|
|
Nastal cas dovoleniek, cas stahovania narodov. Nasim okresnym mestom prejde nejeden dovolekar a nielen prejde, ale aj cosi nakupi. V potravinach sa mu to podari aj po 17. hodine, dokonca aj v nedelu. Ale co v ostatnych obchodoch? Nemali by byt otvorene aj dlhsie? Odpovede na tieto otazky nahraval nas anketovy mikrofon a tu su odpovede tych, ktori boli ochotni odpovedat:
Maria Oravska, na materskej dovolenke, Brezno:
- Myslim si, ze by mali byt otvorene dlhsie. Momentalne som doma, ale onedlho zacnem robit, v praci budem do stvrtej a potom uz vela nenakupim. Takze vyhovovali by mi neskorsie zatvaracie hodiny.
Anna Kajuchova, dochodkyna, Brezno:
- Mne to nevadi, ja som na dochodku. Nedavno som si v hoteli Dumbier, kde predavali lacnejsi tovar, kupila slapky a uz sa mi rozpadli. Nezobrali mi ich spat, preto je lepsie kupovat v obchode. Ale kludne mozu byt otvorene aj dlhsie.
Emilia Medvedova, invalidna dochodkyna, Valaska:
- Ja nakupujem cez den, ked idem k lekarovi, takze mne to neprekaza. Ale ti, co chodia do roboty, by urcite privitali, keby boli obchody otvorene dlhsie, aspon do tej siedmej. Ale ja nerobim, takze mam cas na nakupy hocikedy.
Marcela Noskova, studentka, Zavadka nad Hronom:
- Lepsie by bolo, keby boli otvorene dlhsie. Ked sme nebodaj vecer v Brezne, tak urcite nemame kde ist.
Lenka Ridzonova, studentka, Brezno:
- Zislo by sa to. Ked clovek nieco zabudne, napadne mu neskoro vecer, ide do obchodu, kupi si to. Patrilo by sa. Bolo by dobre, keby boli dlhsie otvorene.
Vladimir Lopejsky, mechanik, Dubova:
- Lepsie by bolo dlhsie. Ludia robia niekedy do tretej, do stvrtej a nestihnu to. Dakedy v piatok, ked si potrebujete nakupit a ste z dediny, tak to nestihnete. Aj nam z Dubovej je to sem blizsie ako do Bystrice, takze by nam vyhovovali neskorsie zatvaracie hodiny.
(md, ng)
Uvaha o prijimacich pohovoroch po nich...
Uz stichli vasne, ktore zdvihnu adrealin kazdy rok ucitelom slovenskeho jazyka a matematiky po prijimacich skuskach. Je to najma preto, ze svojim ziakom a rodicom musia odpovedat na otazky, ako to, ze to a to sa ziaci neucili a bolo to na prijimacich skuskach...
Z mojej dlhorocnej praxe priciny vidim v tom, ze kdesi sa stratila ludska komunikacia medzi Ministerstvom skolstva SR a odbormi skolstva, riaditelstvami strednych a zakladnych skol a ucitelskou obcou na danu temu. V tomto zmatku sa uplne zabudlo na aktera - dieta.
Ryba smrdi od hlavy, vraveli nasi stari rodicia, teda zlyhalo aj ministerstvo. Pokyny sice vydalo, ale ich dodrziavanie uz neskontrolovalo. Menili sa zo dna na den pocty prijatych resp. neprijatych, len aby si stredne skoly a stredne odborne ucilistia zabezpecili dostatok hodin pre buduci skolsky rok. A zase do centra kritiky sa dostali ti nespravni.
Kedze nemame pravomoc zasahovat do prace a rozhodnuti riaditelov strednych skol a viazne aj komunikacia, prehlbuje sa priepast, ktora by riesila tento kazdorocny problem. Chyby, ktore sa vyskytli na prijimacich pohovoroch i napriek pokynom ministerstva, nebudem tu podrobne rozpisovat, mame ich zmapovane z celeho kraja, lebo tu nebol ciel tejto uvahy.
Vychodisko vidim niekde inde. Ked sa uz nedodrzuju pokyny nadriadeneho organu, prejavme aspon ochotu stretnut sa, prediskutujeme klady ci nedostatky v priprave v zakladnej skole, ale i zbytocne premrstenu narocnost na prijimacich skuskach, dodrzme dohovory z tychto stretnuti a ja verim, ze tych obvineni a vasni bude z roka na rok menej. Pomoze to nam, ale hlavne detom, ktore si to zasluzia.
Mgr. Magda Michalcikova, predseda
predmetnej komisie Sj pri OU OS Brezno
Ako ste zazamkovali v priestoroch polikliniky dvere na WC, mali k vasmu cinu mnohi vyhrady, ved zdravotne zariadenie nie je zarobkovy podnik. Cast pacientov si cely zivot platili nemocenske poistenie, druha cast si plati v sucasnosti. Vieme, ze zdravotnictvo je v zlom polozeni. Aj ked s poznamkami, doplatime si na niektore lieky, pri hospitalizacii prinasame si potrebne nalezitosti do nemocnice. Ale platit v nemocenskej pri pouziti zachoda, to je neslychane. Co ste tym ziskali? Neskoro sa vam vratia naklady, ktore ste vlozili do zabudovania zariadeni na dverach. Chvalabohu pri navsteve lekara som WC nepotreboval, bol som k vasmu vymyslu lahostajny.Vcerajsia navsteva polikliniky ma dojala. Isiel som na prvom poschodi okolo WC, mamicka zurila pred dverami WC, jej chlapcekovi tiekol moc dole kolienkami. Zastavovali sa pri nej ludia, rozhorcena mamicka okoloiducim vysvetlovala: "Podla napisu na dverach hodila som tam dve koruny, ale dvere sa otvorit nedaju, dietatu bolo treba cikat, do zachodu sme sa vsak nedostali, pustil do gatiek."
Vazeni pani vynalezcovia na riaditelstve NsP, to bol iba maly pripad. Co ked sa stane, ked bude treba ist na velku potrebu a vtedy pusti do nohavic!!! Myslim si, ze by bolo velmi spravne, keby ste tento zlepsovak vyhodili z breznanskej polikliniky a spristupnili WC bez prekazok ludom pri navsteve lekarov.
Este mam pripomienku. Pri predposlednej navsteve polikliniky chcel som z chodby pri bufete telefonovat, zial telefonna stanica je iba na telefonne karty. Kertu nemam, iste ju nema vacsina prostych ludi z Brezna a okolia. Bolo by spravne zriadit vedla seba dve telefonne stanice, okrem stanice na kartu aj stanicu na mince. Dakujem vam za porozumenie a prosim o prepacenie.
Marek Kan
MDD ako ho mame my! |
Prvy jun - sviatok vsetkych deti sveta, teda aj nasich v Telgarte. Na tento den cakali nase deti rozne lakadla. Asi prvym neprajnikom bolo pondelkove pocasie, ktore nam hned zrana nechcelo dat sancu vychutnat si tento den v plnej krase. No i napriek tomu sme sa vydali na "Zazracnu put". Deti kracali rozpravkovym lesom, i napriek narocnemu terenu, jedna radost. Nevedeli sa dockat stale dalsieho a dalsieho rozpravkoveho stanovista. Za pekne piesne, basne a sutazne discipliny deti dostali sladke odmeny. Boli velmi prekvapene, ked sa po zdolani trasy ocitli na futbalovom ihrisku, kde uz vladla vyborna, sutazna nalada. Unava akoby hned opadla, pretoze po kratkom obcerstveni uz deti skakali, behali, sutazili v hode akoby nabite novou energiou. Vyvrcholenim celeho sportoveho predpoludnia bol "medzinarodny futbalovy zapas" medzi materskou skolu a zakladnou skolu s vysledkom 1:1. Nezabunutelny den i napriek pocasiu, kde sa poobede ukazovali zachmurene mracna, umocnil i obed priamo na futbalovom ihrisku, ktory im skutocne chutil. Ak neverite, ze sme v tento den stretli vlacik, konika a karu s obedom, uverte. Za krasami nasej vlasti netreba chodit daleko, staci si len poriadne otvorit oci. A u nas, v Telgarte, je stale co pozerat. Pridte sa pozriet na zapadajuce slnko nad Kralovou holou a neobanujete. Radi vas tu stretneme.
Danka Sandorova
Piate vyrocie suboru Bukovinka |
V sobotu 20. juna popoludni v Kulturnom dome v Bravacove vystupoval subor Bukovinka pri prilezitosti piateho vyrocia jeho vzniku. Vystupenie sa nieslo pod heslom ludovej piesne Veje vetrik, veje. Tony ludovej muziky zneli v sale zaplnenej obcanmi miestnymi i z okolitych obci a osad Bielych handlov. repertoar bravacovskej ludovej hudby si prisli vypocut i rodaci z Bratislavy. Akteri programu mali vela gratulantov, ktori im priali, aby ucinkovali tak dlho, aby si k tej patke mohli pripisat nulu, cize 50. vyrocie. K vyrociu im vdacni divaci okrem gratulacii upiekli aj dve torty. Pomenovanie suboru je od skalneho utvaru Bukovinka, ktory sa vypina nad Bravacovom v juznej razsoche Nizkych Tatier. Hudobnici si sami zo svojich prostriedkov obstarali platno, sukno a ine potreby, aby mali rovnaky kroj. Subor Bukovinka vystupuje v rodnej obci na roznych podujatiach, zahra aj pre potesenie pri jubileach obcanov, svojou hudbou pozdravi aj mladomanzelov. Vystupovali aj na Horehronskych slavnostiach spevu a tanca, v Detve i vo Zvolene. Subor tvoria bratia Pobisovci, Kochan a Vrbovsky. Zelame im, aby tony, ktore vyludia z ich husliciek, pookriali nielen dusu Bravacovcanov, ale aby zneli aj za hranicami nasho okresu.
Margita Vrbovska
