|
|
Beata Becseova, nezamestnana, Sturovo: - Paci sa mi. My tu ponukame obcerstvenie, klobasy, kuracie stehna a tak dalej, sme zo Sturova. Ludia sa u nas pristavia, kupuju. Vcera este nebolo tolko kupujucich, dnes je to uz lepsie. Ja som na jarmoku v Brezne prvykrat. Dana Mikolajova, zivotnostnicka, Pohorela: - Teraz sme len na jarmok prisli, nenakupili sme este nic. Este nemame nic v taskach. Pozerame. Trhy vyzeraju byt celkom dobre. Uvidime, ci sa nieco postasti. Alzbeta Horakova, dochodkyna, Bacuch: - Tento raz som nakupila. Manzelovi mencestraky, sebe pulovrik, ciapku, spokojna som. Jesto z coho vyberat. Stefania Sevcikova, dochodkyna, Brezno: - Prisla som len pred chilou, ale vyber je tu velky, len keby penazenka bola plna. Spokojna som, skutocne je vela vsetkeho. Chcem si kupit hnede cizmy a hnedych ciziem niet. Idem dalej chodit a vyberat. Mira Zahorcova, studenta, brezno: - Este sme nic nenakupili, ale celkom sa nam jarmok paci. Vyberame, pozerame, co je krajsie. Myslim si, ze je dostatocny vyber ci z obcerstevnia, ci z oblecenia. Urcite je vacsi a lepsi ako minuly. Chcem si kupit nieco na oblecenie a darceky pod stromcek. Ku koncu, ked pojdeme spat domov, budu hadam aj medovnicky. Milos Kristof, robotnik, Brezno: - Jarmok je velmi velky, rozsiahly. Zatial sme nic nenakupili, pozerame, ale je to vsetko drahe. Je tu siroky vyber, som spokojny. Je ovela lepsi ako ten minulorocny. (ria, ng)
Opat o sprejeroch O sprejeroch, ktori svojimi vytvormi znehodnocuju majetok, sme pisali v minulom cisle. Budova Mestskeho kulturneho strediska v Brezne nie je jedina, co "padla za obet" vandalom. Do redakcie sme na tuto temu dostali dalsi list, ktory nam napisal Ing.Jozef Banik, clen vyboru domovej spravy: Domova samosprava c. 12 pri SBD Brezno sa stara o zachovanie bytoveho fondu, v nasom pripade o blok Krculova 1. Velmi nas mrzi, ze pricinenim vandalov sa nam nase zivotne prostredie zhorsuje. Ako druzstevny dom znasame vsetky skody sami. Platime ich o to bolestnejsie, ze sucasna ekonomicka situacia v regione zasahuje aj nasich obyvatelov. Musime si platit vsetky opravy v dome, vratane uplne zbytocnych oprav skod po vandaloch. Davame podnet na stihanie neznameho pachatela, ktory znehodnotil napismi spolocne priestory bloku Krculova 1. Popisal ich fixkami - dvere pri vstupe do bloku, steny pri schrankach, skrinku na prizemi, stenu na schodisti na 9. poschodi, vytah. Vycislenie skody nie je v absolutnej ciastke podstatne. Podstatne je, ze to robi rovnaka partia mladych ludi, lebo tie iste grafity sa nachadzaju aj na fasade budovy Vecierky na Ulici CSA, na budove banky Slovakia i na inych fasadach. Ich oprava bude stat majitelov desiatky tisic korun. Verime, ze sa policii podari vypatrat pachatelov a zamedzit
neziadanemu trendu zhorsovania prostredia v nasom meste.
Nove okresne mesta stoja pre ulohou reprezentovat a riadit svoj okres, byt mestom svojho vidieka. Je to zodpovedne poslanie spojene so zodpovednostou, nielen za seba, ale za cely region administrativneho vymedzenia. Na rozvoj mesta je mozne pozerat preto aj ocami jeho vidieka, mesto mu sluzi, mesto ho zvyznamnuje pre svetom. Okresne mesto je obrazne povedane hlavou vidieka, znamenim jeho prislusnosti a osobitosti. Tento pohlad nam pripomina naroky zachovania svojraznosti Podpolania, Poltanska ci Zemplina, a to v ramci rozvoja vlastnych okresnych miest, ich obrazu v krajine a vyrazu ich domov. Brezno reprezentuje Horehronie, je a bolo jeho hospodarskym centrom. Brezno bolo slobodnym kralovskym mestom. Jeho slavnu minulost zatienilo tomu nezodpovedajuce postavenie v minulych desatrociach. Dnes Brezno stoji pred novym zivotom, pred ulohou obnovit svoj vyznam a postavenie na Horehroni. Kralovske mesto Brezno bolo obohnane hradbami, v jeho okoli sa dolovalo zlato, striebro, med: na banske mesto sa nevyvinulo, ostalo v duchu svojho regionu polnohospodarskym a remeselnickym. Tvar tohto vidieckeho mesta urcoval hodpodarsky zivot a vyuzivanie pody, sucastou mesta je dodnes rozptylene osidlenie. Z mnohych osad vznikli samostatne obce. Mesto sa stalo pre svoj hospodarsky charakter mesteckom casto utrapenym nezamestnanostou. Mesto s velkolepo zalozenym namestim, svojou plochou najvacsim na Slovensku (a to z dovodu velkych dobytcich trhov), ma vo svojej tvari zapisany osud svojej vidieckosti. Okolo namestia sa striedaju velkolepe domy s malymi, skromnymi domami, mozno na nich citat doby zle aj dobre. Dobu rozkvetu mesta charakterizuju monumentalne dominanty namestia, kostol a mestska veza. Dalsi vyvoj mesta poznamenala vystavba panelakovych stvrti, ktore obklucili siluetu historickeho jadra mesta, historicke hodnoty sa utopili ich vyske a rozsiahlosti, starostlivost o stare ustupilo bezcitnej civilizacii noveho. Kulturnohistoricky vyvoj architektury mesta bol zastaveny, dnes je ulohou architektonickej obnovy znovu ho ozivit a venovat mimoriadnu pozornost prave namestiu s okolim. Namestie je najvacsou kulturnou hodnotou tohto mesta, obnova namestia je v meste najvacsou tuzbou pre obcanov aj predstavitelov. Namestie caka na svoje vzkriesenie, zivot sa uz na jeho plochu v podobe programov vracia, ostavaju slzy na jeho ubolenej architektonickej tvari. Obnova namestia stoji v tazisku urbanistickych premien, je spojena s dopravou v meste. Pekne a prijemne namestie nemoze byt skutocnostou bez vyriesenia dopravnych obchvatov. Zachrana historickych hodnot mesta si vyzaduje podporu statu. Na uzemie namestia prechadzaju vyznamne tranzitne cesty vychod-zapad, ale aj sever-juh, namestie stoji v ceste tychto dopravnych spojeni statu s Europou, obnova kralovskeho mesta je preto aj v rukach statu. Namestie devastuje autobusova stanica. Mesto nezije len tuzbou po peknom namesti, snazi sa malymi zlepseniami a v mene novej koncepcie buducnosti "upokojenej a spomalenej" dopravy pripravit obcanov pre spolocny zivot na namesti. Taziskom skoly noveho zivota sa stava cast namestia pod mestskou vezou. Tu pod novoobnovenou fasadou hrdej veze, na ploche byvaleho parkoviska aut rozprestiera kridla kulturnost mnohych domacich aj medzinarodnych podujati. Brezno vykrocilo do sveta. Architektura je scenou kulturneho zivota na namesti, dotvara scenare v mene funkcie jednotlivych podujati. Architektonicka obnova ponuka kontury koncertov pod vezou, vytvara podium oslav, vracia plochu namestia trhom a jarmokom. Obnova namestia objavuje vsedny a sviatocny den v systeme novych uprav, zdoraznuje univerzalnost namestia pod architektonickou zastitou mestskej veze, pod duchovnou ochranou tu vypinajuceho sa kostola. Namestie ocakava vludnu a pohostinnu tvar domov, ktore ho obklopuju, namestie po svojom obvode je ocakavanym korzom mladych nielen z mesta, ale aj svojho okolia, z celeho Horehronia. Namestie v Brezne je spolocenskym centrom celeho Horehronia. To je jeho zavazkom a programovym vychodiskom jeho uzivania, vyrazu. Jeho poslanim je podat ruku laskavej matky Horehroniu co znamena poznat mieru svojho prevysenia sa, pochopit, co chce Horehronie na namesti najst, co namestiu vstepi kulturnohistoricky odkaz Horehronia a jeho slavy kralovskeho mesta? Starosti a problemy praktickeho zivota mesta zatlacaju otazky a hladanie odpovedi tohto kulturneho vyznamu: je na predstaviteloch mesta nezabudnut, ze mesto ma svoju dusu a kazdy z jeho obyvatelov a obdivovatelov nosi jej kusocek vo svojom srdci. Ing. arch. Michal Sarafin |
