HOREHRONIE NEWS

Emil Strigac, dochodca, Brezno:
- Urcite by bolo lepsie, keby bol cestny obchvat. Hlavne pre tych, co chodia peso, pre nich by to bolo zdravsie aj bezpecnejsie. Pochopitelne, ved roky si uz prajeme, aby takyto obchvat okolo mesta bol. Dnes ich maju aj v modernejsich slovenskych mestach. Bolo by dobre urobit ho aj v Brezne, len keby boli na to peniaze.

Iveta Balazova, vychovavatelka, Pohorela:
- Podla mna by to bolo dobre, lebo cestna premavka v meste velmi vyrusuje chodcov. Velky hluk je hlavne v okoli autobusovej dopravy, preto si myslim, ze tam by mala byt uplne zrusena premavka. A kedze sme uz okresnym mestom, mala by byt aspon parmetrova pesia zona.

Eduard Balaz, elektrikar, Valaska:
- Bolo by to lepsie, bola by menej zatazena doprava, menej nehod, lahsie by sa dalo prechadzat a bol by cistejsi vzduch.

Jarka Bozoova, studentka, Podbrezova:
- Neviem. Na jednej strane by to bolo dobre, ze by nebola velka premavka, Ale na druhej strane, neviem, ci by to bolo vyhodne pre vodicov, auta by stali pri obchodoch.

Rudolf Dano, robotnik, Brezno:
- Ten obchvat je hlavne z hladiska zivotneho prostredia velmi rozumna vec. Pracoval som ako garazmajster na CSAD a uz vtedy, asi pred tromi rokmi, sa to riesilo. Ale neurcilo sa nejake jednoznacne stanovisko a oddialilo sa to. Povazujem to za velmi rozumne. Myslim si, ze by to viac obcanov privitalo hlavne z hladiska zivotneho prostredia a uvolnenia dopravy v prepravnych spickach, ked ludia idu do zamestannia a nazad. Zivotne prostredie si musime jednoznacne chranit. Len je jeden problem, ako vsade, ten financny. Z financneho hladiska je to, myslim si, aspon v buducich piatich rokoch nerealne.

Sucasna situacia v okrese Brezno s obrovskou tarchou dopada na obyvatelov. Je jednym z najviac postihnutych okresov na Slovensku nezamestnanostou. Aj to malo podnikov, co sa v okrese nachadza, v roku 1998 zvacsa prestalo pracovat. Ludia stratili pracu a zdroj svojej obzivy. Stagnacia a cakanie na pomoc, pripadne zazrak sa vniesol do dusi vacsej casti obyvatelov okresu. To su vsak skutocnosti nam vsetkym zname, vratane predstavitelov okresu.

Ako vsak zastavit tento upadok, ba dokonca z neho vyjst, je nam uz zname menej. Od pradavna v regione Brezna bolo domenou polnohospodarstvo, havne chov hovadzieho dobytka a ovciarstvo. Dnes je tato prastara tradicia uz prakticky na upadku i napriek tomu, ze prirodne podmienky nam to v plnom rozsahu umoznuju. Rozvinutie tohto zdroja obzivy nepotrebuje ani zahranicny kapital, ani obrovske investicie, len odvahu a chut tazko pracovat bez zaruky vysokych ziskov, len s moznostou vyzitia, ale tak je to i v Amerike. Nasledne na rozvoj polnohospodarskej vyroby je potrebne ozivit potravinarsku vyrobu. Je tu mliekaren, ktora nepracuje, je tu nedostavany masokombinat. Zabezpecenie rozvoja polnohospodarskej vyroby je mozny len finalizaciou produktov v potravinarstve a k tomu mame vseky predpoklady. Druhou domenou od pradavna v regione Brezna, ktoreho prosperitu zabezpecuju prirodne podmienky, je lesnictvo a nadvazne na to prisli uz pred viac ako sto rokmi nasi predkovia a rozvinuli drevarstvo. V okrese posobia hlavne dva statne lesne zavody, ktore z hladiska prosperity danej prirodnymi podmienkami, nemaju konkurenciu na Slovensku. Na ich teritoriu sa nachadzaju vybudovane no nepracujuce drevospracujuce zavody. Nebudem rozoberat priciny ich upadku, no i tu moze prist k posunu vpred bez prichodu zahranicneho kapitalu. Ved ak by majitelia tychto drevospracujucich zavodov ponukli svoje nepracujuce pily statnym lesom do prenajmu len za cenu penalizacie od statnych lesov za neuhradenu drevnu hmotu a lesne zavody by tuto ponuku prijali, ziskaju majitelia, obyvatelia i stat. Pri obnoveni drevospracujucej vyroby nezastat len pri jednoduchom poreze dreva, na ktory su tieto drevospracujuce zavody zamerane, ale rozvinut ich vyrobu do finalizacie vyrobkov, ktora zabezpeci ich prosperitu, vacsie zisky a hlavne rozsiri pocet pracovnych miest.

Len dve myslienky vyzadujuce si hlavne odvahu a chut do tvrdej prace, ktorej realizaciou mozeme prispiet k zastaveniu upadku zivotnej urovne obyvatelov nasho regionu bez akejkolvek cudzej pomoci, bez uskutocnenia zazraku, bez velkych investicii len s vyuzitim toho, co uz tu mame. Biblicke "Klopte a bude vam otvorene" je mottom mojho prispevku ako klopanie na duse predstavitelov Okresneho uradu v Brezne a.... to dalsie ukaze cas.
(pu)

Skraslovanie obce?

Nie je tomu ani rok, co bol v Horehroni uvedeny clanok pod nazvom Rozkvitnuty Bacuch. Obcianky Bacucha sa znovu starostlivo pripravuju na sutaz o najkrajsiu zahradku, balkon a okno. No zaroven ma Bacuch aj takuto podobu. V tomto obdobi mnohi turisti prechadzaju nasou obcou a ta ich hned vita kontajnerom plnym smeti. Akoby to nestacilo, obcania hromadia odpad aj okolo kontajnera. Pomahaju im pritom aj obyvatelia inych dedin a miest. Zeby to patrilo ku skraslovaniu zivotneho prostredia?

Stanovisko starostu Bacucha Jana Turosika:

- Kontajnery su plne odpadu zo zahrad (zelina, kamene). Posledny odvoz stal obec 32 000 korun. Obecne zastupitelstvo tento problem riesilo viackrat a vysledkom je, ze sa pripravujeme na separaciu odpadu. Znacnu cast budeme musiet robit aj v celom mikroregione Horehronie. Zabranime tak vzniku neziaducich skladok v okoli obci a uniku financii za tento odpad. Vyziada si to vsak preskolenie ludi pracovnikmi odboru zivotneho prostredia Okresneho uradu v Brezne.
Odvoz spomenutych kontajnerov je uz zabezpeceny

List z Francuzska

Tridsiateho juna sa detsky folklorny subor Stastne detstvo z Brezna vratil z patnastdnoveho zajazdu vo Francuzsku. Onedlho na to prisiel pekny list od Norberta Gathighola z mesta Pleneuf Val Andre, z ktoreho vyberame:

Chcel by som vam vyjadrit vsetky obdivy, ktore som pocitoval, ked som sa pozeral na vase spevy a tance. Zaujimam sa o slovenske vychodne spevy a hudbu. Videl som vas vystupovat v nedelu 27. juna, pocitoval som naozaj velku radost. Bravo a vdaka aj panovi akordeonistovi a jeho malej dcerke. Vyjadrujem obdiv talentu a praci Angele Cernakovej. Obdivujem talent, eleganciu pohybov, sviezost, spontannost a krasne vyrazy tvare mladych tanecnicok. Bol som prekvapeny krasou dievcat, maju ozajstny slovansky sarm, jemne crty tvare, vsetko vedia vyjadrit usmevom, mimikou, ale aj stuhami vo vlasoch, krojmi....

Dakujem vam tisickrat za ten zazitok, vratte sa co najskor. Ja osobne urobim vsetko pre to, aby sme vas mohli co najskor prijat.

Dufam, ze mate pekne spomienky na Bretonsko. Dakujem, vasa milost a jednoduchost ma ocarili. Mam sestdesiatdevat rokov a som stary otec troch vnucat.

V utorok 6. jula som cestoval autobusom Dobroc - Brezno, zeleznicna stanica o 22. hodine a mojou nepozornostou som vytratil penazenku. Dakujem soferovi autobusu Stanislavovi Turnovi, ktory ju nasiel a vratil.

V piatok 9. jula vecer mi v Helpe ukradli motorku znacky Stella. V priebehu jednej hodiny od nahlasenia kradeze mi ju sluzba doviezla domov. Velmi pekne dakujem Obvodnemu oddeleniu Policajneho zboru v Pohorelskej Masi, pretoze bez motorky si svoju pracu neviem predstavit.