|
|
Mala spomienka na zakladatela I. Sportovej internatnej skoly |
Sportove skolstvo na Slovensku nema dlhu tradiciu. V patdesiatych rokoch vychovavali pohybom nadanu mladez skoly sportoveho dorastu, o mladez nad 18 rokov sa starali sportove skoly mladeze a telovychovne jednoty. V sestdesiatych rokoch vznikli pri niektorych ZS sportove triedy pre talentovane deti. 1. septembra 1978 zacala svoju cinnost ako prva svojho druhu na Slovensku a v CSSR vobec - Internatna sportova skola v Banskej Bystrici. O cinnost svojho dvadsat rocneho trvania bude skola iste informovat pri svojom bilancovani o dva - tri mesiace.
Pri zrode tejto skoly stal vsak jeden z jej zakladatelov a iniciatorov, rodak z Myta pod Dumbierom, pan Lubomir Dropco. Narodil sa v tom istom dome uprostred dediny - u "bohacov", ako o rok neskor jeho bratranec, profesor Jan Stevcek. Lubomir Dropco vystudoval FF VK v Bratislave a posobil a zil v Banskej Bystrici. Najskor ako stredoskolsky profesor na SVS, potom ako odborny asistnent na katedre TV PF a naposledy ako zastupca riaditela Internatnej sportovej skoly. Bol aj jednym zo zakladatelov a prvym predsedom TJ SLAVIA PF. Cely svoj zivot zasvatil vychove talentovanej sportovej mladeze. Medzi jeho odchovancov patrili napr. atletky Cerchlanova, Galikova, Buhovecka, Laubertova, Markova a dalsie. Zomrel v Banskej Bystrici 25. septembra 1981. Jeho nedozite sedemdesiatiny sme si pripomenuli 5.juna.
A. Prepletana
| O besede so spisovatelkou |
Ziaci 2. D triedy Strednej priemyselnej skoly v Brezne dostali za ulohu na hodine slovenciny napisat clanok do novin o besede so spisovatelkou Bozenou Bobakovou. Profesorka slovenskeho jazyka Mgr. Lubica Hromadova vybrala pracu Jaroslavy Kostialovej a ponukla ju do nasich novin.
Nedavno sme v Strednej priemyselnej skole privitali vyznamnu osobnost pani Bozenu Bobakovu, tunajsiu spisovatelku, pochadzajucu z Myta pod Dumbierom. V minulosti posobila na nasej skole ako stredoskolska profesorka nemeckeho jazyka a neskor aj dejepisu. Teraz sa aktivne venuje pisaniu literarnych diel.
Pani spisovatelka sa doteraz preslavila dielami ako su napriklad Biela dcera, Samostatna zena, Ochutnavka, Balada o horach. Vo svojich dielach opisuje skutocne pribehy zo zivota ludi jej generacie, recepty starych mam a krasy nasej okolitej prirody. Zaujimavou publikaciou je Biela dcera, v ktorej zobrazila vztah romskej zeny k dievcatu bielej pleti a materinsku lasku medzi nimi. Na besedu sme sa pripravovali za pomoci triednej profesorky Mgr. Lubici Vujcikovej, ktora nam poskytla knizne vydania z jej tvorby. Kazdy z nas si postupne precital aspon jedno dielo podla vlastneho vyberu, aby mal predstavu, pre aky druh sa pani spisovatelka rozhodla. Na hodine slovenskeho jazyka sme si s pani profesorkou Mgr. Lubicou Hromadovou vyberali diela, ktore nas zaujali ich nazvom a neskor sme si ich aj precitali. Na besede sa zucastnilo okolo 50 studentov nasej skoly triedy 2. D a 1. C, pani profesorky Vujcikova a pani Hromadova, ktore sa pridali so svojimi otazkami. Pani Bobakova nam rozpravala velmi zaujimave pribehy zo zivota, odpovedala nam na nase otazky, ktore nas najviac zaujimali. Dozvedeli sme sa mnoho mudrych slov, ktore sa nam stali prikladom a pre niektorych aj zaciatkom do literarnej tvorby.
Pani spisovatelke Bozene Bobakovej
dakujeme za krasne slova, ktore venovala prave nam, dakujeme aj
za jej navstevu, ktorou nas poctila a prajeme jej vela napadov a
uspechov do dalsej tvorby. Tesime sa na buduce diela, ktore sa,
dufame, uz onedlho objavia v knihkupectvach.
Povodna stavba Baldovskeho oblukoveho mosta ponad Hron a mostovkou ponad zeleznicnu trat bola v rokoch 1940 - 41 spojena so stavbou statnej cesty Hrinova Brezno. Zelezobetonovy most vzhladom na vojnove udalosti nemal dlhu prevadzku. Na jesen roku 1944 bol podminovany a vyhodeny. Cast ponad zeleznicnu trat zostala. Pri bombardovani v decembri 1944 bola zasiahnuta najazdova cesta zo smeru zarezu, cim bol poskodeny aj oporny mur. Po oslobodeni v marci 1945 povozmi z pily Janosovka dovazali vyrezany material, z ktoreho ruski vojaci v kratkom case postavili dreveny most.
V rokoch 1947 - 48 sa robila znova vystavba mostu. K tomu obdobiu spred patdesiatich rokov sa viazu i moje spomienky. Od marca 1948, ako som to mal zaznamenane aj v pracovnej knizke - preukaze zamestnania, sme s devat clennou partiou majstra Jana Banika robili tesarske prace v znarodnenej firme. Pre dodrzanie rozmerov, zvlast obluku mostu ponad Hron, sme najprv museli zhotovit profil a z neho odobrat miery vysky stlpov, ktore sa pouzili z hrubej gulatiny a len priehradovina z hranolov a obitie z dosak cim na debnenie sa pouzilo podstatne menej reziva ako pri terajsej stavbe. Na mieru vyrezane objemne stlpy, hrube hrady priehradoviny a podla sablon do urceneho obluku vyrezane velkoobjemove hranoly sme priblizovali a stavali rucne bez akychkolvek mechanizmov. Len na betonovanie hornej casti mostovky bol postaveny vytah. Podstatnu cast tesarskych prac dve partie tesarov z Brezna a okolia uskutocnili do konca juna 1948. Pre porovnanie terajsie tesarske prace, ako vidiet na snimke, su ulahcene tym, ze namiesto povodne pracnej drevenej podpornej konstrukcie je ponad Hron a zeleznicnu trat na skladacich ocelovych pilieroch pizmo, ktore bolo vyrobkom Mostarne Brezno, zmontovana docasna podporna ocelova konstrukcia. Tesarske prace pre Inzienierske stavby Kosice vykonava sukromna firma JMEX Marian Mily. Od zaciatku marca patnast clenna partia robi velkoplosne, klasicke a systemove debnenie. Pri 103 metrovej dlzke mostu na kazdych 50 cm postavili 412 ramov, na ktorych su pribite debniace dosky. Teraz tesari pripravuju ramenatka dielcov, tzv. strateneho debnenia v pocte vyse patsto kusov, na ktore pouziju takmer 50 percent reziva.
Podla vyjadrenia stavby
veduceho Ing. Frantiska Pastorka strnast clenna skupina
zeleziarov uklada armaturu, ktora vytvara nosnu kostru
monolitickej komorkami vylahcenej zelezobetonovej dodatocne
predpatej konstrukcie. Po zabetonovani spodnej dosky mostnej
konstrukcie a nasledne po osadeni, tzv.strateneho debnenia
komorok, bude vyarmovana horna doska mostovky. Pritom bude
nasledovat dodatocne predopnutie, tzv. tvrdou vystuzou. Dalej
budu pokracovat betonarske prace, zaizolovanie hornej casti
mostovky, pokladke zivicnych vrstiev s realizaciou 
chodnika pre pesich a upravou pristupnych
komunikacii k mostu. Nasadenim mechanizmov si robia dokoncovacie
prace na najazdovej ceste zo smeru od Razusovej ulice. Podla
priebehu a vyvrcholenia prac mozno predpokladat, ze Baldovsky
most bude sprejazdneny podla uz skor stanoveneho datumu.
Jan Zemko
Snimka: Peter Bercik
Pisal sa rok 1938. Chodil som do osmeho rocnika ludovej skoly v Telgarte. Schylovalo sa k vojne. Jedneho dna nam ucitel na hodine rucnych prac dal za ulohu na buducu hodinu doniest tvrde drevo s dlzkou 1,10 cm. Z neho sme mali vlastnorucne zhotovit pusku vzor 24, bodak a posvu na bodak. Ked sme boli s pracou hotovi, potom sme na skolskom dvore ako buduci vojaci nacvicovali poradovy vycvik s puskou. Pusku s posvou a bodakom som si odlozil na pamiatku.
Po vypuknuti Slovenskeho narodneho povstania
zaciatkom septembra 1944 bola v nasej obci vyhlasena evakuacia
obyvatelstva do hor. Konala sa uz pod palbou tazkeho
delostrelectva, ktore bilo od Sumiaca na Puste Pole. Moj stary
otec odmietol evakuovat sa s tym, ze sa nemcov neboji, lebo s
nimi bojoval v I. svetovej vojne.
Byvali sme pri obchode s potravinami. Ked nemci zacali rabovat obchod, stary otec zacal na nich kricat a preto ich nemec zastrelil. Hned na to zacalo horiet. Zhorela skoro cela dedina, zhorel aj nas dom a moja puska v nom. Zo stareho otca zostali len obhorene kosti. Z mojej pusky nezostalo nic, lebo vietor aj ten popol rozviril po celom zhorenisku a na stareho otca mi zostali len tiche a smutne spomienky.
Andrej Ambroz z Telgartu
