|
|
 Jarmila Obernauerova, krajcirka, Brezno: - Postavit byty pre mladych ludi, lebo sa nemaju kde ubytovat. Potom investovat do zdravotnictva, pretoze sucasna situacia je neunosna. Sme chori a v lekarnach nemame lieky. Urcite je este kopa inych veci, ale tak rychlo mi to nenapadne. Ale v prvom rade treba byty pre mladych ludi. Aj ja mam deti a co urobia, ked sa budu chciet osamostatnit? Zijem len v dvojizbovom byte, kde by sme vlastne zili siesti aj viaceri. Maria Surincakova, nezamestnana, Brezno: - Viete co, v prvom rade kupalisko - hovorim o lete. Kryta plavaren sice je, ale zislo by sa aj kupalisko. Co ja viem, co este. Som spokojna, namestie sa mi paci, aj obchody, nakupit sa da dobre, len keby bolo lacnejsie. Peter Figlus, nezamestnany, Cierny Balog: - V prvom rade by som urobil plyn, ten nam chyba v obci. Potom by som urobil komunikacie. Na zaciatok by to stacilo. Jana Repkova, na materskej dovolenke, Brezno: - Myslim si, ze namestie by mohlo byt inaksie, to parkovisko nemuseli zrusit a teraz sa vsade plati. A ked ho uz zrusili, zisli by sa vacsie lavicky, popri ceste to nie je ono. Aj ten asfalt vyzera hrozne. Zislo by sa viacej kvetov, aby si deti mohli okolo pobehat. Detsky park sice bol, ale zrusili ho, takze by som ho zriadila. Manzelia Anka a Vlasto Veverkovci z Pohronskej Polhory: Vlasto: - V prvom rade treba dokoncit kanalizaciu a potom este vodovod, pretoze siet to uz nestiha na taky pocet obyvatelov. Potom by som skvalitnil cesty, lebo su hrozne. Plyn mame, takze je to uz cistejsie. Rano, ked vstaneme, nie je dymovy opar, aky bol z uhlia. Anka: - Nie je to bohvieake, ked kravy idu po ceste. Vyclenila by som nejaku oblast, kam by tie kravy isli. To by som chcela zredukovat alebo zmenit. Ale na druhej strane Polhora by nebola Polhorou bez tych krav.
No povedzte, co je krajsie, ako urobit dobry skutok, ako niekomu pomoct, ked to potrebuje. Ved sa aj hovori: v nudzi poznas priatela, a kto dospel do tej urovne, ze vie niekomu nieco darovat a pritom mat z toho vacsiu radost ako obdarovany, o tom sa da povedat, ze dosiel na svojej puti zivotom k velmi dolezitemu bodu. K poznaniu zmyslu zivota. Ze to nie je len uzivanie, alebo zahalka, unikanie pred svojim svedomim v umrtvovani sa alkoholom, ci inou chemikaliou, alebo nebodaj obcas akasi radost zo skody a trapenia druheho. To by bol osobny upadok takto zmyslajuceho a vlastne nepekne sa chovajuceho, nechcem uviest, ze neprijemne vnutorne postihnuteho jedinca. Clovek zrely by mal v sebe najst tu silu a odvahu, pobit sa so zlom v sebe. Ano so zlom, pretoze v kazdom z nas je sice vela dobreho, ale nie je nikto z pozemstanov dokonaly. Ak si to niekto uvazujuci uvedomi, je to znamenie osobnej vyspelosti. Dava to pocit silneho, nefalosneho sebavedomia a pocit blaha z vyhmatavania tej spravnej cesty. Vtedy mu pripadaju vsetci ti takzvani tvrdi ludia ako polutovaniahodni uboziaci, hoci poniektori chodia naparadeni, vozia sa v drahych vozidlach a byvaju v honosnych vilach. To nie je totiz znamka vyspelosti ci zrelosti. Ta sa pozna v spravani cloveka, v jeho ociach, v jeho skutkoch.
Stalo sa uz peknou tradiciou, ze ziaci siedmych rocnikov pri Zakladnej skole Pionierska 2 v Brezne v jesennom obdobi putuju na miesto posledneho odpocinku velkeho bojovnika za slovensky narod Ludovita Stura - do Modry. Tak to bolo i 14. oktobra. V prekrasny slnecny jesenny den sa vybrali ziaci 7.A, B, C, D v sprievode vyucujucich slovenskeho jazyka na planovanu literarnu exkurziu. Na namesti v Modre vsetkych uputalo susosie slovenskych dobrovolnikov. Na pamiatku sa tu vsetci spolocne odfotografovali. Ako prve navstivili Muzeum L. Stura, kde ziskali poznatky o bernolakovskej a sturovskej generacii. Osobitne sa oboznamili so zivotom a dielom samotneho L. Stura. Sucastou prehliadky muzea bola navsteva Pamatnej izby, kde tento velky narodovec prezival posledne dni svojho zivota po nestastnom zraneni na polovacke. Tu i zomrel. Ziakov okrem vykladu lektorky uputal i dobovy nabytok a zariadenie izby. Vyvrcholenim tohto vydareneho podujatia bola prechadzka na cintorin. Ziaci zo svojich prostriedkov zakupili vencek, ktory polozili na hrob L. Stura. Na znak ucty vsetci zaspievali slovensku hymnu Nad Tatrou sa blyska a uctili si jeho pamiatku minutou ticha. Bolo vidiet, ze ziakov toto putovanie zaujalo. Zakupili si rozne publikacie a fotografovali vsetky zaujimavosti zo zivota tohto velkeho narodovca. Verim, ze v tejto peknej tradicii budu pokracovat i buduci siedmaci, ved takto okrem teoretickych vedomosti na hodinach literarnej vychovy ziskaju i cenne prakticke a neopakovatelne poznatky. Mgr. Lubica Fisnarova
Nie je nic krajsie, ako rozdavat okolo seba stastie a radost inym ludom. Velku radost svojim detom sa rozhodli urobit i rodicia a pedagogicky zbor v obci Horna Lehota. Nasa zakladna skola patri medzi prve skoly v okrese, ktore sa
zapojili do siete Skol podporujucich zdravie. Vedieme ziakov, ale i rodicov k zdravemu
sposobu zivota, uskutocnujeme hostinky - ovocne a zeleninove, rozne sutaze, vsetko v
spolupraci s rodicmi. Zaciatok skolskeho roka 1998/99 sme sa spolu s rodicmi rozhodli nase
mile deti potesit cistymi triedami a chodbami. Rodicia za pomoci sponzorov vymalovali
priestory skoly, namalovali lavice, tabule a skrinky. Touto cestou sa im chceme podakovat.
Podakovat co najuprimnejsie, lebo obetovali dva volne vikendy a sviatky a prispeli k tomu,
ze nasa skola teraz ziari cistotou. A vsetko, co robili, robili zadarmo, s vedomim, ze
pomozu svojim detom, lebo im lezi na srdci ich zdravie a pohoda aj v skole. Dakuje pedagogicky zbor v Hornej Lehote
Jesen je obdobie, ktore nam ponuka vela svojich plodov a najrozlicnejsich darov. Tieto sa s kuskom fantazie a sikovnymi rukami daju premenit na hotove zazraky.
Chcela by som vyslovit velke podakovanie predovsetkym rodicom, ktori si v navale jesennych prac na dedine a popri zamestnani nasli cas na tvorivu pracu so svojimi ratolestami. Zaroven dakujeme vsekym zaujemcom o vystavku a za kazde slovko uznania. Anna Zilkova,
ked zaciatkom oktobra 1995 noviny Horehronie uverejnili basen "Telgart", netusil som, ze o tri roky uzrie svetlo sveta zbierka "Vyznanie" a ja prezijem v rodnom Telgarte svoj najkrajsi den. Celych styridsatpat rokov, co zijem mimo Horehronia mi napadlo, ze Telgart bude raz tlieskat basnam s jednoduchymi a zrozumitelnymi slovami, ktorymi som sa vyznal k rodisku pod Kralovou holou. Verte, srdce bilo tuhu, hrdlo sa zvieralo, stracal sa mi hlas i slova. Aj slzy v ociach sa objavili. To vsetko preto, ze som citil, ze mam ku komu ist, napriek tomu, ze v basni "Myslim na domov" som napisal: Hniezdo je znicene. Uz niet ku komu ist. Uz nemozem zaklopat na dvere a kedykolvek prist... Pocta, ktoru pri prilezitosti prezentacie dostala moja zbierka, ukazala, ze Telgartcania maju radi im blizku poeziu rovnako, ako viachlase spevy. Mam z toho velku radost. Tesi ma, ze Telgart opat rezonuje na Slovensku i v zahranici. To som bol milo prekvapeny stankom, ktory obec nikdy predtym nemala - Domom nadeje. Videl som rozostavany novy farsky urad. Pocitil som atmosferu Festivalu ludoveho a chramoveho spevu. Viditelne su aj dalsie uspechy, ktore obec dosiahla pod vedenim starostu Martina Mekela. Na Telgart som bol vzdy hrdy. Po 16. oktobri 1998 zaryl sa do mojho vedomia este hlbsie. Ta najuprimnejsia vdaka patri za to vsetkym rodakom, vedeniu i clenom folklorneho suboru Telgart, dostojnemu panovi fararovi, poslancom a predovsetkym panovi starostovi, ktoreho schopnosti si vysoko vazim. Nakoniec dovolte podakovat sa aj vam. Vasa redakcia ma nemaly podiel na tom, ze pod Kralovou holou ma svoje miesto aj poezia. Michal Spisiak,
|
Tak tomu bolo aj v Materskej skole v Dolnej Lehote, kde sa konala vystavka
prac z netradicneho materialu. Presvedcili sme sa, ze ockovia a mamicky tie sikovne ruky
naozaj maju. Vsetky "rodinne diela" boli velmi zaujimave a urcite boli velmi
dobrou inspiraciou pre tych, ktori vystavu videli. 