Celoslovensku sutaz EKOhliadka ´99 vyhlasila akciova spolocnost Slovnaft pre ziakov druheho stupna zakladnych skol. Napad vypracovat spravu o stave zivotneho prostredia v mieste skoly nas zaujal. Hoci ide o zmapovanie problemov sucasnosti a buducnosti, nas prvy krok v duchu antickeho okridleneho hesla: "Historia est magistra vitae - Dejiny su ucitelkou zivota" viedol do minulosti. Otazka znela - boli u nas v minulosti environmentalne problemy?

Prva zmienka o obci sa zachovala zo zaciatku 17. storocia. Madarsky historik Balint Ila v diele Gömör megye spomina rok 1612, kedy muransky pan Tomas Seci povolal na miesto terajsej obce rodinu Janka Zatrocha zo Sumiaca, ktory sa stal prvym soltysom (richtarom) a spolu s nim aj rodiny Martina Nemca, Oravca Simka, Jakuba Polaka a Gregora Polaka. Onedlho pribudli dalsi. Boli to valasi klcujuci les a hladajuci vhodnu pastvu pre svoje ovce a kozy. Od roku 1616 boli oslobodeni od vsetkych davok na osem rokov, davali len takzvany ovci desiatok. Platilo sa bryndzou, syrom, baranmi a jahnatami, ale aj pokrovcami a popruhmi na konske sedla. Kto nevlastnil ovce, platil kunimi kozusinami. Ich povinnostou bolo aj rubat drevo pre hrad, chytat zbojnikov, strazit panske sidlo a horske prechody.

Prvymi osadnikmi ale pravdepodobne boli kralovski drevorubaci a pltnici od Banskej Bystrice, ktori rubali les a splavovali drevo, tak prepotrebne pre rozvoj bystrickeho bansko-hutnickeho priemyslu.

Na usvite horehronskych dedin povodcami najvacsich ekologickych katastrof boli pravdepodobne rabujuci a paliaci najazdnici rozlicneho povodu. V prvej polovici 16. storocia tu vycinal lupezny rytier Matej Baso a zoldnierske vojska superiacich kandidatov o kralovsku korunu - Ferdinanda Habsburgskeho a Jana Zapolskeho. Obe strany drancovali krajinu a vyrubovali "vypalne" od bezbrannych mesteciek a osad. V roku 1959 vpadli na stredne Slovensko spojenci Turkov - krymski Tatari a hrozne celu krajinu vyplienili. Horehronske hory boli preplnene ludmi z vypalenych a vydrancovanych dedin, ktori tu zili horsie ako zver.

Ranou pre obyvatelov nasho kraja byvali aj caste epidemie smrtelnych chorob. Pocas epidemie moru v roku 1710 zahynulo v Polomke 1086 ludi, 230 krava a skoro vsetky ovce. V tom istom case v Pohorelej zurila cholera a vyziadala si 330 deti. Cholera sa v obci objavovala aj v rokoch 1739 az 1742. Pocas velkej tyfovej epidemie, ktora postihla nasu obec v roku 1849 boli ludia pochovavani hromadne do obecnych rakvi, aj bez rakvi - ukladani do jamy. V roku 1899 na choleru zomrelo v obci 126 ludi. Este aj vo februari 1945 ochorelo na tyfus 112 ludi a 11 z nich zomrelo.

Pamatnym sa pre Pohorelu stal aj 5. april 1883, ked pri velkom poziari zhoreli spolu s farou, skolou a 60 obytnymi domami aj kostol a kaplnka sv. Jana Krstitela.

O tom, ako sa obec rozrastala, podavaju svedectvo rozne pramene. Danovy supis majetku obce z roku 1685 uvadza 24 rodin hospodarov vlastniacich 28 volov, 72 krav, 9 svin, 143 oviec a jedneho kona. V testamente z roku 1841 obcan Jan Skolnik poruca dedicom 11 roli, jednu zahradu, 12 luk, dva voly, dva kone, jednu kravu a 6 oviec. Dotaznik pre potreby zostavenia terezianskeho urbara (r. 1771) svedci o intenzivnom rubani lesa pre potreby Smolnickych bani, o pestovani raze a ovsa a paseni na horskych lukach aj o vyuzivani vody (mocidlo lanu, pansky mlyn, obecna pila). Opytani sa stazuju na neurodnu podu. Oziminy sa "miesaju" s jarinami, na horskych lukach po koseni nerastie mladza. Chybaju ovocne zahrady a stepnice, lebo je tu velka zima.

Zaujimava je informacia o hospodareni v lesoch, za cias Ferdinanda Coburga. Vyznam lesov pre prevadzku zeleziarne, ale aj ako vyznamneho zdroja prijmov si Coburg dobre uvedomoval. Snazil sa preto odborne a ucelne organizovat ich spravu. Lesy v pohorelskom chotari podliehali lesnemu riaditelstvu v Jelsave, ktore prostrednictvom lesnej spravy riadilo aj tazbu dreva a jeho dalsie spracovanie, regulovalo vyrobu dreveneho uhlia a jeho odpredaj. V spolupraci s riaditelstvom riesila sprava aj vystavbu lesnych ciest a ich udrzbu. Kym lesy obhospodaroval Coburg vo vlastnej rezii, vyvijala sa aj intenzivna starostlivost o porasty a hojne sa aj zalesnovalo. Cez prvu svetovu vojnu predaval vsak Coburg drevo aj cele casti lesov na vytazenie roznym podnikatelskym firmam, ktore nemali zaujem zalesnovat vyrubane plochy a lesy drancovali.

Nasu exkurziu do regionalnej historie ukoncim zaznamom - posolstvom z obecnej kroniky (rok 1936). Nazval som ho Stromy:

"V Masi az donedavna po oboch stranach krajinskej cesty stali stare lipy, ktore tam vysadilo panstvo v pociatkoch osidlenia. Ked bola na kraji parku vystavena vila pre riaditela huti, museli byt zotate tri ohromne stromy, v ktorych tieni rad odpocival bulharsky kral Ferdinand so svojou rodinou. Pretoze tieto lipy bez povolenia krala nechal vytat byvaly riaditel huti, bol tento za priestupok zo sluzieb prepusteny." Hla - ucitelka zivota, je dobre z casu na cas si ta pripomenut, k Tebe sa obratit!

Peter Navoy