|
|
S hudbou v srdci |
V ramci I. rocnika cyklu S hudbou v srdci Nizkych Tatier, ktory inicioval Miestny odbor Matice slovenskej v Brezne, sa 19. jula o 18.hodine v breznianskej Zakladnej umeleckej skole uskutocni Spomienkovy vecer k devatdesiatym nedozitym narodeninaam hudobneho skladatela Vojtecha Wicka. Na podnet Spevackeho zboru mesta Brezna ho pripravili odbor skolstva a kultury okresneho uradu, MsKS, MO MS a ZUS v Brezne.
V programe vystupia ziaci ZUS v Brezne a vo Valaskej a Spevacky zbor mesta Brezna pod taktovkou Doc. Dr. M. Pazurika, CSc, ktori uvedu i niekolko popularnych skladieb tohto skladatela. Podujatie otvori predsednicka MO Matice slovenskej Maria Maculova a spomienkou na V. Wicka sa k posluchacom prihovori jeho dlhorocny priatel a spolupracovnik v oblasti hudby rektor Akademie umeni v Banskej Bystrici Prof. PhDr. Alexander Melicher, CSc.
Brezniansky hudobny skladatel JUDr. Vojtech Wick je autorom vyse styristo hudobnych diel tanecnej hudby, sansonov, zborovych piesni, orchestralnych zabavnych a instruktivnych skladieb. K najuspesnejsim patria Piesen na dobru noc (1948), Piesen o Talline (1960), Zelena koliska (1970), Cykly po 12 piesni Vinsujem vam a Vyvolavanie jari (1970), Pastierik (1972), tri orchestralne predohry Breznianska slavnost, Moja rieka a Veseloherna predohra (1973), Biela orchidea, intermezzo pre bas - klarinet a slacikovy orchester (1977), Barkalora pre solo flautu, angl. roh a slacikovy orchester (1978) a ine. Skladatel niekolko rokov posobil ako ucitel hudby v LSU v Brezne, spolupracoval pri organizovani roznych spevackych sutazi (Zlaty erb mesta Brezna) a mnohi ho poznaju i ako autora mnohych skladieb s textarom Ladislavom Simonom, ktore sa uspesne uvadzali v relacii kosickej televizie Zlata brana.
Daniel Rakyta
Sumiac bavil Petrzalku |
Bratislavska Petrzalka pripomina uz viac rokov novodoby Babylon. Poschadzali sa sem za pracou i byvanim ludia z celej republiky. Niet vari najmensej dedinky ci mestecka, odkial by sa tu natrvalo neusadil aspon jeden clovek. Vacsina z nich si priniesla so sebou aj kus svojho rodiska, spomienok na detstvo, na ktore tu tak rychlo zabuda. Snazia sa im ho vsak ozivit autentickym vecerom pracovnici Domu kultury v Zrkadlovom haji. Z iniciativy starostu Ing. Bajana, veduceho zariadenia Lenara a Ladislava Snopku vzisiel pred casom velmi dobry napad: pravidelne vniest medzi sivy beton a zapachajuci asfalt vonu hor a dolin, luk a strani, pripomenut 150-tisicovemu mravenisku jeho korene. Tento raz dostali priestor na takmer devathodinovy maraton obyvatelia Sumiaca.
Ako nam povedala starostka obce Ing. Maria Betakova, cela akcia sa pripravovala niekolko tyzdnov dopredu. Po vzajomnych oficialnych pozdravoch a privitaniach divakom, kde okrem Sumiacanov zijucich v Bratislave, bolo aj vela z inych lokalit, pripravila prijemny vecer plny hudby, spevu a tanca folklorna skupina Sumiacan pod vedenim Jana Molenta a rozpravaca Juraja Kovaca. Vsetkych velmi milo prekvapili mali muzikanti Pokosovci.
Uz den dopredu odchadzali do hlavneho mesta kucharky Maria Melova, Maria Cupkova a Anna Boselova pripravovat sumiacke tradicne speciality pre takmer 350 hosti. Kedze halusky so zemiakmi patria k narodnemu jedlu, rozhodli sa intuitivne, ako sa ukazalo, velmi mudro, ponuknut bryndzovku s mrvenickou a takmer zabudnute strucky, o ktore bol mimoriadne zaujem, ze sa vraj dokonca neuslo z nich ani obsluhujucm. Pochutnat si kazdy mohol na domacich kolacoch a makovnikoch. No a komu by nechutil nefalsovany ovci syr, kysla zincica s poharikom tvrdeho so zeruchou, horcom a palinou?
Aby sa pritomni blizsie zoznamili so sumiackou prirodou, ludovou architekturou, zbierkou zvoncov, fragmentami z greckokatolickej omse, o to sa postaral na videokazete Juraj Orolin. Zasluzenu pozornost vzbudila aj vystava instalovana priamo v priestoroch domu kultury, kde sa vysivkami, tkaninami a rucnymi pracami prezentovala Viera Kozickova a znami rezbari Simon Lapin a Ing. Simon Gordan.
Aj ked Bratislava dychala v prvy junovy vikend nesmiernou horucavou a dusnom, nijako to neubralo na spolocnej zabave pri sumiackej muzike, ktora vyhravala takmer do svitania. Poculi sme, a to nielen z ust starostky, ze mnohym tato atmosfera pripominala volakedajsie svadby, na ktorych sa mohli poriadne vytancovat. A o to vlastne islo obom stranam.
Jan Kapusnak
Mostar roztancoval Francuzsko |
Na zaciatku bolo pozvanie. Pozvanie Spolku rodakov a priatelov ceskych krajin a Slovenska v Parizi, v Bagneux, Villenuove sur Yonne, Asociacie Slovensko v Meudone i folklorneho suboru Naděje. Mostar sa teda opat po dvoch rokoch vydal do Francuzska. Medzi priatelov, medzi svojich, medzi neznamych ... dnes uz tiez priatelov. Osem dni cestovania, sedem statov, sest vystupeni. Viac ako 4000 kilometrov, presne 40-clenna posadka. Vyborna atmosfera, spev. To vsetko Mostar sprevadzalo na jeho ceste so zastavkami pri jazerach rakuskeho Dachsteinu i privetiveho Luxemburgu, cestami Belgicka i podvecerneho Francuzska. Neskoro. Ano, sucastou velkej prezentacie nasho umenia bola aj vystava breznianskeho fotografa Petra Bercika v Divadle Victora Huga. Neskoro. V case vernisaze sam autor este sedel v autobuse, slavnost sa konala bez jeho pritomnosti. Srdecnost uz takmer nocneho prijatia vsetkymi, ktori program Mostaru vo Francuzsku zabezpecovali, nechala uvedeny fakt v zabudnuti.
Mesto Bagneux sa zobudzalo do tepleho dna. Onedlho Meudon vital Mostar svojou sytou zelenou, mnozstvom kvetov, uzkymi strmymi ulickami, krasnou architekturou. Nase priatelske mesto. Kolkokrat predtym od podpisania zmluvy o priatelstve nasli tieto mesta cestu k sebe. Samozrejme s vyznamnym pricinenim Daniela Compagnona. Vztahy sa rozvinuli a tak vystupenia sledovali s neskryvanym potesenim i oficialni predstavitelia meudonskej radnice, ci ziaci priatelskej skoly s breznianskou na Pionierskej 4, ktori odisli z Meudonu dva dni pred nami. Dva dni po Mostari do Meudonu zavitali zase predsatvitelia breznianskej priemyslovky i sam primator Brezna. Zaujimave vsak? Aj v Brezne sa Meudoncanmi len tak hemzi.
Ale spat k Mostaru. Vynikajuce vystupenia, prezentacia slovenskeho folkloru v jeho hudobnej, tanecnej i spevackej forme, maximalna spokojnost od najstarsieho po najmladsie, nakoniec roztancovane publikum. Vecerna navsteva Mont Martru s jeho typickou parizskou atmosferou v tom case dychajucou, cim inym - futbalom. Navsteva Villenoeve sur Yonne ozivila spomienky na casy spred par rokov, pani Vlasta, vynikajuci ludia, krasna atmosfera na vystupeniach, spolocna zabava, ranny navrat. Horucavu schladila burka. V Bagneux chystali sportovy den. Pre vsetkych. K jeho atmosfere prispel samozrejme aj Mostar. Temperamentne tance, hudba, spev. Rozdali sa. Vystupenie prilakalo i konzula Slovenskej republiky vo Francuzsku pana Jursu s rodinou. prisli i nasi breznianski lektori Jozef a Brabara Nivetovci, vsetci Compagnonovci a mnozstvo dobrych znamych. Ako by si Mostar priviezol so Slovenska este aj svoje publikum. V takej atmosfere nemoze vystupenie dopadnut inak ako vyborne. V programe zajazdu nemohla chybat navsteva parizskych atrakcii ci historickych pamiatok, Eurodisneylandu ... tak, aby si kazdy prisiel na svoje. Pred svojim odchodom niektori clenovia mali to stastie sledovat generalnu skusku otvorenia Majstrovstiev sveta vo futbale na Place de la Concorde.
Sme vsetci, odchadzame. Smer Nancy, Bazilej. Vstup do Svajciarska, onedlho sme v Luzerne. Prekrasne pocasie neda nevstupit do kralovstva velhor. Splhame do vysky takmer dvetisic tristo metrov. Sustempass s lavinovymi zlabmi, pohlady na okolite tri a poltisicovky. Nadhera. Fotografovanie snehu, gulovacka, vynikajuco padla bacova Belko-Kamaskova zincica i tyzdenny, ale chutny chlieb od Murina. I v tejto vyske znel slovensky spev v podani Mostaru. Za hodinu sa uz niektori ponorili do vln jazera v Brunune. Podvecerne Lichtenstainsko vita Mostar svojou tradicnou privetivostou. Zamok nad Vaduzom, futbal na parkovisku, suveniry... Nemecko, Rakusko, nutne formality v Bratislave. Sme doma. Vydareny a krasny zajazd Mostaru sa konci tam, kde zacal. Ako odvijajuca nit vsak pospriadal nove zazitky, priatelstva, atmosferu, poznatky, skusenosti.. Stastnu cestu do buducna, Mostar.
Mgr. Jaroslav Surina
