie s lasickou bolo jedinecne.
Ano, je to vari najmensia nasa selmicka.
Robi ona i dobre sluzby. Zakladom jej potravy su mysi, hrabose,
ale...
Rada si zamaskrti i na vtacich vajickach,
ba vela rozruchu narobi, ked sa dostane medzi sliepky.
Tento raz si jarneho slniecka chcela na
chodnicku uzit i mala lasicka.
Zial, prekazil som jej umysel.
(sg)
Dna 9. maja 1948 bola na zeleznicnej stanici v
Helpe odhalena pamatna tabula padlym zelezniciarom. Kronikar v
kratkom popise Slovenskeho narodneho povstania v Helpe pise toto:
"9. decembra dosiel na aute do obce nemecky oddiel. Obklucia
dedinu a zahaja palbu. Dom na hradskej c. 432 zhorel. Nemci
chodia po dedine a hladaju partizanov. Na vecer odvliekli Nemci
do Brezna Jana Jureka, spravcu zeleznicnej stanice v Helpe jeho
manzelku, jej brata Vojtecha Husenicu, Jana Harvana Ondrejovho,
Severina Hipika, Michala Latinaka, Pavla a Jana Janosika, Michala
Martinca, potom neznameho partizana a neznameho ucitela Zida,
ktori sa skryvali v Helpe. Tohoto a z uvedenych prvych styroch na
Krtickach dna 12. decembra zastrelili, ostatnych vypustili. Okrem
tychto lapili este Jana Kockovskeho, pekara, a Rudolfa Lovica,
ktorym sa ale podarilo ujst este v Helpe."
Text a snimka: Mgr. Jozef Pupis
Uz uplynulo 380 rokov, kedy sa v Haji (okres Martin) narodil nabozensky spisovatel a cirkevny hodnostar
David Lani
Studoval v Mosovciach, Banovciach, Bytci, Brezne, Bratislave a vo Wittenbergu. Bol ucitelom a rektorom v Prievidzi, evanjelickym fararom v Dobrej Nive, Prievidzi, Banskej Bystrici a v rokoch 1652 az 1656 v Brezne. Bol aj superintendentom banskeho okolia. Zomrel 29. aprila 1669 v Brezne. Daniel Lani zapasil s utokmi rekatolizatorov, najma s ostrihomskym kanonikom a zvolenskym arcidiakonom S. Bartakom, co opisal v spise Processus Davids Lany. Mal spory aj s breznianskym rektorom Izakom Cabanom. Mestu Breznu poskytol v roku 1655 velku pozicku, z ktorej mu este v roku 1662 mesto dlhovalo tisic zlatych a platilo rocny urok sto zlatych. Svojmu ziakovi Jurajovi Ileshazimu venoval spis o prirodzenom prave. Z jeho rukopisnej agendy prevzal modlitby do svojho diela aj jeho svagor Daniel Sinapius Horcicka.
Literatura: SBS, 3. zv., Martin, MS 1989, s. 352
(ap)
Luca ratkovska, pakuj sa na miesto!
Na Ceskoslovenskom statnom madarskom realnom gymnaziu so slovenskymi pobockami v Rimavskej Sobote, potom po obsadeni Rimavskej Soboty v Tisovci a po skonceni druhej svetovej vojny opat v Rimavskej Sobote riaditeloval Jan Fabula. Bol to uceny, seriozny, vazeny a spolocensky vyznamny clovek. Ako len mohol, bol ma pomoci chudobnym ziakom. Jeho hlavnym vyucovacim predmetom bola matematika, ktoru sa snazil svojich studentov dokladne naucit. Pri vyucovani pouzival velmi pestre sposoby od najjemnejsich az po drasticke. Nesikovne ziacky volal lekvarky a nesikovnych ziakov posielal past kozy. Pochadzal z Ratkovej, co zavse rad spominal.
Raz pri vyucovani k tabuli vyvolal riesit priklad ziaka Danisa, ktoremu vsak vypocet nijako nesiel. Riaditel Faluba znervoznel, a preto pouzil taketo stupnovanie: "Zolik, Zolko, Zolo, Danis, Luca ratkovska, pakuj sa na miesto!" Ratkovcania maju svoju prezyvku, a preto znervozneny riaditel pri stupnovani mena - Luca ratkovska - ju pouzil na odohnanie ziaka na miesto. Kedze Zolo Danis bol Ratkovcan, dostalo sa mu takej pocty.
Rudolf Valent
