Za mojich studentskych cias bol vzity taky poriadok, ze mladsi studenti museli na slovo pocuvat starsich a niekedy im i veci odnasat, napriklad z vlaku do skoly alebo naspat.

Raz Laco Reptis, ziak siestej triedy gymnazia rozkazal prvakovi Vladovi Minacovi: "Tento balicek mi odnes do skoly!" Vlado vzal balik a poslusne ho niesol, ale kedze mal vo vrecku korunu, isiel ju strovit na cukrik. Pri stanici vosiel do obchodu a cakal az na neho pride poradie. Pri tom si Reptisov balicek polozil na "pudlu", cukrik si kupil, spokojne odisiel a pekne - krasne zabudol na balik. Podobne na balik zabudol i Laco.

Obchodnik najdeny zabudnuty balik prezrel a zistil, ze je tam adresa: Libusa Lupacova, Rimavska Sobota. Kedze obchodnik adresatku poznal, ako cestny clovek, najdene riadne dorucil. Cim ako obchodnik ziskal, dobre meno.

Pani Lupacova clenkam Ziveny v Hnusti poziacala stare pekne slovenske piesne, ktore pouzili na vyrocnej schodzke. Potom si zistila, po kom boli odoslane piesne a ked sa dozvedela, ze balik s piesnami jej mal dorucit student Ladislav Reptis, isla k riaditelovi gymnazia Janovi Falubovi a povedala mu, ako jeho ziak odovzdal vzacny balik.

Riaditel Jan Faluba studenta Reptisa vyhresil, vypliaskal a pokarhal ho tym, ze dostal dvojku zo spravania, co malo za nasledok, ze previnily sa student musel zaplatit dvesto korun ako skolne alebo opustit skolu. Nejake peniaze si opatril aj Laco a vsetci kamarati sme sa mu, kto ako mohol, poskladali na skolne.

Tato udalost mala i naslednu reakciu. Laco Vlada poriadne vypliaskal, preto, ze nesplnil rozkaz starsieho. Volakedy studetnske reguly boli prisnejsie ako teraz.

Vlado Minac, co osud zariadil, stal sa zatom pani Lupacovej, ale neviem, ci sa jej priznal k tejto prihode.

Rudolf Valent, Tisovec

Ked sa uz leto chylilo k druhej polovici, pastieri a valasi sa so stadami pomaly pritahovali blizsie k dedine. To znamena, ze sa stiahli z holnych letovisk. Usadzovali sa pri kolibach na Ciernom vrchu, Beluske a Prednom Hliniku. Ked uz boli blizsie k dedine, dohodli sa so soutim - gazdom, kedy sa vykona "strihacka". Ked uz urcili termin, valasi narobili pletencov, kaciciek a srdiecok, aby mali co dat gazdinam pre svoje ratolesti. Po priprave dohnali stado oviec na pastvu ku kolibe, kde prisli gazdovia aj s manzelkami, ktore v batohoch priniesli vrecia na ostrihanu vlnu, noznice, chlieb, slaninu alebo klobasu a samozrejme, ze nechybalo ani hriate. Prv, ako sa zacalo so strihanim, chlieb, klobasu a palenku odovzdali bacovi. Potom gazdovia zacali poznavat svoje ovce podla znaku a vytahovat ich z kosiara a nosit ich k zenam, ktore si nasli miesto, kde ovce budu strihat. A tak sa zacalo hromadne strihanie za hlasiteho blacania oviec, akoby sa nechceli vzdat svojho runa. Chlapi sa este pred strihackou patricne pouctili a naliali aj zenam, ktore sa nesdrahali. Ked uz boli ovce vystrihane, gazdine popchali vlnu do vriec a odniesli domov. Chlapi este ostali pri kolibe debatovat pri pohariku. Ked ovciam vlna trosku podrastla, pripustili k nim baranov, ktore sa pasli i nocovali osobitne. V tomto case uz soutis vedel, ako sa "vyraduje" so syrom (doda na dojku alebo poldojku) a zacali dodavat po 2-4 kg na dojku naviac, ak bol dobry rok.

Syr davali aj tym gazdom, ktori chovali baranov, a to 8 kg na jedneho barana. Gazdine, ktore mali viac vlny a vsetku nemienili doma spotrebovat, predavali ju v Brezne vo Vykupnom podniku, alebo vlnu niektore vlnarske zavody vykupovali aj po dedinach. Vlnu, ktoru mienili spotrebovat doma ci uz na sukno, alebo na pletene svetre, prali v roznych roztokoch aj v cpavku a potom ju v lubenych kosoch plakali na grantoch. To preto, aby im vlna neusla dolu potokom. Potom ju susili na zahradach na starych pokrovcoch alebo ak mali, tak na doskach, ale na slniecku, aby vlna vybelela. V tomto case okolu sviatku Panny Marie uz bolo poctene aj pole, ktore bolo od dediny dalej. To znamena, ze sa uz mohlo past aj ma tomto poli. Gazdine sa museli ponahlat pozbierat lan, ktory sa valal na mladzi na tychto honoch. Lan pozbierali, uviazali ho povrieslom do snopkov a v batohoch sa rucnikom (najprv prestreli poskladanu plachticku, na nu polozili snop lanu, potom prelozili rucnik cez plachticku a dalsi snop alebo aj dva) odniesli domov na podstenie, aby dobre vyschli hlavky lanu. Potom lan obuchkali, stonky znovu odlozili v snopoch az do vtedy kym sa bude trepat. Semiacko vycistili, vyviali od smeti a odlozili na siatie pre buducu urodu. Semiacko sa velmi casto pouzivalo, aj ako liecebny prostriedok, najma pre chory dobytok, ale aj pre ludi. V tomto case sa pomaly stahovali z hol aj voly a jalovina, pretoze na holiach sa niekedy zjavil aj prvy sneh. Voly vsak potrebovali na zvazanie sena z kop i mladze. Kopy sa zvadzali len teraz v jesen, aby v pripade poziaru v letnom obdobi, alebo i zaciatkom jesene sa zachranila poziven pre dobytok. Zvazanie sena z kop sa robilo rano, kym boli doma este skolaci, aby mal kto pomoct potlacit do voza. Deti budili dakedy aj o piatej hodine, aby stihli po prevezeni sena ist na cas do skoly. Gazdina za ten cas pripravovala syte ranajky. Gazda si vsak uz pred zapriahnutim volov do jarma dal "vlci frustik". Trochu chleba, slaniny a nieco ostreho na lacny zaludok, aby otravil bacily. Detom vsak nedali nic, iba potom ked sa vratili z pola, to bolo okolo siedmej hodiny. Potom sa najedli a preobliekli do siat, ktore nosili do skoly a pobrali sa cestou spolu s ostatnymi detmi, ktore sa doma vyspali i do neskorsich hodin do skoly. V skole byvalo veselo, pretoze v jednej triede boli spojene niekedy aj dva rocniky. Gazdinky si pripravovali vrecia na vyberanie zemiakov, ktore boli odlozene na zrdiach na pojde, alebo poukladane v suseku na seno. Bolo ich treba poprezerat, lebo velakrat ich rozderaveli mysi.

M. Vrbovska

Dni europskeho kulturneho dedicstva ´98

V tomto roku sa na Slovensku uz tradicne uskutocnia Dni europskeho kulturneho dedicstva, podujatie koordinovane Radou Europy pod zastitou Europskej unie. Cielom podujatia je predovsetkym priblizit kulturne hodnoty kazdej krajiny co najvacsiemu poctu obcanov a navstevnikov. Ide najma o spristupnenie pamiatok, interierov, historickych objektov a expozicii muzei a galerii, aj prostrenictvom mnozstva sprievodnych kulturnych akcii rozneho druhu.

Celoeropske otvorenie podujatia bolo 5. septembra v Stockholme. V Slovenskej republike Dni europskeho kulturneho dedicstva prebiehaju od 12. septembra do 27. septembra s mottom "Ludova architektura a tradicne remeslo". Oficialne otvorenie bolo 12. septembra v Ruzomberku a vo Vlkolinci.

Horehronske muzeum v Brezne pozyva v ramci Dni europskeho kulturneho dedicstva vsetkych zaujemcov na prehliadku svojich expozicii a vystav. Nasu stalu ponuku 25.septembra rozsirime o novu vystavu z historie remeselnictva v Brezne pod nazvom "Boh zehnaj poctivemu remeslu!" Pre studentov Gymnazia J. Chalupku pripravujeme prehliadku najzaujimavejsich stavebnych pamiatok nasho mesta. Tesime sa aj na stretnutie s vami.

(es)