HOREHRONIE NEWS

Peter, svatec a apostol, povodnym menom Simon, bol podla legendy hlavou krestanskej cirkvi, mucenik, patron hodinarov a zamocnikov. Siril krestanstvo v malej Azii a zomrel v Rime zaveseny na krizi dolu hlavou v rovnaky den ako Pavol. Peter byva zobrazeny v zltom ruchu s dvoma klucmi v ruke - zlatym od neba a zeleznym od pekla. Niekedy ma v ruke rybu - znak toho , ze ho nazval Jezis Kristus "rybarom dusi". V ludovej kulture bol den Petra spojeny s pozorovanim urody, vyznamnym dnom pre rolnikov, ktory sa chapal ako polovica leta, jeden z prechodovych dni.

Pavol, svatec a apostol, vlatnym menom Savel, bol najprv prenasledovatelom krestanov a ako taky bol svedkom ukamenovania sv. Stefana, prveho diakona cirkvi. Podla legendy na ceste do Damasku, kde mal znicit malu krestansku obec, oslepol. Zazrakom mu bol zrak vrateny a preto prijal krestansku vieru a meno Pavol. Siril krestanstvo v Malej Azii a Grecku a nazyvali ho apostolom naroda. Za vlady cisara Nerona bol staty v Rime. Zobrazovany byva pri poprave mecom, jeho znakmi su kniha alebo zvitky posolstiev. Spolu so sv. Petrom su povazovani za pravych zakladatelov krestanskej cirvi. V minulosti bol Pavlovi zasvateny 30. jun a Petrovi 29. jun. Dnes sa slavia spolu 29. juna. Na 29. jun sa viazu pranostiky, napr. Ak svieti slnko, zatekaju strechy, bude vela vina, Peter a Pavol lamu korene obilia - uz nerastie, dozrieva zrno. Ked prsi, ubuda gazdom chleba v peci, Peter a Pavol seju hriby. Na Petra a Pavla sa chodilo na luky, aby ludia ziskali rosu, ktorou preventivne umyli deti a liecili chorych a ine. Vznikla aj povera, ze tento den sa nema kupat, lebo hrozi utopenie a pohnevanie vodnika.

Lit.: Enc. lud. kultury, zv. 2., Bratislava, Veda 1985, s. 26, 39 Emilia Horvatova: Rok vo zvykoch nasho ludu. Bratislava, Tatran 1986, na s. 227.

Budeme spominat

Dna 29. juna sme sa rozlucili s Magdalenou Jergelovou, ktora este zdaleka nemala vek na to, aby musela odist tam, odkial uz niet navratu. No zakerna choroba dokazala zvitazit nielen nad telom, ale aj nad velkou chutou zit.

Tazko je hladat slova zialu a sucitu blizkym pribuznym, ale aj nam, ktori sme ju poznali zo zamestnania a na potulkach prirodou. Milovala ju a milovala ludi, ktori milovali prirodu. Ako dlhorocna clenka a tajomnicka odboru turistiky v Hronci sa velkou mierou pricinila o jeho uspechy pri organizovani majstrovstiev okresu, kraja - ba aj byvalej CSSR v turisticko - brannych pretekoch. Svojou obetavostou a kamaratskym pristupom si ziskala priatelov nie len z radov turistov po celom Slovensku, vo Vsetine na Morave a v Cechach vobec. Nejedno z ich srdc veru pocituje dnes velku uzkost.

Sme presvedceni, ze okruh priatelov turistov bol jej druhou rodinou - hory druhym domovom. Osirela domacnost, osireli aj hory. Jancova dolinka - Magduska, uz nebude tou, akou bola. Ani ten humor a pesnicky bez teba nebudu zniet tak, ako zneli. Budeme vsak na teba spominat.

Priatelia - turisti z Hronca

Hura prazdniny! Len tazko je povedat, kto sa na prazdniny tesi viac, ci ziaci a studenti, ci ucitelia. Nech je to uz hocijako rozlucme sa so skolskym rokom 1997 - 98 priehrstim vtipov.

- Pan riaditel, to je hroza. Predstavte si, moja trieda dnes kompletne neprisla do skoly! To je provokacia, strajk!

Ked sa v dedine skoncili jarne prace, ako je siatie, sadenie zemiakov, okopavanie zemiakov, plenie buriny v zahradkach i na poli, gazdovia si zacali davat do hromady kovaci riad, zacali kovat kosy a pomalicky sa rozbiehala senokosba. Najprv si pokosili zahrady a luky okolo potokov, hlavne kde sa vylieval potok pri strmych lejakoch. Ked sa susilo v zahradach a okolo dediny, zeny zavcas rano chodili aj okolo stvrtej hodiny este okopavat alebo ohrnat (kopcovat) zemiaky, kym este nebolo treba vyhanat statok a hydinu na pasu a tiez vypravat deti do skoly. Potom navarili na cely den kysleho jedenia (kapustu, kyslych zemiakov, salatu alebo fazulu). Pobalili batoh s potravinami a ktora gazdina mala dieta, do batohu aj plienky a vsetko co pre dieta potrebovala. Nesmeli chybat kolembacky (trojnoska), na ktore na poli uviazala hackavu plachticku, do nej vlozili vankus a nan dieta. Okolo kolenbaciek rozlozili cigarety alebo tabak, aby k dietatu neprisiel had alebo jasterica. Obsas sa na dieta prisla pozriet ci spi, popripade ho nachovat. Ked bolo v dedine starsie dieta, strazilo dieta v kolembackach, alebo si najali dievca z inej rodiny, kde ho na tento ucel nepotrebovali. Pri hrabani sena okolo dediny sa zeny chovali skromnejsie len koscom zavcas rano nosili na "frustik" halusky, pirohy, tapky (vsetko s bryndzou alebo s tvarohom a pazitkou). Pre fajnsmekcov dakedy doniesli na "frustik" aj pampusky alebo prazenicu z vajec, muky a sody bikarbony (trosku, aby vyskocila prazenica). Vecer sa seno za pekneho pocasia poskladalo do kopok a gazdina sa pobrala aj s batohom a naradim domov, kde ju cakala druha sichta okolo dobytka a hydiny, najma okolo deti a starych ludi, pretoze predtym neboli stari ludia v domovoch dochodcov, ale ich opatrovali doma aj casto bez akejkolvek financnej vypomoci od statu: Ked aj bola podpora, tak len velmi mala. Zilo sa spolocne a starsich ludi si vazili, ba sa s nimi aj radili. Ako nahle sa okolo dediny seno posusilo a dalo sa do kop, potom sa majitelia usadlosti (humno a izbicka) na Belusky, v Kopcovej, Ciernom vrchu a Prednom hliniku dohodli, kedy pojdu na senokosbu. Ked si urcili termin, bolo to okolo Petra Pavla alebo sviatku Cyrila a Metoda, dohodli sa po kolkych chlapov - koscov sa pojde na jeden diel a po kolko hrabacok. Chlapi sa vybrali v den vopred vecer, aby v hospodarskej budove, alebo izbicke prenocovali. Vecer si este nakovali kosy a rano za rosy uz zvonili horami aj 8 - 12 chlapi. Zeny gazdine museli zavcasu navarit na cely den pre koscov a pre hrabacky, ale hlavne pre koscov vydatny "frustik". Nesmelo chybat hriate a pre zeny vino. Ked bol pekny slnecny den, vecer narobili spolocne kopky. Chlapi cez obed odpocivali a kosit zacali vecerom, ked uz bolo chladnejsie. Zeny odisli domov opatrit hospodarstvo a chlapi aj deti zostali spat na sopoch. Niektori chlapi, ked bola tepla noc, nocovali aj v kopencoch. Rano znovu prisli zeny z domu a doniesli poziven. Bolo na co pozerat, ved kazda gazdina sa chcela niecim pochvalit. Gazdine, ktore mali male babatka, tie taktiez nosili k izbickam a kolisali v kolembackach, ale kazdy den ich mamky bravali so sebou, lebo vtedy sa deti nechovali Sunarom, ale sa kojili a boli stale s matkami.

Po "frustiku" si kazda gazdina nazbierala znaky do kopencov na oznacenie (gazdine boli tri) a kopence sa podelili znakmi za radom. Potom si uz kazda gazdina nasla miesto, kde sa kopence ponosili na paliciach a potom sa roztriasli. Cerstvo nakosene sukosy sa roztriasli spolocne a spolocne sa vecer poskladali. Takto to islo za dobreho pocasia tyzden, ked bolo horsie pocasie aj dva tyzdne. Na svoje si prisli hlavne deti, ked vecer odisli gazdine, santili po sope po kopencoch a vystrajali rozne kusky - huncuctva. Ked seno uschlo, uskladnili ho do hospodarskeho staviska na mieste, kde sa susilo, aby cez zimu mali cim chovat mlady dobytok. Po skonceni sa urobila hostina, navaril sa gulas a potom sa slo domov kazdy so svojou rodinou. Prislo sa uz len ked sa kosila mladza a riabalo sa obilie o obile az na jesen.