|
|
| Rok v Bravacove vo zvyklostiach a obycajoch |
Ondrejske zvyky
Na dedinach meno Ondrej malo akusi zvlastnu moc, ci
caro. Kedze uz boli zimne vecery a este nebol advent, mladez sa schadzala v prenajatej
izbe na priadkach a organizovala rozne vesele zabavy, ktore neskoro vecer koncili tancom
pri harmonike "heligonke" i ustnej harmonike. Dievcata a uz i starsie dievky,
najma tie vydajachtive, sa vopred dohovorili, kde pojdu ukradnut kluc z domu, kde maju
Ondreja. Klucov ukradli aj viac. Kluc mohli dostat aj tak, ze dievka, ktora chodila na
priadky a mala brata Ondreja, mohla kluc doniest bez starosti. To by vsak nebolo ono. Kluc
musel byt doslova ukradnuty. Ked ho mali, zadovazili si olovo, ktore zohriali - roztavili
a cez ukradnuty kluc ho liala kazda dievka osobitne do misky s vodou. Podla toho, aka
figura sa jej uliala, predpokladala, ake povolanie bude mat jej buduci manzel. Tie, ktore
uz chodili s mladencami vazne, liali len zo "psiny" a niekedy im figura aj
vysla. Na druhy den sa snazili kluc vratit, ale tak, aby ich nezbadali. V ondrejsky vecer,
ked sa z priadok rozisli, vybrali sa dievky triast ploty. Pri traseni takto
hovorili:" Plote, plote trasiem ta, svaty Ondrej prosim ta, daj mi ty svojim znamenim
dati, s kym ja budem pri oltari stati." Potom nacuvali, z ktorej strany sa ozve psi
brechot. Odkial sa stekanie psa ozyvalo, odtial mal byt tej-ktorej vyvoleny. Ploty sa
triasli tak, ze zacala najstarsia a ostatne cakali. Niekedy sa stalo, ze trasenim ploty aj
vyvalali a potom gazdovia kliali. No niektory gazda si myslel, ze to vyvalil vietor.
Ovce uz boli rozsadene, ale ak bola dobra jesen, este sa pasli na
"mrazenici", t. j. ze nocovali este vonku tie, ktore sa mienili nechat na chov.
Maso z oviec, ktore porezali, uz bolo v sudoch zasolene a ked uz dobre preslo rosolom,
dali ho udit. Zeny mali na starosti spracovanie vlny, ktoru po ostrihani oprali a hromadne
ju cuchrali. Zisli sa obycajne susedy a tak si pomahali jedna druhej. Samozrejme, ze
cuchrat zacali, ked polupali fazulu, hrach a vyklepali a vyhladili lan. Po cuchrani
nasledovalo driapanie "gramplovanie" (grample bola doska s nabitymi drotmi na
pevnom podstavci, na ktorom gazdina sedela a akousi lopatkou tiez nabitou silnymi drotmi
tahala po pevnom podstavci, medzi ktore dala chlp vlny, aby ju akoby ucesala). Z ucesanej
vlny - ogramplovanej sa robili kridele a vlna sa zacala po veceroch priast. Na osnovu sa
priadlo tensie a na utok hrubsie. Kedysi boli aj cierne ovecky a tak bola aj vlna cierna,
z ktorej sa tkalo "brezo" sukno na kapce. Na kolosne a haleny sa tkalo len
biele. Tkat sa zacalo aj platno a to najma po Ondrejskom jarmoku, ked gazdovia nieco
povedali, alebo vykupcili a gazdine si kupili pamok na tkanie (osnovu) i utok. Roboty
okolo tkania bolo najma v tych rodinach, kde sa rysovala svadba a este nemali vsetko
pochystane. Chlapi este dodatocne vyvazali hnoj a ak nemrzlo, rozkydali ho po lukach a
prielohoch. Ozimina sa uz zelenala a cakalo sa, aka bude zima. Najlepsie pre oziminu bolo,
ked ju prikryla snehova perina, potom nemali obavy, ze ozimina vymrzne. Pred tym nebyvali
zimy bez snehu ako teraz, ale aj mrazy boli vacsie, niekedy bolo pocut, ako pukaju na
dreveniciach uly.
Margita Vrbovska
Expert pre media Dr. Samuel Brecka sa doziva patdesiatpat rokov |
Dalsim "mladym" breznianskym rodakom -
jubilantom je PhDr. Samuel Brecka. Po absolvovani novinarstva Filozofickej fakulty UK v
Bratislave pracoval dvadsatpat rokov v Novinarskom studijnom ustave. Publikoval viac ako
stovku studii a odbornych clankov. Okrem toho vydal publikacie: Uvod do psychologie
novinarskej tvorivej cinnosti, Sociologicky vyskum zurnalistiky a masovej komunikacie na
Slovensku a Teoreticko-metodologicke vychodiska vyskumu zurnalistiky a masovej
komunikacie. Od roku 1991 sa zucastnil na pocetnych medzinarodnych vedeckych podujatiach,
seminaroch a konferenciach v Helsinkach, Salzburgu, Berline, Lipsku, Dubline a Londyne.
Publikuje aj v zahranicnych periodikach a zbornikoch. V roku 1993 zastupoval Slovensko v
Riadiacom vybore pre masove media Rady Europy v Strasburgu. Posobil ako nezavisly expert
pre media a teraz je riaditelom Novinarskeho studijneho ustavu v Bratislave.
"Samotna sloboda prejavu teda este nezarucuje demokraticky pluralizmus v
komunikacii, ak sa zaroven neuplatnuje pravidlo spravodlivosti a rovnopravnosti. Kedze to
trhovy mechanizmus neumoznuje, da sa to dosiahnut jedine intervenciami statnych organov do
komunikacnych procesov... Pre zabezpecenie rovnopravnosti komunikacii je potrebne vyuzit
financovanie medii zo statnych prostriedkov, zarucit pozitivnu slobodu komunikacie pre
vsetky spolocenske skupiny, zabezpecit nezavislost medii od ekonomickych zaujmov, spatnu
vazbu, pristupnost medii, ich transparentnost a pod. " (citat z rozhovoru s Dr.
Breckom, LT, c.19/54). Dr. Samuel Brecka sa narodil 6. decembra 1943. Priatelia a znami z
Brezna zelaju panovi Breckovi este vela zdravia, pracovneho elanu a spokojnosti do dalsich
mnohych rokov.
A. Prepletana
