HOREHRONIE NEWS

Korene pozivania destilatov siahaju do starovekeho Egypta, v nasich regionoch do 10. storocia, ked ludom pomahali prekonavat najma socialne tazkosti. Postupne sa pivo, vino a "ziva voda" stali pre mnohych kazdodennym lakadlom i nutnostou. V sucasnosti hovorime uz o celospolocenskom jave, ktory sa neda odstranit z jedneho dna na druhy. Skor naopak: viac nez v minulosti sa popija nielen na dedinach, ale i v mestach, pricom dominantnu skupinu tvoria Romovia, nezamestnani a mladistvi.

Alkoholom sa casto meraju ludske hodnoty. Da sa nim ziskat novych kamaratov, dosiahnut znamosti, vselico vybavit. Stava sa neraz kriteriom dobreho uvedenia v zamestnani. Ma ale tiez na svedomi dlhosiahle nekonstruktivne debaty, chvalenkarstvo, ohovaranie, klebetenie, emocie, no i stresy a tragedie. Opovazil by sa niekto povedat, ze vysedavanie v krcme zabija cas i ducha, stal by sa okrem posmeskov i fajnovkarom, lakomcom, chlapom pod papucou. Stali pasazieri zvyknu byt pri pohariku najmudrejsi, najsikovnejsi, najschopnejsi. Podla niektorych nie je chlapom ten, co neprepije za tyzden aspon cast vyplaty ci socialky, neurobi raz za cas poriadok so zenou a detmi, neporozbija riady... Na takyto sposob zivota su priucani i potomkovia. Nie je zvlastnostou vidiet s bujarou partiou za spolocnym stolom otca a este nedospelym synom nasavat jedno pivo za druhym, casto "zaprazene" borovickou ci rumom.

Popijanie v najroznejsej podobe sa stalo neodmyslitelnou sucastou rodinnych udalosti a sviatkov. Nikto sa nepozastavi nad tym, ked si maly skolak pripija zarovno s dospelymi sampanske ci sladky liker. Matka sa blazene usmieva na batola pri olizovani prsteka namoceneho v demanovke. Tesi sa, ake len bude mocne a zdrave. Otcovi lichoti na predpubertalnom synatorovi suverennost, s akou si rozkazuje naliat po sytom obede pohar piva.

Vhodnou prilezitostou dobre sa potuzit byva vinsovanie, kupacka, stavanie majov, kde samotni rodicia dievcat neraz nasilne vynukuju i skolopovinne deti slovami: jeden poharik ti neuskodi, zober si, lebo sa xy nevyda, uz mas na to svoje roky, co si to za chlapa...? Medzi dospelymi plati, ze ak sa na navsteve nenalieva v jednom kuse, hostitel je nevdacny a neuctivy.

Mladi ludia sa casto zoznamuju s pitim i mimo domova - na diskotekach, kde sa ocitaju bez dozoru rodicov. Stalo sa priam modou vychvalovat, kto kolko na zabave absolvoval gradov, ci bol riadne opity, ako sa spraval, citil a pod. Bez ostychania pocujete pejorativa typu: vsetci sme sa ozrali do nemoty, prechlastali sme skoro gate, dievcata grcali jedna radost... Aj ked nemozno hadzat vsetku mladez na jednu kopu, tradicia v tomto smere sa nijako nezaprie, ma hrube a pevne korene v minulosti, na co poukazuju mnohe slovenske ludove piesne, prislovia a porekadla. Dokonca popijajuci a fajciaci chlapci sa v istom okamihu stavaju pre urcitu skupinu dievcat najuzasnejsimi, najpritazlivejsimi, najbohovskejsimi idolmi, symbolmi muznosti. Snazia sa ich napodobnovat, vytvaraju si pred nimi svoj vlastny imidz. Nadmerne pitie vyvolava u nejedneho vsakovake tuzby, zvysuje agresivitu, vedie ku sklonu nikoho sa nebat, dopustat sa roznych delikvencnych cinnosti - vlamaciek, kradezi, rychlych jazd autom i zabitia. Stava sa zlozvykom, neskor navykom, od coho sa lahsie a volnejsie prechadza k silnejsim omamnym latkam.

- Preco nie je pokoseny cintorin v Bujakove a kto ma na starosti jeho strazenie?

- V sucasnej dobe je v rieseni vseobecne zavazne nariadenie (VZN) mesta Brezno o prevadzke cintorinov v Brezne. Navrh tohto VZN bol dany na pripomienkovanie, pojde na rokovanie mestskej rady ako i mestskeho zastupitelstva. Konecne znenie bude zname po jeho odsuhlaseni mestskym zastupitelstvom. Tento navrh riesi okrem ineho aj cas otvorenia (resp. uzamknutia) cintorinov. O strazeni cintorinov sa neuvazuje ani v meste, ani v Bujakove.

Zabezpecenie kosenia parkovych a ostatnych travnatych ploch v meste je tento rok velmi zlozite. Na to, aby sme zamestnali na tuto sezonnu pracu sezonnych pracovnikov v potrebnom mnozstve, nemame financne prostriedky. Presun pracovnikov z ostatnych usekov technickych sluzieb je mozny len v urcitom rozsahu. Z minulych rokov osvedceny sposob zamestnania obcanov evidovanych v urade prace, bol tento rok takisto limitovany financnymi moznostami uradu prace. Pre informaciu, v predoslych rokoch sme mali od aprila do novembra nasledovne pocty pracovnikov z uradu prace: 1995 - 12, 1996 - 35, 1997 - 50, ale v roku 1998 len 10 a to iba od maja, do septembra. A tuto skutocnost bude citit nielen pri koseni...

Z toho dovodu sme popri koseni preferovanych parkovych ploch, kosili hlavne plochy popri bytovych domoch. V sucasnosti sa konci kosenie na sidlisku SLN a nasledovat bude sidlisko Mazornikovo, aby sme to stihli do skolskych prazdnin. Cintoriny budu kosene nasledne.

Folklorny subor Priehyba a detsky folklorny subor Helpancok sa v dnoch od 17. do 24. juna zucastnili 7. rocnika festivalu KUP-KUD v Stepojevaci. Spomedzi vybranych folklornych suborov z celej Juhoslavie boli jedinym zahranicnym zastupcom. Subor KUD - Mladost zo Stepojevaca navstivil Helpu v roku 1996 a na zaklade viacrocnych vztahov Helpania prijali pozvanie na tento festival. Opat sa stretnu v auguste, kedy ich privitaju na Vojenskych slavnostiach v Helpe. Viacej o navsteve v Juhoslavii sa docitate v buducom cisle.

Vo stvrtok 25. juna usporiadala Unia zien Slovenska v Mestskom kulturnom stredisku v Brezne okresne kolo Vansovej Lomnicky v kategoriach: prednes poezie, prednes prozy, vlastna tvorba a inojazycny prednes. Do krajskeho kola, ktore bude v septembri v Starej Lubovni, postupili Maria Brvenikova z Brezna, Renata Kvietkova z Brezna v prednese poezie a Maria Pacerova z Valaskej vo vlastnej tvorbe.

Stopatdesiat exponatov, od predmetov pouzivanych pri spracovani ovcieho mlieka, cez crpaky, crpacky, formy na ostiepky, az po pastierske hudobne nastroje z Horehronia a Podpolania spristupnuje vystava pod nazvom Pasol som ovce, barany v Stredoslovenskom muzeu v Banskej Bystrici. Navstevnici mozu vzhliadnut aj odevy pouzivane pastiermi a drevene plastiky s pastierskou tematikou. Pracu na salasi pocas celeho dna dokumentuje videokazeta.

Okresne riaditelstvo Policajneho zboru na Mostarenskej ulici c. 13 v Brezne vyda cestovne pasy do 30 dni osobam starsim ako 15 rokov s poplatkom 400 korun a detom do 15 rokov s poplatkom 150 korun (poplatky su v kolkovych znamkach). Organ cudzineckej policie vyberie poplatok vo vyske 50 percent urcenej sadzby, ak vydava cestovny doklad za doklad, ktoremu bola skratena platnost do 31. decembra 1997. Poplatky za urychlene vydanie cestovneho dokladu na vyslovnu ziadost poplatnika: za cestovny doklad vydany do 24 hodin stvornasobok zakladnej sadzby: osobam nad 15 rokov 1600 korun, osobam do 15 rokov 600 korun a za cestovny doklad vydany do troch pracovnych dni dvojnasobok zakladnej sadzby: osobam nad 15 rokov 800 korun, osobam do 15 rokov 300 korun. Ak obcan ziada vydanie cestovneho dokladu ako nahradu za doklad strateny, zniceny alebo poskodeny vyberie sa poplatok: stvornasobok zakladnej sadzby (po prvykrat), osemnasobok zakladnej sadzby (po druhykrat) a desatnasobok zakladnej sadzby (po tretikrat).

Uradne hodiny: pondelok 7.30 - 12.00, 13.00 - 15.00, streda 7.30 - 12.00, 13.00 - 17.30, piatok 7.30 - 12.00, utorok a stvrtok su nestrankove dni.

Vo stvrtok 25. juna sa vo Zvolene konal seminar o rieseni problemov Romov v sucasnych spolocensko-ekonomickych podmienkach. Zorganizovalo ho Zdruzenie miest a obci Slovenska a splnomocnenec vlady SR pre riesenie problemov obcanov, ktori potrebuju osobitnu pomoc PaeDr. Branislav Balaz.

Ako nam povedal zastupca primatora Brezna Ing. Jan Pampurik, ktory sa tohto seminara zucastnil, prerokovali legislativne zmeny v rezorte prace, socialnych veci a rodiny v ramci transformacie socialneho zabezpecenia s osobitnym zretelom na zakon o socialnej pomoci. Pracovnik detasovaneho pracoviska splnomocnenca vlady SR v Kosiciach Jan Kompus hovoril o problemoch romskeho obyvatelstva z pohladu predstavitela tohto etnika. Problematiku Romov rozoberali aj z pohladu rezortu zdravotnictva, skolstva a Policajneho zboru. Na zaver sa ucastnici seminara oboznamili s navrhom opatreni na riesenie problemov obcanov, ktori potrebuju osobitnu pomoc na rok 1998, vypracovany Ministerstvom prace, socialnych veci a rodiny SR.

Uplynuly vikend zil Tisovec slavnostnou atmosferou. Prebiehali tu uz po stvrtykrat Dni mesta Tisovec. V piatok 26. juna slavnostne otvorili pobocku Slovenskej sporitelne a

pesiu zonu na namesti (na snimke). V sobotu predpoludnim zacal jarmok remeselnikov, ktory pre nepriaznive pocasie museli organizatori presunut z namestia do mestskeho kulturneho strediska. Popoludni sa vsak uz vycasilo a program mohol pokracovat na namesti. Medzi folklornymi skupinami z Horehronia, Revucej a Tisovca nechybal brezniansky detsky folklorny subor Stastne detstvo. Predstavil sa polhodinovym programom hudby, tanca a spevu (na snimke tanec Saris polka). Hlavnym lakadlom sobotnajsieho vecera bol koncert Pavla Haberu. Dni mesta Tisovec skoncili v nedelu.